Otázky čitateľov
◼ Je vhodné, aby kresťanka používala šperky alebo make up, farbila si vlasy, či inak sa krášlila?
V minulosti i dnes si niektorí, ktorí tvrdia, že sa riadia Bibliou, vytvorili pevné, ale veľmi rozdielne názory na ozdobovanie sa.a
V niektorých cirkvách sa ženy úplne vyhýbajú líčeniu a šperkom. Napríklad kniha The Amish People (Amishov ľud [menonitská sekta]) hovorí, že „nepripisujú dôležitosť svojmu telesnému vzhľadu, lebo sa domnievajú, že každý člen, ktorý má živý záujem o svetský vzhľad, je ohrozený, pretože [tento] záujem sa má sústreďovať skôr na duchovné úvahy ako na telesné. Niektorí... citujú Písma.“
Text, ktorý bol potom citovaný, bol z 1. Samuelovej 16:7: „Jehova povedal Samuelovi: ‚Nepozeraj sa na jeho výzor a na výšku jeho postavy... človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.‘“ Avšak tento text sa vzťahuje na výšku Dávidovho brata Eliaba. Z kontextu je zrejmé, že Boh sa tu nezmieňoval o úprave zovňajšku, o tom, či si Dávid alebo jeho bratia upravovali vlasy alebo používali ozdoby na svojich odevoch. — 1. Mojžišova 38:18; 2. Samuelova 14:25, 26; Lukáš 15:22.
Toto znázorňuje, že niektorí, čo zastávajú názor, že kresťania by sa nemali vôbec zdobiť, používať líčidlá či šperky, hľadajú podporu pomocou nesprávne uplatnených textov. Biblia v skutočnosti neposkytuje podrobnú úvahu o ozdobovaní sa. Ani neschvaľuje určité kozmetické úpravy, zatiaľ čo by zakazovala iné. Dáva iba rozumné usmernenia. Uvažujme o nich a uvidíme, ako ich možno uplatniť dnes.
Apoštol Pavol ponúkol túto inšpirovanú radu: „Takisto si prajem, aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom.“ (1. Timotejovi 2:9) Peter napísal podobne: „Vaša ozdoba nech nie je vo vonkajšom zapletaní vlasov a v navešaní si zlatých ozdôb či v nosení vrchných odevov, ale nech je to skrytý človek srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha, ktorý má veľkú hodnotu v Božích očiach.“ — 1. Petra 3:3, 4.
Grécke slová, ktoré sú tu preložené ako „zdobiť“, „dobre upravený“ a „ozdoba“, sú odvodené od slova kosmos, čo je tiež koreňom slova „kozmetika“, a znamená „vytváranie krásy, najmä vzhľadu“. Tieto texty nám teda pomáhajú zodpovedať otázky o používaní kozmetických prípravkov alebo o líčení, šperkoch a iných stránkach ozdobovania sa žien.
Mienil tým Pavol a Peter, že kresťanky sa musia vyhýbať zapletaniu vlasov, noseniu perál a zlatých šperkov či, ak ideme ešte ďalej, používaniu kozmetiky? Nie. Tvrdenie, že to je význam ich slov, by vyžadovalo od kresťanských sestier, aby sa vyhýbali tiež ‚noseniu vrchných odevov‘. Avšak Dorkas, ktorú Peter vzkriesil, bola milovaná, pretože robila „vrchné odevy“ pre iné sestry. (Skutky 9:39) Preto slová v 1. Timotejovi 2:9 a 1. Petra 3:3, 4 neznamenajú, že sestry sa musia vyhýbať vrkočom, perlám, vrchným odevom a tak ďalej. Pavol tu skôr ženám zdôrazňoval potrebu skromnosti a zdravej mysle pri upravovaní sa. Peter ukázal, že ženy by mali venovať väčšiu pozornosť svojmu vnútornému duchu, aby získali svojich neveriacich manželov, a nezdôrazňovali vonkajší vzhľad či líčenie.
Jednoducho povedané, Biblia nezakazuje každé úsilie o zlepšenie alebo skrášlenie svojho vzhľadu. Niektorí Boží služobníci, muži ako aj ženy, používali šperky. (1. Mojžišova 41:42; 2. Mojžišova 32:2, 3; Daniel 5:29) Verná Ester súhlasila s rozsiahlou skrášľovacou procedúrou s použitím kozmetických olejov, voňaviek a masáží. (Ester 2:7, 12, 15; porovnaj Daniela 1:3–8.) Boh povedal, že obrazne okrášlil Izrael náramkami, náhrdelníkom, nosným krúžkom a náušnicami. To prispelo k tomu, že ‚vyrástol do veľmi veľkej krásy‘. — Ezechiel 16:11–13.
Správa v Ezechielovi však poskytuje poučenie, aby sme sa nesústreďovali na svoj vzhľad. Boh povedal: „Začala si však dôverovať svojej kráse a stala si sa kvôli svojmu menu prostitútkou a vylievala si svoje skutky prostitúcie na každého okoloidúceho.“ (Ezechiel 16:15; Izaiáš 3:16, 19) Preto Ezechiel 16:11–15 podčiarkuje múdrosť Pavlovej i Petrovej neskoršej rady, aby sa nezdôrazňoval vonkajší vzhľad. Ak sa žena rozhodne zdobiť šperkami, množstvo a štýl by mali byť v súlade so skromnosťou, nie nadmerné alebo vyzývavé, či krikľavé. — Jakub 2:2.
A čo kresťanka, ktorá používa kozmetické prípravky ako rúž, líčidlá na tvár alebo očné tiene a očné linky? Archeológovia našli v Izraeli a na okolí nádobky na líčidlá, ako aj pomôcky na ich nanášanie a zrkadlá. Áno, ženy v starovekom Oriente používali kozmetické prípravky, ktoré boli predchodcami mnohých súčasných výrobkov. Meno Jóbovej dcéry Keren–hapuch pravdepodobne znamenalo „Roh čiernej (očnej) farby“, alebo nádobka na očné líčidlo. — Jób 42:13–15.
Niektoré kozmetické prípravky sa v Izraeli používali, avšak biblické príklady ukazujú nebezpečenstvo pri ich nadmernom používaní. Roky po tom, čo sa stala kráľovnou v Izraeli, Jezábel si namaľovala oči čiernou farbou a krásne si upravila hlavu. (2. Kráľov 9:30) Neskôr, keď Boh opisoval, ako Izrael vyhľadával nemravnú pozornosť pohanských národov, povedal, že ‚sa ozdobovala zlatými šperkami, zväčšovala si oči čiernou šminkou a robila sa peknou‘. (Jeremiáš 4:30; Ezechiel 23:40) Ani tieto verše, ani nejaké iné nehovoria, že je nesprávne používať umelé prostriedky na vylepšenie svojho vzhľadu. Avšak príbeh Jezábel naznačuje, že použila toľko čiernej farby okolo očí, aby sa to dalo vidieť z diaľky, dokonca aj Jehuovi spred paláca. Aké poučenie z toho vyplýva? Nenanášaj si líčidlá nadmerne, spôsobom, ktorý príliš zvýrazňuje.b
Pravdaže, žena, ktorá používa šperky alebo make up, by sotva povedala, že jej spôsob úpravy a množstvo sú nevhodné. Predsa však je nepochybné, že z pocitu neistoty alebo pod vplyvom vtieravej reklamy sa môže u ženy vyvinúť zvyk používať príliš mnoho líčidla. Môže si tak zvyknúť na svoj vzhľad, že si neuvedomuje, že je to už v rozpore so „skromnosťou a zdravou mysľou“ väčšiny kresťanských žien. — Pozri Jakuba 1:23, 24.
Určite, vkus môže byť rôzny; niektoré ženy používajú len málo alebo žiadne líčidlo či šperky, iné používajú viac. Preto je múdre neposudzovať tú, ktorá používa iné množstvo líčidla alebo šperkov. Iným činiteľom je miestny zvyk. To, že niektorý štýl je prijateľný v inej krajine (alebo bol bežný v minulosti), neznamená, že ho možno odporúčať na určitom mieste dnes.
Múdra kresťanská žena preto príležitostne prehodnotí svoj spôsob úpravy a úprimne sa spýta samej seba: ‚Nosím obvykle viac (alebo odvážnejšie) šperkov či líčidiel ako väčšina kresťaniek na okolí? Upravujem sa podľa vzoru samoľúbych prominentov či márnivých filmových hviezd, alebo sa riadim hlavne radou z 1. Timotejovi 2:9 a 1. Petra 3:3, 4? Vskutku, je moja úprava naozaj skromná a ukazuje pravú úctu k názorom a pocitom iných?‘ — Príslovia 31:30.
Ženy, ktoré majú kresťanských manželov, môžu ich požiadať o posúdenie a radu. Ak sa užitočná rada úprimne hľadá, možno ju získať aj od ostatných sestier. Môže však byť lepšie hovoriť so staršími sestrami, ktorých vyrovnanosť a múdrosť sú uznávané, než sa obrátiť na priateľku s podobným vkusom. (Porovnaj 1. Kráľov 12:6–8.) Biblia hovorí, aby zbožné staršie ženy „viedli mladé ženy k rozvážnosti... boli zdravej mysle, cudné..., aby sa o Božom slove nehovorilo utŕhačne.“ (Títovi 2:2–5) Žiadna zrelá kresťanka by nechcela, aby sa pre jej neskromné používanie šperkov či líčidiel „hovorilo utŕhačne“ o Božom slove alebo ľude.
Biblická správa o Támar ukazuje, že úprava zovňajšku môže ženu niekam zaraďovať, môže niečo silno naznačovať. (1. Mojžišova 38:14, 15) Čo naznačuje kresťankin účes a farba vlasov (ak si ich farbí) alebo nosenie šperkov a kozmetika, ktorú používa? Naznačuje, že: Toto je čistá, skromná a vyrovnaná Božia služobníčka?
Ten, kto vidí kresťanky vo zvestovateľskej službe alebo navštívi naše zhromaždenia, by mal mať priaznivý dojem. Vo všeobecnosti to tak je. Väčšina kresťaniek nedáva dôvod, aby tí, ktorí sú vonku, získali dojem, že sú buď zanedbané alebo naopak, nadmerne nalíčené alebo ozdobené; skôr sa upravujú „tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha“. — 1. Timotejovi 2:10.
[Poznámky pod čiarou]
a V treťom storočí n. l. Tertulián tvrdil, že ženy, „ktoré si natierajú pokožku medikamentami, farbia si líca červeňou, zvýrazňujú si oči [čiernym] antimónom, hrešia proti Nemu“. Kritizoval aj tie, ktoré si farbia vlasy. Nesprávnym uplatňovaním slov z Matúša 5:36 Tertulián vzniesol obvinenie: „Zapierajú Pána! ‚Pozrite!‘ hovoria, ‚namiesto bielych či čiernych urobíme [svoje vlasy] žltými.‘“ Dodal: „Môžete dokonca nájsť osoby, ktoré sa hanbia za to, že sú staré, a pokúšajú sa zmeniť si biele vlasy na čierne.“ To bola osobná mienka Tertuliána. Veci však prekrúcal, pretože všetky jeho argumenty boli založené na jeho názore, že ženy sú príčinou zatratenia ľudstva, takže by mali ‚chodiť ako Eva, v zármutku a pokání‘ nad ‚hanebnosťou prvého hriechu‘. Biblia však niečo také nehovorí; Boh považoval Adama za zodpovedného za hriešnosť ľudstva. — Rimanom 5:12–14; 1. Timotejovi 2:13, 14.
b Oznamovacie prostriedky v Spojených štátoch nedávno venovali veľkú pozornosť škandálu televízneho kazateľa, pričom sa ušla skoro taká istá pozornosť aj jeho spoluúčinkujúcej manželke. Podľa novinových správ vyrastala vo viere, že „líčenie i kino“ sú hriešne. No neskôr zmenila svoj názor a stala sa známou krikľavým „líčením tak nahrubo, že vyzerala ako vymodelovaná“.
[Obrázky na strane 31]
Archeologické objavy zo Stredného východu: nádobka zo slonoviny na kozmetiku, zrkadlo a zlaté náhrdelníky a karneol
[Prameň ilustrácie]
Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.