Choďme ako spolupracovníci v pravde

Vrcholné myšlienky z 2. a 3. listu Jána

POZNANIE pravdy je charakteristickým znakom Jehovových ctiteľov. (Ján 8:31, 32; 17:17) Chodiť v Božej pravde je nevyhnutne potrebné pre záchranu. A Boží služobníci musia byť spolupracovníkmi v pravde.

Druhý a tretí inšpirovaný list apoštola Jána hovorí o tých, ktorí „chodia v pravde“. (2. Jána 4; 3. Jána 3, 4) Tretí list Jána tiež povzbudzuje, aby sme si navzájom pomáhali ako ‚spolupracovníci v pravde‘. (3. Jána 5–8) Obidva listy boli pravdepodobne napísané okolo roku 98 n. l. v Efeze alebo jeho okolí. Ich obsah však môže byť užitočný pre Jehovov ľud dnes.

Druhý list Jána zdôrazňuje pravdu

V druhom liste Ján zdôraznil pravdu a lásku a varoval pred „antikristom“. (Verše 1–7) List bol určený „vyvolenej panej“, možno nejakej jednotlivej osobe. Ale ak bol poslaný zboru, potom jej „deti“ boli duchom splodení kresťania, „vyvolení“ Bohom k nebeskému životu. (Rimanom 8:16, 17; Filipanom 3:12–14) Ján sa radoval z toho, že istí ľudia „chodia v pravde“ a tak odolávajú odpadnutiu. Museli sa však chrániť pred „antikristom“, ktorý popiera, že Ježiš prišiel v tele. Na také výstrahy pred odpadnutím musia dbať i dnešní Jehovovi svedkovia.

Ďalej Ján poskytol radu o tom, ako zaobchádzať s odpadlíkmi, a list uzavrel osobným prianím a pozdravmi. (Verše 8–13) Namáhavá práca, akou bolo zvestovanie, ktorú kedysi konal spoločne s inými, priniesla ovocie, ktoré viedlo k obráteniu tých, ktorým písal tento list. Iba ak budú na seba duchovne ‚dávať pozor‘, ‚dostanú plnú odmenu‘, zrejme včítane nebeskej „koruny“, ktorá je vyhradená verným pomazaným. (2. Timotejovi 4:7, 8) Keby k nim prišiel niekto, kto „nezostáva v Kristovom učení“, nemajú ho ‚nikdy prijímať do svojho domu, ani ho zdraviť‘, aby sa nepodieľali na jeho „zlých skutkoch“. Ján vyjadril nádej, že príde a bude s týmito spoluveriacimi hovoriť tvárou v tvár, a potom skončil list pozdravmi.

Tretí list Jána zdôrazňuje spoluprácu

Tretí Jánov list bol určený Gájovi a najprv si všíma to, čo Gájus urobil pre spoluveriacich. (Verše 1–8) Gájus ‚chodil v pravde‘ tým, že sa pridržiaval všetkých kresťanských náuk. Konal tiež „vernú prácu“, keď pomáhal bratom, ktorí ich navštevovali. Ján napísal: „Sme povinní pohostinne prijímať také osoby, aby sme sa stali spolupracovníkmi v pravde.“ Jehovovi svedkovia dnes prejavujú podobnú pohostinnosť cestujúcim dozorcom.

Ján poukázal na rozdiel medzi zlým správaním Diotrefa a správaním Demetria a potom list ukončil. (Verše 9–14) Diotrefes túžil po sláve, neprejavoval Jánovi úctu, a dokonca sa snažil vylúčiť zo zboru tých, ktorí pohostinne prijímali bratov. Istý Demetrius však bol uvedený ako znamenitý príklad. Ján dúfal, že Gája čoskoro uvidí, a zakončil pozdravmi a prianím, aby sa Gájus tešil z pokoja.

[Rámček/obrázok na strane 30]

Papierom, perom a atramentom: Ján si prial navštíviť „vyvolenú paniu“ a „jej deti“, namiesto toho, aby im veľa ‚písal papierom a atramentom‘. Ani Gájovi nepísal apoštol ďalej „atramentom a perom“, ale dúfal, že ho čoskoro uvidí. (2. Jána 1, 12; 3. Jána 1, 13, 14) Grécke slovo preložené ako „pero“ (kalamos) sa vzťahuje na trstinu a môže sa preložiť ako „trstina na písanie“. Gréci a Rimania používali trstinové pero, ktoré bolo zašpicatené a prerezané, ako bývali v neskoršom období brká. Grécke slovo melan prekladané ako „atrament“ je stredným rodom prídavného mena melas, ktoré znamená „čierny“. Farbivom v najstarších atramentoch bola uhoľná čerň — buď určitý druh sadzí, ktoré sa získavali pálením oleja alebo dreva, alebo kryštalinické živočíšne uhlie rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Atrament sa obvykle uchovával ako suché tyčinky alebo kúsky, ktoré pisár zvlhčil a nanášal štetcom alebo trstinou. Vtedajší papier bol tenký materiál z pruhov získaných zo šachora a spracovaných do archov. Taký papier používali kresťania v raných dobách na písanie listov, zvitkov a kódexov.