Budeš napodobňovať Božie milosrdenstvo?

„Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti.“ — EFEZANOM 5:1.

1. Prečo by sme sa mali zaujímať o to, ako vplýva na nás napodobňovanie iných?

VÄČŠINA ľudí napodobňuje iných, či už v dobrom alebo v zlom. Tí, ktorí sú okolo nás, a ktorých možno napodobňujeme, nás môžu do určitej miery ovplyvniť. Inšpirovaný pisateľ varoval v Prísloviach 13:20: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ Božie slovo má potom dobrý dôvod, keď hovorí: „Nenapodobňuj zlo, ale dobro. Kto koná dobro, pochádza z Boha.“ — 3. Jána 11.

2. Koho by sme mali napodobňovať a v čom?

² Máme vynikajúce biblické príklady mužov a žien, ktorých môžeme napodobňovať. (1. Korinťanom 4:16; 11:1; Filipanom 3:17) Predsa však prvým, koho máme napodobňovať, je Boh. Po upozornení na črty a konanie, ktorému sa máme vyhýbať, apoštol Pavol v liste Efezanom 4:31–5:2 nabádal, aby sme boli „plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťali“. To viedlo ku kľúčovému nabádaniu: „Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske.”

3, 4. Ako sa Boh sám opisuje, a prečo by sme mali brať do úvahy to, že je spravodlivým Bohom?

³ Aké sú Božie spôsoby a vlastnosti, ktoré máme napodobňovať? Existuje mnoho stránok jeho osobnosti a skutkov, ako možno vidieť z toho, ako sám seba opísal Mojžišovi: „Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech, ale určite neponecháva bez trestu a privodí trest za previnenie otcov na synov a na vnukov.“ — 2. Mojžišova 34:6, 7.

⁴ Pretože Jehova „miluje spravodlivosť a právo“, mali by sme jednoznačne spoznať a napodobňovať túto stránku jeho osobnosti. (Žalm 33:5; 37:28) Je Stvoriteľom ako aj zvrchovaným sudcom ľudstva a tým, kto mu dáva ustanovenia, takže prejavuje právo voči všetkým. (Izaiáš 33:22) To jasne vidieť zo spôsobu, akým vyžadoval právo a uskutočnil jeho zachovanie medzi jeho ľudom Izraelom a neskôr i v kresťanskom zbore.

Vykonanie Božieho práva

5, 6. Ako Boh prejavil právo pri svojom zaobchádzaní s Izraelom?

⁵ Keď si Boh vybral Izrael ako svoj ľud, spýtal sa, či ‚budú prísne poslúchať jeho hlas a skutočne dodržiavať jeho zmluvu‘. Zhromaždení pri úpätí vrchu Sinaj odpovedali: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ (2. Mojžišova 19:3–8) Aký to bol vážny záväzok! Prostredníctvom anjelov dal Boh Izraelčanom asi šesťsto zákonov, za zachovávanie ktorých boli zodpovední ako jemu oddaný ľud. Ale čo, ak by tak niekto nerobil? Znalec Božieho zákona vysvetľuje: „Slovo vyrieknuté prostredníctvom anjelov bolo pevné a každý priestupok a neposlušné počínanie dostali odplatu v súlade s právom.“ — Hebrejom 2:2.

⁶ Áno, Izraelčan, ktorý by neposlúchal, čelil „odplate v súlade s právom“, nie nedostatočným ľudským právom, ale právom od nášho Stvoriteľa. Za porušenie zákona Boh určil rôzne tresty. Najvážnejším trestom bolo ‚odrezanie‘ čiže poprava. To bolo za vážne priestupky ako modlárstvo, cudzoložstvo, krvismilstvo, beštialita, homosexualita, obetovanie detí, vražda a zneužitie krvi. (3. Mojžišova 17:14; 18:6–17, 21–29) Okrem toho každý Izraelčan, ktorý úmyselne, nekajúcne porušil ktorýkoľvek Boží zákon, mohol byť „odrezaný“. (4. Mojžišova 4:15, 18; 15:30, 31) Keď sa uplatnilo toto božské právo, účinky mohli pocítiť aj previnilcovi potomkovia.

7. Aké boli niektoré dôsledky uplatnenia práva medzi Božím ľudom v staroveku?

⁷ Takéto tresty zdôrazňovali vážnosť porušenia Božieho zákona. Napríklad, ak sa syn stal opilcom a nenásytníkom, mal byť predvedený pred spôsobilých sudcov. Ak títo zistili, že je to úmyselný, nekajúcny previnilec, rodičia sa mali podieľať na vykonaní práva. (5. Mojžišova 21:18–21) Tí z nás, ktorí sú rodičmi, si vedia predstaviť, že to nebolo ľahké urobiť. Ale Boh vedel, že je potrebné, aby sa skazenosť nerozšírila medzi pravými ctiteľmi. (Ezechiel 33:17–19) Toto zariadil Ten, o ktorom možno povedať: „Všetky jeho cesty sú právo. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti. Je spravodlivý a priamy.“ — 5. Mojžišova 32:4.

8. Ako sa Božie zaobchádzanie s kresťanským zborom vyznačovalo právom?

⁸ Po mnohých storočiach Boh zavrhol národ Izraela a vyvolil si kresťanský zbor. Jehova sa však nezmenil. Stále bol oddaný právu a bolo ho možné opísať ako „stravujúci oheň“. (Hebrejom 12:29; Lukáš 18:7, 8) Preto vylúčením previnilcov naďalej zachováva opatrenie, ako vštepiť zbožnú bázeň celému zboru. Oddaným kresťanom, ktorí sa stali nekajúcnymi previnilcami, malo byť odňaté spoločenstvo.

9. Čo je odňatie spoločenstva a čo spôsobuje?

⁹ Čo znamená odňatie spoločenstva? Názorný príklad nájdeme v spôsobe riešenia tohto problému v prvom storočí. Nejaký kresťan v Korinte sa dopustil nemravnosti s manželkou svojho otca a nekajal sa, takže Pavol nariadil, aby bol vylúčený z tohto zboru. To sa muselo urobiť v záujme ochrany čistoty Božieho ľudu, lebo „trochu kvasu nakvasí celé cesto“. Vylúčenie tak zabránilo, aby jeho skazenosť nezneuctievala Boha i Jeho ľud. Prísne ukáznenie vyplývajúce z odňatia spoločenstva ho mohlo tiež otriasť, pomôcť mu spamätať sa a vštepiť jemu i zboru patričnú bázeň pred Bohom. — 1. Korinťanom 5:1–13; porovnaj 5. Mojžišovu 17:2, 12, 13.

10. Ako majú reagovať Boží služobníci, keď je niekomu odňaté spoločenstvo?

¹⁰ Boží príkaz znie, že ak je zlý vylúčený, kresťania sa musia „prestať s [ním] stýkať... s takým ani nejesť“.a Tak je odrezaný od priateľstva, vrátane spoločenstva verne oddaných, ktorí si vážia Boží zákon a chcú podľa neho chodiť. Niektorí z nich sú možno príbuzní, ktorí nepatria k jeho najbližšej rodine a nežijú s ním v spoločnej domácnosti. Pre týchto príbuzných môže byť ťažké uplatniť toto Božie nariadenie, tak ako nebolo ľahké ani pre hebrejských rodičov pod mojžišovským zákonom podieľať sa na poprave skazeného syna. Avšak Boží zákon je jasný, takže si môžeme byť istí, že odňatie spoločenstva je oprávnené. — 1. Korinťanom 5:1, 6–8, 11; Títovi 3:10, 11; 2. Jána 9–11; pozri Strážnu vežu 4/82 str. 17 a 17/88 str. 30.

11. Ako sa stali zjavnými rôzne stránky Božej osobnosti v súvislosti s odňatím spoločenstva?

¹¹ Ale pamätaj, že náš Boh nie je iba spravodlivý; je tiež „hojný v milujúcej láskavosti, odpúšťajúci previnenie a priestupok“. (4. Mojžišova 14:18) Jeho Slovo objasňuje, že osoba s odňatým spoločenstvom sa môže kajať a hľadať Božie odpustenie. Ako? Skúsení dozorcovia sa môžu s ňou stretnúť a na modlitbách starostlivo rozhodnúť, či poskytuje dôkazy pokánia nad nesprávnym konaním, ktoré viedlo k odňatiu spoločenstva. (Porovnaj Skutky 26:20.) Ak áno, môže byť znovu prijatá do zboru, ako naznačuje 2. Korinťanom 2:6–11 o mužovi v Korinte. Avšak niektorí vylúčení sú už roky mimo Božieho zboru; čo možno urobiť, aby sa im pomohlo vidieť cestu späť?

Spravodlivosť v rovnováhe s milosrdenstvom

12, 13. Prečo by naše napodobňovanie Boha malo zahŕňať viac ako len odzrkadľovanie jeho práva?

¹² V predchádzajúcich odsekoch sa hovorilo hlavne o jednej stránke Božích vlastností, o ktorých sa zmieňuje 2. Mojžišova 34:6, 7. Tieto verše však naznačujú omnoho viac ako len Božie právo a tí, ktorí ho chcú napodobňovať, sa nezameriavajú iba na uplatňovanie práva. Ak by si robil model chrámu postaveného Šalamúnom, naštudoval by si si iba jeden z jeho stĺpov? (1. Kráľov 7:15–22) Nie, lebo to by ti sotva dalo vyrovnaný obraz o charaktere a úlohe chrámu. Podobne, ak chceme napodobňovať Boha, musíme napodobňovať aj jeho ostatné spôsoby a vlastnosti, ako je napríklad to, že je „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie“.

¹³ Milosrdenstvo a odpúšťanie sú základné Božie vlastnosti, ako to môžeme vidieť zo spôsobu jeho zaobchádzania s Izraelom. Boh práva ich neoslobodil od trestu za opakované previnenie, predsa však prejavil hojné milosrdenstvo a odpúšťanie. „Oznámil svoje cesty Mojžišovi, svoje konanie aj synom Izraela. Jehova je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti. Nebude po celý čas vyhľadávať chyby, ani nebude na neurčitý čas rozhorčený.“ (Žalm 103:7–9; 106:43–46) Áno, spätný pohľad na jeho počínanie počas storočí dokazuje pravdivosť týchto slov. — Žalm 86:15; 145:8, 9; Micheáš 7:18, 19.

14. Ako ukázal Ježiš, že napodobňuje Božie milosrdenstvo?

¹⁴ Pretože Ježiš Kristus „je odleskom [Božej] slávy a presným znázornením jeho bytosti“, mali by sme očakávať, že bude prejavovať podobné milosrdenstvo a ochotu odpúšťať. (Hebrejom 1:3) A to aj robil, ako to vidieť z jeho počínania voči iným. (Matúš 20:30–34) Zdôrazňoval milosrdenstvo slovami, ktoré čítame v Lukášovi v 15. kapitole. Tri znázornenia, ktoré sú tu, dokazujú, že Ježiš napodobňoval Jehovu, a poskytujú nám životne dôležité poučenie.

Starosť o to, čo sa stratilo

15, 16. Čo podnietilo Ježiša k znázorneniam v Lukášovi v 15. kapitole?

¹⁵ Tieto znázornenia svedčia o Božom milosrdnom záujme o hriešnikov a vykresľujú nám harmonický obraz na napodobňovanie. Uvažuj o pozadí znázornení: „Všetci vyberači daní a hriešnici prichádzali k nemu, aby ho počúvali. Preto farizeji a znalci Písma šomrali a hovorili: ‚Tento muž prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.‘“ — Lukáš 15:1, 2.

¹⁶ Všetci títo ľudia boli Židia. Farizeji a znalci Písma sa pýšili svojím malicherným lipnutím na mojžišovskom zákone, určitým druhom formalistickej spravodlivosti. Boh však neschvaľoval takúto samospravodlivosť. (Lukáš 16:15) Je zrejmé, že vyberači daní, o ktorých je tu zmienka, boli Židia vyberajúci dane pre Rím. Pretože mnohí vymáhali nadmerné sumy od ostatných Židov, vyberačmi daní ako skupinou sa opovrhovalo. (Lukáš 19:2, 8) Boli zaradení medzi „hriešnikov“, čo zahrňovalo nemravné osoby, dokonca smilnice. (Lukáš 5:27–32; Matúš 21:32) Ale Ježiš sa opýtal sťažujúcich sa náboženských vodcov:

17. Aké bolo Ježišovo prvé znázornenie v Lukášovi v 15. kapitole?

¹⁷ „Ktorý človek z vás, čo má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na pustatine a nepôjde po stratenú, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a raduje sa. A keď príde domov, zvolá svojich priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa stratila.‘ Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú robiť pokánie.“ Náboženskí vodcovia mohli rozumieť tomuto zobrazeniu, lebo ovce a pastieri patrili k dennému životu. Ustarostený pastier nechal 99 oviec na známej pastvine, kým išiel hľadať stratenú. Vytrval, až kým ju nenašiel, a nežne priniesol vyľakanú ovcu naspäť ku stádu. — Lukáš 15:4–7.

18. Čo bolo dôvodom k radosti, ako je to vyzdvihnuté v Ježišovom druhom znázornení v Lukášovi v 15. kapitole?

¹⁸ Ježiš pridal druhé znázornenie: „Lebo ktorá žena s desiatimi drachmovými mincami, ak stratí jednu drachmovú mincu, nezapáli lampu a nezametá svoj dom a starostlivo nehľadá, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zavolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmovú mincu, ktorú som stratila.‘ Preto vám hovorím, že medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja.“ (Lukáš 15:8–10) Drachma mala hodnotu takmer dennej mzdy robotníka. Ženina minca mohla byť dedičstvom, alebo mohla byť súčasťou šperkov. Keď sa minca stratila, usilovne hľadala, aby ju našla, a potom sa ona a jej priateľky radovali. Čo nám to hovorí o Bohu?

Radosť v nebesiach — nad čím?

19, 20. Najmä o kom boli Ježišove prvé dve znázornenia v Lukášovi v 15. kapitole, a akú hlavnú myšlienku vyzdvihujú?

¹⁹ Tieto dve znázornenia boli odpoveďou na kritiku Ježiša, ktorý sa sám pred niekoľkými mesiacmi označil ako „znamenitý pastier“, ktorý dáva svoju dušu za ovce. (Ján 10:11–15) Napriek tomu znázornenia neboli hlavne o Ježišovi. Poučenie, ktoré potrebovali znalci Písma a farizeji, sa sústreďovalo na Božie postoje a cesty. Preto Ježiš povedal, že v nebesiach je radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja. Títo nábožní ľudia tvrdili, že slúžia Jehovovi, a pritom ho nenapodobňovali. Na druhej strane Ježišove milosrdné spôsoby predstavovali vôľu jeho Otca. — Lukáš 18:10–14; Ján 8:28, 29; 12:47–50; 14:7–11.

²⁰ Ak bola dôvodom na radosť jedna ovca zo sta, o čo väčšia radosť bola potom z jednej mince z desiatich. I dnes môžeme chápať pocity žien radujúcich sa nad nájdením mince! Aj tu poučenie sústreďuje pozornosť na nebo, pretože „Boží anjeli“ sa radujú s Jehovom „nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja“. Všimnime si to posledné slovo „kaja sa“. Tieto znázornenia boli skutočne o hriešnikoch, ktorí sa kajali. A môžeš si všimnúť, že obe zdôrazňujú to, aké je vhodné mať radosť nad ich pokáním.

21. Čo sa máme naučiť z Ježišových znázornení v Lukášovi v 15. kapitole?

²¹ Títo zvedení náboženskí vodcovia, ktorí cítili samoľúbosť nad tým, že povrchne vyhovujú Zákonu, prehliadali to, že Boh je „milosrdný a milostivý... odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech“. (2. Mojžišova 34:6, 7) Ak by boli napodobňovali túto stránku Božích spôsobov a osobnosti, boli by si ocenili Ježišovo milosrdenstvo voči hriešnikom, ktorí sa kajali. A čo my? Berieme si toto poučenie k srdcu a uplatňujeme ho? Všimnime si Ježišovo tretie podobenstvo.

Pôsobenie pokánia a milosrdenstva

22. V krátkosti, ktoré tretie znázornenie Ježiš použil, ako je zaznamenané v Lukášovi v 15. kapitole?

²² Toto sa často nazýva znázornením o márnotratnom synovi. Avšak pri čítaní si možno všimneš, prečo ho niektorí považujú za podobenstvo o otcovskej láske. Rozpráva o mladšom synovi v jednej rodine, ktorý dostáva dedičstvo od svojho otca. (Porovnaj 5. Mojžišovu 21:17.) Tento syn odchádza do ďalekej krajiny, kde všetko premrhá v roztopašiach, musí prijať prácu pastiera svíň, a hladuje až tak, že sa mu nedostáva ani potravy svíň. Nakoniec vytriezvie a rozhodne sa vrátiť domov, aj keby pracoval iba ako nádenník pre svojho otca. Ako prichádza domov, jeho otec sa ujme iniciatívy a privíta ho, dokonca vystrojí hostinu. Starší brat, ktorý zostal doma pracovať, sa hnevá, že bolo prejavené milosrdenstvo. Ale otec hovorí, že sa majú radovať, pretože syn, ktorý bol mŕtvy, teraz žije. — Lukáš 15:11–32.

23. Čo by sme sa mali naučiť zo znázornenia o márnotratnom synovi?

²³ Niektorí znalci Písma a farizeji mohli mať pocit, že boli prirovnaní k staršiemu synovi, v protiklade s hriešnikmi, ktorí boli ako mladší syn. Pochopili však hlavnú myšlienku tohto znázornenia, a chápeme ju my? Vyzdvihuje vynikajúcu vlastnosť nášho milosrdného nebeského Otca, totiž jeho ochotu odpúšťať na základe hriešnikovho úprimného pokánia a obrátenia sa. Malo podnietiť poslucháčov, aby reagovali s radosťou nad vykúpením kajúcnych hriešnikov. Takto sa Boh pozerá na veci, a takto koná, a tí, ktorí ho napodobňujú, konajú podobne. — Izaiáš 1:16, 17; 55:6, 7.

24, 25. Aké Božie cesty by sme sa mali usilovať napodobňovať?

²⁴ Bezpochyby, všetky Božie cesty sa vyznačujú právom, takže tí, ktorí chcú napodobňovať Jehovu, si cenia právo a usilujú sa oň. Napriek tomu sa náš Boh neriadi iba abstraktným alebo neoblomným právom. Jeho milosrdenstvo a láska sú veľké. Prejavuje to tým, že je ochotný na základe pravého pokánia odpustiť. Je preto vhodné, že Pavol spojil naše odpúšťanie s napodobňovaním Boha: „Ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista. Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske.“ — Efezanom 4:32–5:2.

²⁵ Praví kresťania sa už dlho snažia napodobňovať Jehovovo právo, ako aj jeho milosrdenstvo a ochotu odpúšťať. Čím viac Jehovu spoznávame, tým je pre nás ľahšie ho napodobňovať v týchto ohľadoch. Ako to však môžeme uplatniť voči osobe, ktorá bola oprávnene prísne ukáznená, pretože sa vydala na cestu hriechu? Uvidíme.

[Poznámka pod čiarou]

Čo si sa naučil?

◻ Ako sa prejavilo Božie právo v zbore Izraela a v kresťanskom zbore?

◻ Prečo by sme mali napodobňovať okrem Božieho zmyslu pre právo aj Božie milosrdenstvo?

◻ Čo dalo podnet k vzniku troch znázornení v Lukášovi v 15. kapitole a čo by nás mali naučiť?

[Obrázok na stranách 16, 17]

Nížina er-Raha pred vrchom Sinaj (vľavo v pozadí)

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Garo Nalbandian

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Garo Nalbandian