Otázky čitateľov

◼ Je správne, aby kresťan dal kvety rodine, alebo poslal kvety do pohrebnej siene, keď niekto zomrie?

V niektorých krajinách je to obvyklé. Ale používanie kvetov pri pohreboch má niekedy náboženský význam. Preskúmajme teda túto záležitosť do určitých podrobností, zvlášť preto, že existujú i ďalšie zvyky, ktoré môžu budiť dojem podobného spojenia s falošným náboženstvom. Všimnime si komentáre z diela The Encyclopedia of Religion (1987):

„Kvety súvisia s posvätnou ríšou prostredníctvom svojho spojenia s bohmi a bohyňami. Flóra, rímska bohyňa jari a kvetov, prináša kvetom krásu a vôňu... Božstvá možno uzmieriť a uctievať... prostredníctvom predkladania obetí potravy a kvetov.

Spojenie kvetov s obradmi súvisiacimi so smrťou sa vyskytuje po celom svete. Gréci a Rimania prikrývali mŕtvych a ich hroby kvetmi. Duše zomierajúcich budhistov v Japonsku sú vynášané hore na lotose a náhrobné kamene na cintorínoch možno spočívajú na vytesaných lotosoch... Obyvatelia Tahiti nechávajú pri tele mŕtveho človeka kytice obalené papradím, a potom ho kropia kvetinovou voňavkou, aby uľahčili jeho prechod do posvätného posmrtného života... Kvety sa môžu vyskytovať tiež pri náboženských príležitostiach vo forme kadidla alebo voňavky.“

Uvedomujúc si, že kvety sa používajú v súvislosti s falošným náboženstvom, niektorí kresťania majú pocit, že by nemali dávať, ani posielať kvety pri príležitosti pohrebu. Ich pocity možno tiež odrážajú túžbu vyhnúť sa svetským zvykom, pretože Ježišovi nasledovníci nemajú byť „časťou sveta“. (Ján 15:19) Avšak podstatný význam v tejto veci majú príslušné biblické texty a miestne názory.

Kvety sú časťou Božích dobrých darov, aby sa z nich tešili živí. (Skutky 14:15–17; Jakub 1:17) Ním vytvorená krása kvetov sa používala pri pravom uctievaní. Svietnik vo svätostánku bol ozdobený „mandľovými kvetmi... a kvetmi“. (2. Mojžišova 25:31–34) Rezby v chráme zobrazovali vence a palmové stromy. (1. Kráľov 6:18, 29, 32) Keď pohania používali kvety alebo vence, zjavne to neznamenalo, že praví ctitelia sa vždy museli vyhýbať ich používaniu. — Skutky 14:13.

Aká je však širšia súvislosť zachovávania zvykov, ako sú napríklad pohrebné zvyky? Biblia sa zmieňuje o mnohých zvykoch; niektoré sú nevhodné pre pravých ctiteľov, iné zachováva i Boží ľud. Prvá kniha Kráľov 18:28 uvádza „zvyk“ Baalových ctiteľov ‚volať najsilnejším hlasom a rezať sa‘ — zvyk, ktorý praví ctitelia nezachovávali. Na druhej strane kniha Rút 4:7 nenaznačuje nesúhlas so zvykom, ‚ktorý bol v Izraeli v skorších časoch vzhľadom na [spôsob ako sa uplatňovalo] výplatné právo‘.

Zvyky prijateľné Bohu sa mohli dokonca vyvinúť i v čiste náboženských záležitostiach. Keď Boh zaviedol slávnosť pesach, nezmienil sa o používaní vína, ale v prvom storočí bolo obvyklé používať poháre s vínom. Ježiš a jeho apoštoli neodmietli tento náboženský zvyk. Nemali voči nemu námietky a zachovávali ho. — 2. Mojžišova 12:6–18; Lukáš 22:15–18; 1. Korinťanom 11:25.

Podobne je to aj s niektorými pohrebnými zvykmi. Egypťania obvykle balzamovali mŕtvych. Verný patriarcha Jozef nereagoval automaticky spôsobom: ‚Toto je pohanský zvyk, takže my, Hebreji, sa mu musíme vyhýbať.‘ Naopak, „prikázal svojim sluhom, lekárom, aby jeho otca nabalzamovali“, zrejme preto, aby Jakob mohol byť pochovaný v Zasľúbenej krajine. (1. Mojžišova 49:29–50:3) Židia si neskôr vytvorili rozličné pohrebné zvyky, ako bolo kúpanie mŕtveho tela a pochovanie v deň smrti. Raní kresťania prijali takéto židovské zvyky. — Skutky 9:37.

Čo však robiť, ak sa na pohrebný zvyk pozerá ako na taký, ktorého význam je založený na náboženskom omyle, ako je napríklad viera v nesmrteľnú dušu? Pripomeňme si z encyklopédie, že niektorí „nechávajú pri tele mŕtveho človeka kytice obalené papradím, a potom ho kropia kvetinovou voňavkou, aby uľahčili jeho prechod do posvätného posmrtného života“. To, že by mohol existovať takýto zvyk, neznamená, že Boží služobníci sa musia vyhýbať niečomu podobnému. Židia síce neverili v „prechod do posvätného posmrtného života“, ale Biblia hovorí: „Vzali teda Ježišovo telo a obviazali ho ovíjadlami a voňavými látkami, tak ako majú Židia vo zvyku pripravovať na pohreb.“ — Ján 12:2–8; 19:40.

Kresťania by sa mali vyhnúť praktikám, ktoré sú v rozpore s biblickou pravdou. (2. Korinťanom 6:14–18) Avšak všetky druhy predmetov, motívov a praktík majú v určitom čase alebo na určitom mieste falošný výklad alebo sú spojené s nebiblickými náukami. Uctievajú sa stromy, na tvar srdca sa pozerá ako na posvätný a pri pohanských obradoch sa používa kadidlo. Znamená to, že kresťan nesmie nikdy používať kadidlo a pri výzdobe stromy, či nosiť šperky v tvare srdca?a To nie je opodstatnený záver.

Pravý kresťan by mal uvažovať takto: Naznačovalo by iným zachovávanie určitého zvyku, že som prijal nebiblické presvedčenie alebo praktiky? Odpoveď by mohla ovplyvniť doba a miesto. Nejaký zvyk (alebo motív) mohol mať falošný náboženský význam pred tisícročiami, alebo by ho mohol mať i dnes v nejakej vzdialenej krajine. Ale bez toho, aby si sa venoval časovo náročnému skúmaniu, spýtaj sa sám seba: ‚Aký je bežne rozšírený názor tam, kde žijem?‘ — Porovnaj 1. Korinťanom 10:25–29.

Ak je dobre známe, že určitý zvyk (alebo motív, ako je napríklad kríž) má význam vo falošnom náboženstve, vyhýbaj sa mu. Kresťania by teda neposielali kvety v tvare kríža alebo červeného srdca, ak sa na to pozerá ako na niečo, čo má miestny náboženský význam. Môže sa vyskytovať aj určitý formálny spôsob, ktorým sa používajú kvety na pohrebe alebo pri hrobe, čo má náboženský význam. Aj tomu by sa mal kresťan vyhýbať. Tým však nechceme povedať, že keď sa jednoducho na pohreb prinesie kytica, alebo sa dajú priateľovi v nemocnici kvety, musí sa na to pozerať ako na nejaký náboženský skutok, ktorému sa treba vyhýbať.b

Na druhej strane je zvyk zaobstarať kvety v mnohých krajinách rozšírený a pozerá sa naň ako na vhodnú láskavosť. Kvety môžu prispieť svojou krásou a spríjemniť smutnú udalosť. Môžu byť tiež gestom súcitu a záujmu. Niekde inde môže byť zvykom dať najavo takéto pocity nejakým skutkom štedrosti, ako je zaobstaranie jedla pre chorých alebo smútiacich. (Spomeň si na náklonnosť pociťovanú k Dorkas, pretože dávala najavo svoj záujem a starosť o iných. [Skutky 9:36–39]) Niektorí Jehovovi svedkovia majú vo zvyku zaobstarať kvety veselých farieb pre priateľa v nemocnici alebo v prípade niečej smrti, keď takéto konanie nie je zjavne spojené s falošnými náboženskými názormi. A ako jednotlivci môžu ďalej vyjadrovať svoj záujem a city praktickými skutkami. — Jakub 1:27; 2:14–17.

[Poznámky pod čiarou]