Zvestovatelia Kráľovstva rozprávajú
‚Šťastní sú duchovne hladní‘
JEŽIŠ povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ (Matúš 5:3) Takí ľudia budú hľadať životodarné poznanie z Božieho slova, Biblie, a nadobúdanie tohto poznania ich bude viesť k večnému životu. — Matúš 4:4; Ján 17:3.
◻ Jeden duchovne hladný človek v istej africkej krajine kráčal štyri hodiny v chlade a tme, aby si zaobstaral výtlačok publikácie Moja kniha biblických príbehov. Po príchode do dediny, kde zvestovali Jehovovi svedkovia, bol trpko sklamaný zistením, že sú už všetky knihy rozšírené. Zostal v dedine tri dni, kým nedošla dodatočná zásielka kníh, a potom bol šťastný, že konečne vlastní toto znamenité duchovné poznanie.
Počas mesačného pobytu v tejto odľahlej oblasti rozšírili svedkovia 55 kníh, 365 brožúr, 145 časopisov a získali 5 predplatiteľov. Ako odchádzali, boli veľmi dojatí, keď dospelí i deti za nimi volali v jazyku kpelle: „Kiež je Jehova s vami!“ Vyvíja sa úsilie, aby sa tu ďalej sledoval záujem.
Aj jedna žena v tej istej krajine bola takisto duchovne hladná. Bola pokladníčkou v svojej cirkvi a úradníčkou starajúcou sa o rekreačné záležitosti v jej správnej oblasti. Keď sa u nej svedkovia zastavili, so slzami v očiach uznala, že jej cirkev zlyháva pri plnení biblických požiadaviek na kresťanstvo. Svedkovia jej ukázali z jej vlastnej Biblie, ako sa dá rozoznať pravé náboženstvo. Potom navštívila dve zhromaždenia v sále kráľovstva a po nich sa vyjadrila: „To, čo som videla a počula, ma skutočne presvedčilo, že toto je tá pravda.“ Zapôsobili na ňu zhromaždenia a správanie prítomných. Videla, že to, o čom jej svedkovia pri návšteve rozprávali, nebolo len niečo, čo si vymysleli, ale čosi skutočné. Odvtedy už podnikla kroky na prerušenie svojho vzťahu s cirkvou, a to malo za následok dobré svedectvo v tom spoločenstve.
◻ Duchovne hladný bol aj jeden melanézsky katechéta v Novej Kaledónii. Na stole v dome svojej matky našiel výtlačok knihy Pravda, ktorá vedie k večnému životu a prečítal si 2. a 3. kapitolu. Biblické texty 2. Mojžišovej 20:4, 5 a Jána 4:23, 24, ktoré sa tu rozoberali, zapôsobili na jeho srdce. V súvislosti s tým, čo hovoria tieto texty, sa opýtal svojho kňaza, prečo katolícka cirkev toleruje používanie obrazov pri uctievaní. Kňaz sa otázke vyhol. Tento muž išiel k niekoľkým iným „kresťanským“ náboženstvám, ale ani tie mu nedali uspokojivé odpovede na jeho otázky. Nakoniec sa rozhodol navštíviť zhromaždenie Jehovových svedkov so svojou matkou, ktorá už predtým prejavovala záujem o pravdu. Veľmi hlboko na neho zapôsobila láska, ktorú videl medzi svedkami, a ich náuky založené na Biblii.
Napriek veľkým vzdialenostiam pravidelne cestoval na zhromaždenia stopom; rýchlo sa postavil za pravdu a bol pokrstený. Teraz je služobným pomocníkom. Aj jeho matka a dve telesné sestry sa stali Jehovovými svedkami. Mladý muž zvestoval vo svojom kmeni a zaviedol mnoho biblických štúdií. Teraz už niekoľko ľudí z jeho kmeňa navštevuje zhromaždenia v tejto oblasti — to všetko v dôsledku toho, že si mladý muž náhodou všimol na stole knihu vysvetľujúcu Bibliu, študoval ju a bral vážne to, čo sa dozvedel.
Jehova dnes uskutočňuje veľký program duchovného sýtenia a veľké množstvo ľudí má z neho prospech. Izaiáš o tom vhodne prorokoval, keď povedal: „Hľa, moji sluhovia budú jesť, ale vy [členovia falošného náboženstva] budete hladovať.“ (Izaiáš 65:13) Sme šťastní, ak máme prospech z Jehovovho opatrenia na utíšenie nášho duchovného hladu.