Je dobré akékoľvek náboženstvo?

„Osud našich čias je tragický. Potrebujeme nejaké náboženstvo, ale nikde nenachádzame Boha, ktorý by sa preň hodil.“ — Lucian Blaga, rumunský básnik a filozof

„Náboženstvo a duchovenstvo bolo a možno ešte nadlho zostane medzi najväčšími nepriateľmi pokroku a slobody.“ — Christo Botev, bulharský básnik

SPRIEVODNÉ citáty odrážajú dilemu, v ktorej sa nachádzajú mnohí úprimní ľudia. Hlboko vo svojom vnútri cítia potrebu náboženstva, ale mystický Boh, o ktorom učí duchovenstvo, nie je Bohom, ktorému môžu rozumieť a ktorého môžu milovať. Okrem toho si uvedomujú, že duchovenstvo a ich náboženstvá často bránili ľudskému pokroku a slobode. Zatiaľ čo si ľudia stále vo väčšej miere uvedomujú potrebu náboženstva, čestní ľudia sa jednoducho neuspokoja s akýmkoľvek náboženstvom.

Dôležitý rozdiel

Náboženstvo hrá dôležitú úlohu pri vytváraní povahy ľudstva a dejín. The New Encyclopædia Britannica hovorí o náboženstve „ako o skutočnosti v ľudskej skúsenosti, kultúre a dejinách“ a dodáva: „Svedectvá o náboženských postojoch a vernosti existujú v každej oblasti ľudského života.“ Ale dejiny ukazujú, že žiadne z hlavných náboženstiev sveta nebolo pre ľudstvo požehnaním.

Indický štátnik Džáváharlál Néhrú raz poznamenal: „Veľké divadlo, ktoré sa nazýva náboženstvom, alebo aspoň organizovaným náboženstvom, v Indii, či kdekoľvek inde, nás naplnilo hrôzou.“ Keď zoberiete do úvahy vojny, ktoré sa viedli, a zločiny, ktoré boli spáchané v mene náboženstva, môžete s ním, čestne vzaté, nesúhlasiť?

V 18. storočí dospel francúzsky filozof Voltaire k zaujímavému rozlíšeniu. Napísal: „Hovoríte, že náboženstvo vykonalo nespočetne veľa hanebných skutkov. Skôr by ste mali povedať povera, povera, ktorá vládne nad našou smutnou zemeguľou. Povera je najkrutejším nepriateľom čistého uctievania, ktoré dlhujeme Zvrchovanej bytosti.“ Voltaire bojoval proti náboženskej neznášanlivosti svojej doby, ale zachoval si vieru v Boha ako Stvoriteľa vesmíru. Videl rozdiel medzi pravým a falošným náboženstvom.

Potreba vybrať si

Nie všetci súhlasia s Voltairom. Niektorí tvrdia, že vidia niečo dobré vo všetkých náboženstvách; preto necítia skutočnú potrebu hľadať pravé náboženstvo. Takí jednotlivci by mali dbať na výstrahu danú prorokom Izaiášom, ktorý napísal: „Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré, tým, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, tým, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké!” (Izaiáš 5:20) Falošné náboženstvo vytvorilo to, čo je pre ľudstvo zlé. Následkom je duchovná tma a horká chuť v ústach ľudí úprimného srdca.

Preto nie je možné vybrať si len medzi tým, či byť ateistom, alebo veriacim v akomkoľvek náboženstve. Také jednoduché to nie je. Keď si raz niekto uvedomil potrebu Boha, musí hľadať pravé náboženstvo. Ako to bádateľ Émile Poulat výstižne uvádza v knihe Le Grand Atlas des Religions (Veľký atlas náboženstiev): „Veci, ktoré [náboženstvá] učia a požadujú, sa tak veľmi líšia, že je nemožné veriť všetkým.“ V súlade s tým francúzska Encyclopædia Universalis (Univerzálna encyklopédia) hovorí: „Ak sa 21. storočie vráti k náboženstvu... človek sa bude musieť rozhodnúť, či sú sväté veci, ktoré sú mu predkladané, pravé, alebo falošné.“

Ako si vybrať správne náboženstvo

Čo nás bude viesť pri výbere správneho náboženstva? Encyclopædia Universalis má pravdu v tom, keď vyzdvihuje dôležitosť pravdy. Náboženstvo, ktoré učí lži, nemôže byť pravé. Najväčší prorok, aký kedy chodil po zemi, povedal: „Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ — Ján 4:24.

Tým prorokom bol Ježiš Kristus a vyhlásil tiež: „Vystríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú dravými vlkmi. Po ich ovocí ich poznáte... Každý dobrý strom rodí dobré ovocie, a zlý strom rodí zlé ovocie.“ (Matúš 7:15–17, RP) Keď mnohí úprimní ľudia vidia zlé ovocie „veľkých“ náboženstiev sveta, a dokonca aj siekt a kultov, ktoré vznikli, začínajú sa na ne pozerať ako na ‚zlé stromy‘, ktoré sú nevyhovujúce. Ale ako môžu nájsť pravé náboženstvo?

Zrejme by nebolo možné preštudovať všetky tie tisíce náboženstiev v kresťanstve i mimo neho pred tým, ako by si človek vybral. Avšak keď použijeme — ako povedal Ježiš — pravdu a ovocie ako skúšobné kamene, môžeme identifikovať pravé náboženstvo.

Pravda a ovocie

Ježiš hovoril o pravde. Preto vzniká otázka: Ktorá skupina veriacich odmieta náboženské lži odvodené zo starovekej mytológie a gréckej filozofie, ktorými je presiaknutá väčšina náboženstiev? Jednou z takýchto lží je učenie, že ľudská duša má vrodenú nesmrteľnosť.a Toto učenie dalo podnet vzniku náuky o pekelnom ohni, ktorá zneuctieva Boha.

Ježiš sa zmienil aj o ovocí. Čo sa toho týka — poznáte náboženstvo, ktoré vytvorilo pravé medzinárodné spoločenstvo, kde sú rasové, jazykové a národnostné bariéry prekonané láskou a vzájomným porozumením? Poznáte celosvetové náboženské spoločenstvo, ktorého členovia by sa radšej nechali prenasledovať, než by dovolili politikom alebo náboženským vodcom, aby ich podnietili nenávidieť svojich bratov a sestry a zabíjať ich v mene nacionalizmu či náboženstva? Či by náboženstvo, ktoré odmietlo náboženské lži a prinieslo zodpovedajúce ovocie, neposkytlo silný dôkaz toho, že je pravé?

Pravé náboženstvo dnes existuje

Je tu také náboženstvo? Áno, je. Ale musíte pripustiť, že to nie je niektoré z hlavných náboženstiev sveta. Malo by nás to prekvapiť? Nie. Vo svojej slávnej Kázni na vrchu Ježiš vyhlásil: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ — Matúš 7:13, 14.

Teda kde možno nájsť pravé náboženstvo? Vo všetkej pokore a čestnosti musíme povedať, že Jehovovi svedkovia tvoria medzinárodné spoločenstvo, ktoré kráča touto ‚úzkou a tesnou cestou‘. Je pravda, že tradičné náboženstvá opovržlivo nazývajú Jehovových svedkov sektou. Ale presne tak nazývali odpadlícki náboženskí vodcovia v prvom storočí n. l. raných kresťanov. — Skutky 24:1–14.

Prečo sú Jehovovi svedkovia presvedčení, že majú pravé náboženstvo? Vytvárajú medzinárodné bratstvo, ktoré je rozšírené vo viac ako 200 krajinách a ktoré prekonáva národnostné, rasové, jazykové a sociálne rozdiely. A odmietajú veriť náukám — nech sú akokoľvek staré — ktoré sú v jasnom protiklade s tým, čo hovorí Biblia. Ale ako sa dostali do takéhoto závideniahodného postavenia? A čo to znamená žiť v súlade s pravým náboženstvom? Tieto a iné otázky o náboženstve budú rozoberané v nasledujúcich dvoch článkoch.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Križiacke výpravy boli časťou zlého ovocia falošného náboženstva

[Prameň ilustrácie]

Bibliothèque Nationale, Paríž

[Obrázok na strane 8]

Pravé náboženstvo prináša dobré ovocie