„A predsa sa točí!“
„BIBLIA učí o tom, ako sa dostať do neba, a nie o tom, ako nebesia fungujú,“ povedal taliansky vedec a vynálezca Galileo Galilei v 16. storočí. Za podobné názory sa dostal do konfliktu s rímskokatolíckou cirkvou, ktorá mu hrozila mučením a uväznením. Asi o 350 rokov neskôr cirkev znovu preskúmala svoje zaobchádzanie s Galileim. To, čo sa udialo v Galileiho dňoch, bolo nazvané „konfrontáciou medzi empirickou vedou a slepým dogmatizmom“.
Dnes sa tí, ktorí hľadajú pravdu, môžu poučiť z Galileiho skúsenosti. Ale prečo k takejto konfrontácii vôbec došlo? Odpoveď poskytne pohľad na prijaté vedecké názory jeho doby.
V polovici 16. storočia panoval názor, že zem je stredom vesmíru. O obežných dráhach planét sa predpokladalo, že sú dokonalé kružnice. Tieto predstavy boli prijaté vo viere ako nepopierateľná skutočnosť, hoci neboli dokázané vedeckými metódami. Veda so svojimi „mystickými ideami“ bola neoddeliteľná od náboženstva.
Do takéhoto sveta sa v roku 1564 jednej váženej rodine v Pise narodil Galileo. Jeho otec chcel, aby študoval medicínu, ale zvedavého chlapca fascinovala matematika. Neskôr, ako profesor vedy objavil niektoré zákony zotrvačnosti. Keď sa k nemu dostali popisy prvých holandských ďalekohľadov, značne vylepšil ich konštrukciu a zostrojil svoj vlastný, lepší prístroj. Nasmeroval ho na nebesia, a to, čo sa dozvedel, vydal vo svojej prvej knihe Sidereus Nuncius (Hviezdny posol), kde predstavil svojej generácii štyri mesiace Jupitera. V roku 1611 bol pozvaný do Ríma, kde predložil svoje zistenia jezuitskému Collegio Romano (Rímskemu kolégiu). Poctili ho tým, že vyhlásili deň na pamiatku Galileiho.
Učeniu odporuje cirkev
Bolo zlovestné, že skôr ako Galilei opustil Rím, vplyvný jezuita, kardinál Bellarmine, dal podnet na preskúmanie Galileiho učenia. Galilei veril, že stvorenie je ovládané zákonmi, ktoré môžu ľudia spoznať pomocou štúdia. Katolícka cirkev odporovala tomuto názoru.
Dokonca aj niektorí astronómovia mali námietky voči Galileiho názoru. Domnievali sa, že je nemožné, aby ďalekohľad zväčšoval skutočnosť a že tento vynález je podvodom. Jeden kňaz dokonca tvrdil, že hviezdy, ktoré bolo vidieť, boli zabudované do šošoviek! Keď Galilei objavil vrchy na mesiaci, a tak potvrdil, že nebeské telesá nemajú dokonale sférický tvar, kňaz Clavius odporoval tým, že mesiac je uzavretý v krištáli, a tak hoci by mohlo byť cezeň vidno vrchy, je stále dokonalou guľou! „Toto“, povedal Galilei v odpovedi, „je nádherným výplodom fantázie.“
Galileiho dychtivý záujem čítať z „knihy prírody“, ako nazýval štúdium stvorenia, priviedol ho k dielu poľského astronóma Mikuláša Kopernika. V roku 1543 vydal Kopernik knihu, v ktorej tvrdil, že zem sa otáča okolo slnka. Galilei to potvrdil. To ho však postavilo proti vedeckým, politickým a náboženským kruhom svojej doby.
Zatiaľ čo katolícka cirkev používala Kopernikovu astronómiu na určovanie dátumov, napríklad Veľkej noci, Kopernikove názory neboli oficiálne prijaté. Cirkevná hierarchia podporovala Aristotelovu teóriu, že zem je stredom vesmíru. Galileiho nové názory však spochybňovali jej dobré meno a moc.
Hoci nezávislí vedci po celej Európe pracovali na potvrdení Kopernikovho systému, uspokojili sa s diskusiami na akademickej úrovni. Z toho dôvodu ich katolícka cirkev nechala na pokoji. Galilei nepísal v latinčine, ale v taliančine, jazyku obyčajných ľudí, a tak popularizoval svoje objavy. Duchovenstvo zastávalo názor, že to spochybňuje nielen ich samých, ale aj Božie slovo.
Nie je vedeckou príručkou
Objavenie určitých faktov o vesmíre však v skutočnosti Božie slovo nespochybňuje. Tí, ktorí skúmajú toto Slovo, si uvedomujú, že Biblia nie je vedeckou príručkou, hoci je presná, keď sa dotýka vedeckých záležitostí. Bola napísaná na duchovné budovanie veriacich, a nie na to, aby ich učila fyziku či nejakú inú prírodnú vedu. (2. Timotejovi 3:16, 17) Galilei s tým súhlasil. Tvrdil, že sú v nej použité dva druhy jazyka: presné vedecké termíny a slová, ktoré inšpirovaní pisatelia používali v každodennom živote. Napísal: „V Písmach je potrebné... objasniť ich porozumenie obyčajných ľudí, povedať mnohé veci, ktoré sa zdajú odlišné (pokiaľ ide o význam slov) od absolútnej pravdy.“
Príklady toho sa nachádzajú v rozličných biblických textoch. Jeden je v knihe Jób 38:6, kde Biblia hovorí o tom, že zem má „podstavce“ a „rohový kameň“. Niektorí ľudia to nesprávne používali na potvrdenie toho, že zem je pevne uložená. Účelom týchto výrazov nie je vedecký opis zeme, ale skôr poetické prirovnanie tvorenia zeme k stavbe domu, kde je Jehova ako Vedúci staviteľ.
Životopisec L. Geymonat vo svojej knihe Galileo Galilei zdôrazňuje: „Úzkoprsí teológovia, ktorí chceli obmedziť vedu na základe biblických úvah, neurobili nič viac, len to, že zdiskreditovali samotnú Bibliu.“ Presne to urobili zo sebeckých pohnútok tvrdošijní ľudia. Svätému úradu bol poslaný list, v ktorom sa žiadalo vyšetrovanie Galileiho.
Dielo zakázané
Dňa 19. februára roku 1616 boli katolíckym teológom predložené dve tvrdenia: 1. „Slnko je stredom vesmíru“ a 2. „Zem nie je stredom vesmíru.“ Dňa 24. februára vyhlásili tieto názory za pochabé a kacírske. Galilei dostal príkaz, aby nezastával ani neučil takéto teórie. Značný počet jeho kníh i iných bolo zakázaných.
Galilei bol umlčaný. Nielenže bola proti nemu katolícka cirkev, ale aj jeho priatelia boli bezmocní v tom, aby mu pomohli. Venoval sa ďalej iba výskumu. Keby nebolo v roku 1623 došlo k zmene pápeža, už by sme viac o ňom možno nepočuli. Nový pápež Urban VIII. bol však intelektuál a Galileiho podporoval. Galilei sa dopočul, že pápež by nemal námietky proti nejakej novej knihe. Pri audiencii pápež dokonca navrhol námet, ktorý by mohla obsahovať. Na základe takéhoto zjavného povzbudenia sa Galilei pustil do práce.
Hoci Galileiho kniha Rozhovory o dvoch veľkých svetových sústavách bola najprv vydaná s povolením katolíckej cirkvi v roku 1632, pápežovo nadšenie čoskoro ochablo. Vo veku 70 rokov bol Galilei zavolaný pred inkvizíciu po druhý raz. Obvinenie z podozrenia z kacírstva vyžadovalo, aby bolo najprv vysvetlené cirkevné povolenie na vydanie knihy. Bolo vyhlásené, že Galileo podvodne zatajil predošlý zákaz vyučovania Kopernikovho učenia. Keďže Rozhovory porovnávali astronomické sústavy vrátane Kopernikovej, bolo vyhlásené, že sa tým porušuje tento zákaz.
Galilei odpovedal, že jeho kniha je kritickým rozborom Kopernikovho diela. Bola to však slabá obhajoba, pretože jeden z najpresvedčivejších dôkazov v knihe vyznel v prospech Kopernika. Okrem toho boli pápežove slová vložené do úst tej najhlúpejšej postavy v knihe, Simplicia, a to bolo urážkou pre pápeža Urbana VIII.
Galilei je obvinený z kacírstva
Galilei bol uznaný za vinného. Bol už chorý a hrozilo mu mučenie, ak svoje názory neodvolá, a tak ich odvolal. Na kolenách prisahal: „Odvolávam... vyrieknuté omyly a kacírstva... Už nikdy nebudem hovoriť... niečo také, čo by na mňa vrhlo podobné podozrenie.“ Je zaujímavé, že podľa povesti, keď povstal, dupol na zem a zamrmlal: „Eppur si muove! [A predsa sa točí!]“
Bol odsúdený na väzenie a pokánie až do smrti, ktorá prišla o deväť rokov. V liste napísanom roku 1634 povedal: „Vojna sa nezačala pre nejaký môj názor, ale preto, že som bol v nemilosti u jezuitov.“
V roku 1822 bol zrušený zákaz jeho diel. Ale až v roku 1979 pápež Ján Pavol II. znovu otvoril túto otázku a pripustil, že Galileimu bolo „spôsobené mnoho utrpenia... ľuďmi a organizáciami cirkvi“. Vo vatikánskych novinách L’Osservatore Romano povedal Mario D‘Addio, významný člen zvláštnej komisie, ktorú zriadil pápež Ján Pavol II. na opätovné prešetrenie Galileiho obvinenia z roku 1633: „Zdá sa, že pre takzvané Galileiho kacírstvo nebol žiaden podklad ani z teologického hľadiska, ani na základe cirkevného práva.“ Podľa D‘Addia inkvizičný súd prekročil svoju právomoc — Galileiho teórie nevyvracali žiaden článok viery. Vatikánske noviny pripustili, že obvinenie Galileiho z kacírstva bolo neopodstatnené.
Čo sa učíme z Galileiho skúsenosti? Kresťan by si mal uvedomiť, že Biblia nie je vedeckou učebnicou. Keď sa zdá, že medzi Bibliou a vedou existuje nejaký rozpor, nemusí sa snažiť vyriešiť každú „nezrovnalosť“. Kresťanská viera je koniec koncov založená na „slove o Kristovi“, nie na vedeckej autorite. (Rimanom 10:17) Okrem toho, vedecké názory sa neustále menia. O teórii, ktorá odporuje Biblii a ktorá je populárna dnes, sa môže zajtra zistiť, že je mylná a môže byť zavrhnutá.
Keď sa však vedci odvolávajú na Galileiho prípad, aby poukázali na to, ako náboženstvo potláča vedu, urobili by tiež dobre, keby si pripomenuli, že Galileiho objav nebol prijatý ani vedeckou ustanovizňou jeho doby. V protiklade k vtedajšiemu mysleniu Biblia nebola v rozpore s touto pravdou. Božie slovo nepotrebovalo revidovanie. Celý problém spôsobil chybný výklad Biblie katolíckou cirkvou.
Každý by mal byť podnietený dokonalým súladom a prírodnými zákonmi vesmíru k väčšiemu oceneniu Stvoriteľa Boha Jehovu. Galilei sa pýtal: „Je to Dielo menej vznešené ako Slovo?“ Apoštol odpovedá: „[Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí.“ — Rimanom 1:20.