Vianoce — je to spôsob na uvítanie Ježiša?

NARODENIE Záchrancu, dlho očakávaného Mesiáša, bolo skutočne časom radosti. „Hľa,“ povedal anjel pastierom v blízkosti Betlehema, „oznamujem vám dobré posolstvo veľkej radosti, ktorú budú mať všetci ľudia, lebo sa vám dnes narodil v Dávidovom meste Záchranca, ktorý je Kristus Pán.“ Množstvo anjelov sa pripojilo chváliac Boha: „Sláva Bohu hore na výšinách a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle.“ (Lukáš 2:10–14) Niekto môže prísť k záveru, že kresťania majú napodobňovať anjelov, ktorí vtedy vyjadrovali radosť z príchodu Krista na zem.

Nebolo to prvýkrát, čo Biblia zaznamenáva, ako sa anjeli rozospievali piesňami chvály. Keď sa kládli základy zeme, „ranné hviezdy spolu radostne kričali a všetci Boží synovia začali volať na chválu“. (Jób 38:4–7) Presný dátum tejto udalosti nie je v Biblii zaznamenaný. (1. Mojžišova 1:1, 14–18) Akokoľvek radostná mohla byť táto udalosť, kresťania netvrdia, že by mali každoročne oslavovať stvorenie zeme a možno prijať pohanský sviatok na pripomenutie si tejto udalosti, pretože anjeli vtedy volali na chválu.

Predsa však presne to robia ľudia, ktorí oslavujú Vianoce, s narodením Ježiša Krista. Pohľad do ktorejkoľvek spoľahlivej encyklopédie nám pod heslom „Vianoce“ potvrdí, že dátum Ježišovho narodenia nie je známy. Pokiaľ ide o tento dátum, Biblia mlčí.

„Ak trúbka nezaznie zreteľne“

„Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja,“ napísal apoštol Pavol pri naprávaní neporiadkov zboru v starovekom Korinte. V tom istom kontexte sa spýtal: „Ak trúbka nezaznie zreteľne, kto sa pripraví na boj?“ (1. Korinťanom 14:8, 33) Ak by teda Boh poriadku chcel, aby kresťania oslavovali narodenie jeho Syna na zemi, nechal by nedokonalým ľuďom svojvoľne si vybrať dátum z pohanských sviatkov a prijať bezbožné zvyky?

Preskúmanie niekoľkých biblických príkladov objasňuje, že Boh Jehova nezaobchádza so svojím ľudom takýmto spôsobom. Keď Boh vyžadoval od Izraelčanov, aby zachovávali každoročné sviatky pod mojžišovským Zákonom, určil presné dátumy a povedal im, ako sláviť tieto sviatočné príležitosti. (2. Mojžišova 23:14–17; 3. Mojžišova 23:34–43) Hoci Ježiš Kristus nikdy neprikázal, aby sa pripomínalo jeho narodenie, predsa prikázal svojim nasledovníkom sláviť jeden zvláštny dátum. „V tú noc, v ktorú mal byť vydaný,“ 14. nisana roku 33 n. l., Ježiš zaviedol oslavu Pánovej večere, pričom použil nekvasený chlieb a víno. Prikázal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (1. Korinťanom 11:23, 24) Znamenie trúbky o tom, ako a kedy zachovávať Pánovu večeru, je jasné a neklamné. Čo sa dá povedať o Vianociach? Nikde v Biblii nenachádzame žiaden príkaz sláviť Kristovo narodenie, ani nám nehovorí, kedy alebo ako.

,Aby bol získaný ľud‘

„Samozrejme viem, že Vianoce sú pohanského pôvodu,“ povedal jeden duchovný v Sionskom chráme v Tokiu, „ale pokiaľ sa obyčajní ľudia zaujímajú 25. decembra o kresťanstvo a prichádzajú, aby sa dozvedeli o učení Úctyhodného Ježiša, Vianoce majú svoje miesto v kresťanstve.“ Mnohí súhlasia s jeho úvahami. Myslíte si, že je správne robiť takéto kompromisy?

Niektorí namietajú, že dokonca Pavol urobil kompromis, aby získal veriacich. „Dal som sa do služby všetkým,“ napísal, „aby som čím viacerých získal... Tým, čo sú bez zákona, bol som ako bez zákona... aby som získal tých, čo sú bez zákona;... To všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom.“ (1. Korinťanom 9:19–23, EvP) Ospravedlňujú tieto slová prijatie pohanského sviatku na pritiahnutie pohanov ku kresťanstvu?

Pouvažujme starostlivo o kontexte Pavlovho výroku. Vo verši 21 povedal: „Hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým.“ (EvP) Takže neurobil kompromis v záležitostiach, ktoré porušujú Kristov zákon, ale ,bol ako bez zákona‘ tým, že rešpektoval miestne zvyky a tradície, pokiaľ neboli proti kresťanským prikázaniam.a

Pamätajúc na to uvažujte, ako by sa javilo prijatie pohanských sviatkov do „kresťanstva“ pod menom Vianoce, vo svetle nasledovného biblického príkazu: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou?... Alebo aký má podiel veriaci s neveriacim?... ,Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ,a prestaňte sa dotýkať nečistého‘; ,a ja vás prijmem.‘“ (2. Korinťanom 6:14–17) Bez ohľadu na to, aké ospravedlnenia môžu byť predložené, znehodnocovanie kresťanstva pohanskými sviatkami nie je spôsob na uvítanie Ježiša ako Záchrancu. Bolo by to bývalo nevhodné v prvom storočí, keď Ježiš prišiel v tele, a je to rovnako nevhodné aj dnes alebo v budúcnosti, keď Kristus príde ako Kráľ, aby vykonal Božie rozsudky. (Zjavenie 19:11–16) Tí, ktorí s obľubou slávia pohanské sviatky pod rúškom „kresťanstva“, môžu v skutočnosti zapierať Ježiša Krista.

„Skrytí kresťania“ neboli obnovení

Poučme sa z toho, čo sa stalo katolíkom v Japonsku počas éry šogúnov. Keď nastalo potláčanie katolicizmu v roku 1614, malo asi 300 000 japonských katolíkov na výber tri možnosti: stať sa mučeníkmi, opustiť svoju vieru, alebo ísť do ilegality. Tí, ktorí išli do ilegality, boli nazvaní skrytí kresťania. Prispôsobili sa rôznym budhistickým a šintoistickým zvykom, aby zamaskovali svoju vieru. Vo svojej liturgii používali Máriu Kannon, čo bola Mária prestrojená za budhistickú bodhisattvu v podobe matky držiacej dieťa. V ich sviatkoch sa zmiešal budhizmus, katolicizmus a šintoistické zvyky. Keď však boli nútení zúčastniť sa budhistických smútočných obradov, odriekali kresťanské modlitby a vykonávali modoši, čo bol obrad na anulovanie budhistických bohoslužieb. Čo sa stalo s týmito „kresťanmi“?

„Pokiaľ ide o väčšinu týchto kirišitanov [kresťanov],“ vysvetľuje kniha The Hidden Christians [Skrytí kresťania], „rástlo v nich náboženské puto, ktoré im sťažovalo opustiť uctievanie budhistických a šintoistických bohov.“ Keď bol zákaz zrušený a do Japonska sa vrátili katolícki misionári, väčšina týchto „skrytých kresťanov“ sa pridŕžala svojho druhu zmiešaného náboženstva.

Mohla však katolícka cirkev oprávnene odsudzovať týchto „skrytých kresťanov“, ktorí odmietli vrátiť sa k rímskokatolicizmu? Katolícka cirkev tiež prijala mnohé pohanské náuky a sviatky vrátane Vianoc. Ak katolíci a protestanti, hoci vyznávajú, že sú kresťania, spohanštili svoje „kresťanstvo“ pohanskými sviatkami, nemohli by tiež zapierať Ježiša Krista?

Návrat k pravému kresťanstvu

Setsuko, ktorá bola 36 rokov horlivou katolíčkou, si to nakoniec uvedomila. Po druhej svetovej vojne sa pokúšala vyplniť svoju duchovnú prázdnotu tým, že sa pripojila ku katolíckej cirkvi. ,Aké je to uspokojujúce!‘ myslela si, keď sa zúčastnila vianočnej omše a videla nádherné vianočné stromčeky vnútri a okolo svojho kostola. „Bola som pyšná na našu krásnu výzdobu, ktorá prekonala výzdobu okolitých kostolov,“ povedala. Setsuko však v skutočnosti nerozumela katolíckym náukám, hoci určitý čas dokonca učila v nedeľnej škole. A tak, keď sa chcela viac zapojiť do činnosti cirkvi, položila svojmu kňazovi niekoľko otázok. Namiesto odpovedí sa však skôr dočkala od kňaza podceňovania. So sklamaním sa rozhodla študovať Bibliu sama. O dva týždne neskôr ju navštívili Jehovovi svedkovia a ona prijala ponuku domáceho biblického štúdia.

Vysvetľuje: „Bolo to bolestné, keď som bola postavená pred biblické pravdy, ktoré vyvracali to, čomu som predtým verila. Dostala som dokonca alopéciu, čo je vypadávanie vlasov v dôsledku citového rozrušenia. Postupne však svetlo pravdy presvitlo do môjho srdca. Bola som ohromená, keď som sa dozvedela, že Ježiš sa nemohol narodiť v studenom daždivom decembri, keď pastieri nezostávajú so svojimi stádami vonku v noci. (Lukáš 2:8–12) Rozbilo to moju predstavu o narodení Pána, pretože sme na dekorovanie scén s pastiermi a ovcami používali vatu ako sneh.“

Keď sa Setsuko presvedčila o tom, čo skutočne učí Biblia, rozhodla sa prestať sláviť Vianoce. Už nepestuje raz do roka „vianočného ducha“, ale prejavuje ducha radostného kresťanského dávania každý deň.

Ak úprimne veríte v Krista, neznepokojujte sa, keď vidíte, ako pohania poškvrňujú Vianoce. Iba sa vracajú k tomu, čím boli Vianoce pôvodne — k pohanským sviatkom. Vianoce nevedú nikoho k uvítaniu Ježiša Krista, ktorý sa vrátil neviditeľne ako nebeský Kráľ. (Matúš, kapitoly 24 a 25; Marek, kapitola 13; Lukáš, kapitola 21) Praví kresťania skôr po celý rok prejavujú ducha podobného Kristovmu a oznamujú dobré posolstvo o Kráľovstve, ktorého sa stal Ježiš Kráľom. Boh chce, aby sme takto vítali Ježiša Krista ako nášho Záchrancu a Kráľa Kráľovstva. — Žalm 2:6–12.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Praví kresťania ctia Ježiša po celý rok