Uvažuj o vzoroch zhovievavosti

„Boh... znášal s veľkou zhovievavosťou nádoby hnevu súce na zničenie.“ — RIMANOM 9:22.

1. a) Ako Božie inšpirované slovo slúži k nášmu prospechu? b) Prečo sa v tejto súvislosti uvažuje o Božej zhovievavosti?

BOH JEHOVA, náš Stvoriteľ, nám dal svoje inšpirované Slovo, Svätú Bibliu. Má slúžiť ako ‚lampa našim nohám a svetlo nášmu chodníku‘. (Žalm 119:105) Božie Slovo nám tiež pomáha, aby sme boli ‚úplne vyzbrojení pre každé dobré dielo‘. (2. Timotejovi 3:16, 17) Jedným zo spôsobov, ktorým nás takto vyzbrojuje, je to, že nám dáva vynikajúce príklady zhovievavosti. Táto vlastnosť je jednou z ovocia Božieho ducha a je nevyhnutne potrebná na to, aby sme získali jeho schválenie a harmonicky vychádzali so svojimi blížnymi. — Galaťanom 5:22, 23.

2. Aký význam má grécke slovo prekladané ako „zhovievavosť“ a kto je na prvom mieste v prejavovaní tejto vlastnosti?

² Grécke slovo preložené ako „zhovievavosť“ doslovne znamená „dlhosť ducha“. Zhovievavosť bola definovaná ako „tá charakteristická črta sebakontroly tvárou v tvár provokovaniu, ktorá bráni v unáhlenom odplácaní alebo v okamžitom trestaní“. (Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words, Vineov výkladový slovník slov Starého a Nového zákona, od W. E. Vinea, zväzok 3, strana 12, angl.) Byť zhovievavý znamená prejavovať sebaovládanie a byť pomalý do hnevu. A kto je na prvom mieste medzi tými, ktorí sú pomalí do hnevu, prejavujúci zhovievavosť? Nikto iný ako Boh Jehova. Preto v 2. Mojžišovej 34:6 čítame, že Jehova je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. V skutočnosti ešte na ďalších ôsmich miestach v Písmach sa o Jehovovi hovorí, že je „pomalý do hnevu“. — 4. Mojžišova 14:18; Nehemiáš 9:17; Žalm 86:15; 103:8; 145:8; Joel 2:13; Jonáš 4:2; Náhum 1:3.

3. Z akých vlastností vyplýva to, že Jehova je zhovievavý?

³ Práve zhovievavosť čiže pomalosť do hnevu by sme tiež očakávali od Boha Jehovu, lebo má nekonečnú moc a múdrosť, je dokonalý v práve a je stelesnením lásky. (5. Mojžišova 32:4; Jób 12:13; Izaiáš 40:26; 1. Jána 4:8) Ovláda svoje vlastnosti a vždy ich udržiava v dokonalej rovnováhe. Čo odhaľuje jeho Slovo o tom, prečo a ako prejavoval zhovievavosť voči nedokonalému ľudstvu?

Zhovievavý kvôli svojmu menu

4. Z akých závažných dôvodov prejavil Boh zhovievavosť voči hriešnikom?

⁴ Prečo je Jehova zhovievavý? Prečo okamžite netrestá hriešnikov? Nie je to z ľahostajnosti alebo z nedostatku horlivosti pre spravodlivosť. Nie, Jehova má pádne dôvody na to, aby bol pomalý do hnevu a netrestal ľudí okamžite. Jedným dôvodom je to, aby bolo oznámené jeho meno. Iným dôvodom je to, že vyriešenie spornej otázky Božej zvrchovanosti a rýdzosti ľudstva, ktorá vznikla vzburou v Edene, si vyžiadalo čas. Ešte ďalším dôvodom Božej zhovievavosti je to, že tým, ktorí robia chyby, dáva príležitosť napraviť svoje cesty.

5, 6. Prečo Jehova prejavil zhovievavosť v súvislosti so vzburou človeka?

⁵ Jehova bol zhovievavý pri zaobchádzaní s prvým ľudským párom v záhrade Eden. Keď porušili jeho prikázanie nejesť zo stromu poznania dobrého a zlého, mohol okamžite popraviť ich a padlého anjela, ktorý podviedol Evu. Nebolo pochýb o tom, že Jehovov zmysel pre spravodlivosť a právo bol hrubo urazený a že Jehova sa hneval na troch vzbúrencov. Bol by býval úplne v práve, keby ich bol okamžite popravil. Boh varoval prvého človeka, Adama: „Zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ (1. Mojžišova 2:17) Ešte toho dňa, keď Adam zhrešil, povolal Boh priestupníkov na zodpovednosť a vyhlásil rozsudok smrti. Z právneho hľadiska Adam a Eva zomreli toho dňa. Avšak náš zhovievavý Stvoriteľ nechal žiť Adama 930 rokov. — 1. Mojžišova 5:5.

⁶ Boh mal pádne dôvody na to, že bol v tomto prípade zhovievavý alebo pomalý do hnevu. Ak by bol okamžite popravil týchto rebelov, nebolo by to poskytlo odpoveď na Diablov nesporný výsmech, že Boh Jehova si nezaslúži uctievanie a že nemôže mať ľudských služobníkov, ktorí si zachovajú rýdzosť voči nemu bez ohľadu na okolnosti. Navyše, nezodpovedané by boli zostali aj takéto otázky: Koho chybou to bolo, že Adam s Evou zhrešili? Stvoril ich Jehova tak morálne slabých, že nemohli odolať pokušeniu, a potom ich potrestal za to, že to nedokázali? Toto všetko je zrejmé zo správy, ktorá sa nachádza v prvej a druhej kapitole knihy Jóba. Tým, že pripustil, aby sa ľudský rod rozrástol, Jehova dovolil ľuďom, aby mali príležitosť dokázať falošnosť Satanových obvinení.

7. Prečo Jehova okamžite nepopravil faraóna?

⁷ Keď sa Jehova chystal vyslobodiť svoj ľud, Izraelčanov, z egyptského otroctva, znova dokázal, že je zhovievavý. Jehova mohol okamžite zničiť faraóna a jeho vojenské sily. Namiesto toho ich však Boh nejaký čas trpel. Z akých pádnych dôvodov? Postupom času sa faraón stával zatvrdilejším vo svojom odmietaní nechať Izraelčanov odísť z Egypta ako Jehovov slobodný ľud. Tak ukázal, že je ‚nádobou hnevu‘, zasluhujúcou si zničenie pre vzdorovanie Jehovovi. (Rimanom 9:14–24) Ale bol tu aj väčší dôvod na to, prečo bol Boh v tomto prípade zhovievavý. Prostredníctvom Mojžiša povedal faraónovi: „Veď som už mohol vystrieť ruku, aby som postihol teba a tvoj ľud morom, takže by si bol vyhladený zo zeme. Ale preto som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ — 2. Mojžišova 9:15, 16.

8. Z akého dôvodu Boh nepopravil spurných Izraelčanov na púšti?

⁸ Jehova mal tiež pádne dôvody na prejavenie zhovievavosti, keď boli Izraelčania na púšti. Ako len skúšali Božiu trpezlivosť, keď uctievali zlaté teľa a keď neprejavili vieru pri návrate desiatich vyzvedačov so zlou správou! Boh ich nevyhladil ako svoj ľud, pretože sa to dotýkalo jeho mena a jeho povesti. Áno, Jehova prejavil zhovievavosť kvôli svojmu menu. — 2. Mojžišova 32:10–14; 4. Mojžišova 14:11–20.

Zhovievavý kvôli ľuďom

9. Prečo Jehova prejavil zhovievavosť v Noachových dňoch?

⁹ Jehova bol zhovievavý kvôli ľuďom už od chvíle, keď Adam ukrivdil celému svojmu budúcemu potomstvu tým, že mu svojím hriechom spôsobil veľkú neprávosť. Boh svojou zhovievavosťou umožnil nápravu tejto krivdy tak, že poskytol čas, aby sa kajúci ľudia s ním zmierili. (Rimanom 5:8–10) Boh Jehova prejavil zhovievavosť voči ľuďom aj v Noachových dňoch. Vtedy „videl Jehova, že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké a že každý sklon myšlienok jeho srdca je po celý čas len zlý.“ (1. Mojžišova 6:5) Hoci Boh mohol vyhladiť ľudský rod, hneď ako videl tento stav, rozhodol, že ukončí túto situáciu o 120 rokov. (1. Mojžišova 6:3) Tento prejav zhovievavosti poskytol Noachovi čas, aby mal troch synov, týmto, aby dospeli a oženili sa, a tejto rodine, aby postavila koráb na záchranu svojich duší a na zachovanie zvieracieho tvorstva. Tak sa mohol uskutočniť Boží pôvodný zámer so zemou.

10, 11. Prečo bol Jehova taký zhovievavý voči izraelskému národu?

¹⁰ Iná definícia zhovievavosti sa zvlášť hodí na Božie zaobchádzanie so svojím ľudom. Je to „trpezlivé znášanie zla alebo provokovania, spojené s odmietnutím vzdať sa nádeje na zlepšenie narušeného vzťahu“. (Hlbší pohľad na Písma, zväzok 2, strana 262, angl., vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža.) Poukazuje to na ďalší dôvod, prečo bol Boh zhovievavý voči Izraelčanom. Opakovane sa odvracali od Jehovu a dostávali sa do područia pohanských národov. On však prejavoval zhovievavosť tým, že Izraelčanov vyslobodzoval a dával im príležitosť kajať sa. — Sudcovia 2:16–20.

¹¹ Väčšina izraelských kráľov viedla svojich poddaných k falošnému uctievaniu. Zavrhol Boh tento národ hneď? Nie, nevzdával sa rýchlo nádeje na zlepšenie narušeného vzťahu. Naopak, Jehova bol pomalý do hnevu. Prejavujúc zhovievavosť, Boh im opakovane dával príležitosť kajať sa. V 2. Paralipomenon 36:15, 16 čítame: „A Jehova, Boh ich predkov, im stále posielal výstrahy prostredníctvom svojich poslov, posielal znovu a znovu, pretože pociťoval súcit so svojím ľudom a so svojím bydliskom. Ale stále si robili žarty z poslov pravého Boha a opovrhovali jeho slovami a posmievali sa jeho prorokom, kým nevystúpil Jehovov zúrivý hnev proti jeho ľudu, až nebolo uzdravenia.“

12. Aké svedectvo poskytujú Kresťanské grécke písma o tom, prečo je Jehova zhovievavý?

¹² Aj Kresťanské grécke písma poskytujú dôkaz, že Jehova prejavuje zhovievavosť, aby pomohol svojmu ľudu dopúšťajúcemu sa chýb. Napríklad apoštol Pavol sa pýta kresťanov, ktorí sa prehrešovali: „Pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti, lebo nevieš, že Božia láskavosť sa ťa snaží viesť k pokániu?“ (Rimanom 2:4) Ten istý význam majú aj Petrove slová: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ (2. Petra 3:9) Veľmi vhodne je nám povedané, aby sme ‚považovali trpezlivosť nášho Pána za záchranu‘. (2. Petra 3:15) Preto vidíme, že Jehova je zhovievavý, nie však zo sentimentality alebo povoľnosti, ale pretože sa to dotýka jeho mena a zámerov a on je milosrdný a milujúci.

Ježišov príklad zhovievavosti

13. Aký dôkaz poskytujú Písma o tom, že Ježiš Kristus bol zhovievavý?

¹³ Druhým v poradí, hneď za príkladom zhovievavosti, ktorý dal Boh, je príklad jeho Syna, Mesiáša, Ježiša Krista. Je nádherným príkladom sebakontroly bez unáhleného odplácania napriek provokovaniu.a To, že Mesiáš bude mnoho znášať, predpovedal prorok Izaiáš týmito slovami: „Bol pod ťažkým tlakom a nechával sa trápiť; napriek tomu neotváral svoje ústa. Bol vedený ako ovca na zabitie; a ako bahnica, ktorá onemela pred svojimi strihačmi, neotváral svoje ústa.“ (Izaiáš 53:7) O pravdivosti toho svedčia aj Petrove slová: „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ (1. Petra 2:23) Ako len museli Ježiša jeho učeníci skúšať opätovnými spormi o tom, kto je najväčší! Avšak aký bol on k nim zhovievavý a trpezlivý! — Marek 9:34; Lukáš 9:46; 22:24.

14. K čomu by nás mal podnietiť Ježišov príklad zhovievavosti?

¹⁴ Mali by sme nasledovať príklad Ježiša Krista, ktorý dal v prejavovaní zhovievavosti. Pavol napísal: „S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu. A uvažujte dôkladne o tom, ktorý zniesol toľko odporujúcich rečí od hriešnikov proti ich vlastným záujmom, aby ste sa neunavili a nevyčerpali v svojich dušiach.“ — Hebrejom 12:1–3.

15. Ako vieme, že Ježiš bol zhovievavý a ochotne znášal skúšky?

¹⁵ To, že Ježiš bol zhovievavý a ochotne znášal skúšky, možno vidieť z jeho postoja, ktorý prejavil pri svojom zatknutí. Potom, keď pokáral Petra za to, že vytiahol meč na obranu svojho Majstra, Ježiš povedal: „Myslíš, že sa nemôžem obrátiť na svojho Otca, aby mi poslal v tomto okamihu viac než dvanásť légií anjelov? Ale ako by sa v tom prípade splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ — Matúš 26:51–54; Ján 18:10, 11.

Ďalšie príklady zhovievavosti z Hebrejských písiem

16. Ako ukazujú Písma, že Jakobov syn Jozef bol zhovievavý?

¹⁶ Aj nedokonalí, hriešni ľudia môžu prejavovať zhovievavosť. Hebrejské písma obsahujú príklady, ako nedokonalí ľudia trpezlivo znášali zlo. Máme tu napríklad Jozefa, syna hebrejského patriarchu Jakoba. Ako trpezlivo znášal bezprávie od svojich nevlastných bratov a od Putifárovej manželky! (1. Mojžišova 37:18–28; 39:1–20) Jozef nedovolil, aby ho tieto skúšky urobili zatrpknutým. To bolo zrejmé, keď svojim bratom povedal: „Nech vás to teraz nebolí a nehnevajte sa na seba, že ste ma sem predali, lebo Boh ma poslal pred vami pre zachovanie života.“ (1. Mojžišova 45:4, 5) Aký vynikajúci príklad zhovievavosti dal Jozef!

17, 18. Aký dôkaz zhovievavosti máme v prípade Dávida?

¹⁷ Dávid je ďalším príkladom verného Jehovovho služobníka, ktorý trpezlivo znášal zlo a prejavoval zhovievavosť. Keď ho žiarlivý kráľ Saul prenasledoval ako psa, Dávid by sa mu bol mohol pri dvoch príležitostiach odplatiť a zabiť ho. (1. Samuelova 24:1–22; 26:1–25) Ale Dávid čakal na Boha, ako možno vidieť z jeho slov Abišajovi: „Sám Jehova ho [Saula] udrie; alebo príde jeho deň a bude musieť zomrieť, alebo pôjde do bitky a istotne ho zmetú. Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému!“ (1. Samuelova 26:10, 11) Áno, bolo v Dávidovej moci ukončiť Saulovo prenasledovanie. Namiesto toho si však vybral byť zhovievavý.

¹⁸ Uvažuj aj o tom, čo sa stalo, keď kráľ Dávid utekal pred svojím zradným synom Abšalómom. Šimei, Benjaminec zo Saulovho domu, hádzal do Dávida kamene a zvolával naňho zlo, kričiac: „Zmizni, zmizni, ty muž s vinou krvi a naničhodník!“ Abišaj chcel, aby bol Šimei zabitý, ale Dávid odmietol odplatiť sa. Radšej, než by sa pomstil, opäť prejavil zhovievavosť. — 2. Samuelova 16:5–13.

Uvažuj o Pavlovom príklade

19, 20. Ako ukázal apoštol Pavol, že je zhovievavý?

¹⁹ V Kresťanských gréckych písmach máme ďalší znamenitý príklad zhovievavosti zo strany nedokonalých ľudí — apoštola Pavla. Prejavoval trpezlivé znášanie, zhovievavosť, tak v súvislosti so svojimi náboženskými nepriateľmi, ako aj s jednotlivcami, ktorí vyznávali, že sú kresťanmi. Áno, Pavol prejavil zhovievavosť, hoci niektorí v korintskom zbore povedali: „Jeho listy sú závažné a silné, ale jeho osobná prítomnosť je slabá a jeho reč opovrhnutiahodná.“ — 2. Korinťanom 10:10; 11:5, 6, 22–33.

²⁰ Preto mal Pavol pádny dôvod na to, aby povedal Korinťanom: „Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci, vytrvalosťou v mnohom, súženiami, prípadmi núdze, ťažkosťami, bitím, väzeniami, nepokojmi, namáhavými prácami, bezsennými nocami, niekedy nedostatkom jedla, mravnou čistotou, poznaním, zhovievavosťou, láskavosťou, svätým duchom, láskou bez pokrytectva.“ (2. Korinťanom 6:4–6) V podobnom duchu mohol apoštol napísať svojmu spolupracovníkovi Timotejovi: „Ty si... verne nasledoval moje učenie, moju životnú cestu, moje predsavzatie, moju vieru, moju zhovievavosť, moju lásku, moju vytrvalosť, moje prenasledovania, moje utrpenia... a predsa ma Pán vyslobodil zo všetkých.“ (2. Timotejovi 3:10, 11) Aký znamenitý príklad zhovievavosti nám dal apoštol Pavol!

21. Ako nám môže pomáhať nasledujúci článok?

²¹ Je zrejmé, že v Písmach je hojnosť znamenitých príkladov zhovievavosti. Hlavnými príkladmi sú Jehova a jeho milovaný Syn. Ale aké je povzbudzujúce všimnúť si, že túto vlastnosť prejavovali aj nedokonalí ľudia ako Jozef, Dávid a apoštol Pavol! Nasledujúci článok nám má pomôcť napodobňovať takéto znamenité príklady.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo to znamená byť zhovievavý?

◻ Z akých hlavných dôvodov bol Jehova zhovievavý?

◻ Ako Ježiš ukázal, že je zhovievavý?

◻ Aký máme biblický dôkaz, že zhovievavosť môžu prejavovať aj nedokonalí ľudia?

[Obrázky na strane 10]

Jozef, Ježiš, Dávid, Pavol a Jób boli vzormi v zhovievavosti

[Obrázok na strane 13]

Ježiš prejavil zhovievavosť voči svojim učeníkom