Žatva ctiteľov
APOŠTOL Ján dostal videnie udalostí otriasajúcich svetom, ktoré sa uskutočnia v „Pánovom dni“. Videl v nebesiach Pána Ježiša Krista, ako jazdiac na koni vychádza do spravodlivej vojny, čo je znázornené bielym koňom — „víťaziac a aby dovŕšil svoje víťazstvo“. Prvé, čo robí, je zvrhnutie Božieho úhlavného nepriateľa, Satana, z nebies do blízkosti našej zeme. Satan odpovedá tak, že postihuje ľudstvo nebývalým krviprelievaním, hladom a chorobami, čo je znázornené symbolickými jazdcami a ich koňmi — červeným, čiernym a smrteľne bledým. (Zjavenie 1:10; 6:1–8; 12:9–12) Tieto strasti sa najprv prudko rozšírili v roku 1914 a odvtedy sa stupňujú. Zanedlho vyvrcholia tým, čo Ježiš opísal ako „veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude“. — Matúš 24:3–8, 21.
Ako sa bude v tom čase dariť Jehovovým ctiteľom? V 7. kapitole Zjavenia od 1. po 10. verš sa hovorí o anjelských silách „pevne držiacich“ vetry zničenia, kým nebudú títo ctitelia zhromaždení. Počas obdobia od roku 1914 sú na zemi zhromažďovaní poslední z duchovného Izraela, ktorého počet je 144 000. A potom „hľa, veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. Počet členov tohto veľkého zástupu už ide do miliónov. Stoja schválení pred Božím trónom, pretože prejavujú vieru vo vykupujúcu krv Ježiša, ktorý bol zabitý ako nevinný baránok. „A stále volajú silným hlasom a hovoria: ‚Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.‘“ Títo horliví ctitelia neustále hovoria „Príď!“ ešte aj iným, ktorí sú tiež zhromažďovaní na záchranu cez „veľké súženie“. — Zjavenie 7:14–17; 22:17.
„Po celej zemi“
O týchto oddaných ctiteľoch možno povedať: „Ich zvuk sa rozniesol po celej zemi a ich výroky do najvzdialenejších končín obývanej zeme.“ (Rimanom 10:18) Ich tvrdá práca bola požehnaná pozoruhodným ovocím. Napríklad:
Mexiko teraz hlási 335 965 aktívnych Jehovových ctiteľov, čo znamená vzrast takmer o stotisíc iba za tri roky! Prečo došlo k takému veľkému vzrastu? Nasledujúca správa to môže pomôcť vysvetliť. Jeden mladík menom Aurelio bol kostolníkom v katolíckom kostole. Zakaždým, keď do dediny prišli Jehovovi svedkovia, zvonil na kostolných zvonoch, aby odradil každého, kto by ich chcel počúvať. Časom si kúpil katolícku Jeruzalemskú bibliu a začal ju čítať, ale nerozumel jej. Až raz jedného dňa uvidel svojho priateľa s výtlačkom Prekladu nového sveta pod pažou. Aurelio vyhrešil svojho priateľa, povedal mu, že jeho Biblia je falošná a zobral ho domov, aby mu ukázal „skutočnú“ Bibliu. Priateľ mu povedal: „Prečítaj si 2. Mojžišovu 20. kapitolu,“ a potom odišiel.
Počnúc prvou kapitolou kostolník si čítal postupne 2. Mojžišovu, až kým neprišiel po 20. kapitolu, 4. a 5. verš. Bol otrasený tým, čo jeho katolícka Biblia hovorí o obrazoch. Nasledujúcu nedeľu po omši ukázal tieto texty o obrazoch kňazovi. Najprv kňaz povedal, že on sám si obrazy iba ctí; neuctieva ich. Keď však kňaz videl, že to Aurelia neuspokojilo, obvinil ho z toho, že študuje s Jehovovými svedkami. Aurelio to poprel, ale dodal: „Odteraz budem!“
Keď nasledujúci raz prišli do dediny svedkovia, Aurelio sa s nimi spojil a začal študovať Bibliu. Prestal pracovať v kostole a o tri mesiace bol spôsobilý, aby sa s Jehovovými svedkami podieľal na verejnej zvestovateľskej službe. Ako prvý dom, ktorý navštívil, bol dom kňaza. Kňaz nemohol veriť vlastným očiam, keď uvidel bývalého kostolníka v úlohe zvestovateľa Kráľovstva. Pohrozil mu exkomunikáciou, ale Aurelio povedal, že to nebude potrebné, pretože už cirkev opustil. Jeho smelosť povzbudila mnohých dedinčanov, ktorí už študovali s Jehovovými svedkami. Aurelio a 21 ďalších z tej dediny bolo pokrstených na nasledujúcom oblastnom zjazde. V tejto oblasti je taký rýchly vzrast, že na preberanie otázok ku krstu s touto skupinou bol k dispozícii iba jeden starší.
„Ich zvuk sa rozniesol“
Nikto nemôže uniknúť pred zvestovaním o Kráľovstve. Jeden taliansky katolík sa nahneval zakaždým, keď ho navštívili Jehovovi svedkovia. A tak, keď ho spoločnosť, pre ktorú pracoval, preložila do Singapuru, myslel si, že ho už konečne nebudú obťažovať. Ale na jeho prekvapenie svedkovia boli aj tam. Preto si zaobstaral dvoch zlých psov, aby napadli ďalších svedkov, ktorí by prišli. Keď sa dve svedkyne zastavili v jeho dome, vybehli proti nim tieto psy. Vyľakané ženy bežali o dušu a na križovatke sa rozbehli každá inou stranou. Ako jednu svedkyňu pes dobiehal, v zúfalstve vytiahla z tašky dve brožúrky a strčila ich psovi rovno do otvorenej tlamy. Nato ju prestal prenasledovať, obrátil sa a bežal domov.
Nasledujúci týždeň tie isté dve svedkyne vykonávali dodatočnú návštevu v jednom dome na druhej strane ulice. Majiteľ psov bol v záhrade a bolo prekvapujúce, že ženy pozdravil a pozval ich do domu. Povedal im, že nikdy predtým sa s Jehovovými svedkami nerozprával ani nečítal žiadnu ich publikáciu. Ale bol udivený, keď našiel brožúrky v tlame jedného zo svojich psov. Ešte v ten večer si ich prečítal a skutočne naňho zapôsobili. Hoci bol celý život katolíkom, prejavil želanie študovať Bibliu s Jehovovými svedkami.
Keďže tento muž bol preložený späť do Talianska, zariadilo sa, aby tam s ním Jehovovi svedkovia ďalej študovali. Keď spolu s manželkou začali navštevovať zhromaždenia, kňaz z miestnej farnosti ich rozhnevane napadol a vyhrážal sa im. Po tom, čo im niekto spôsobil požiar v záhrade, táto dvojica prerušila všetky zväzky s cirkvou. Muž teraz hovorí: „Už vydávam svedectvo mnohým členom svojej rodiny, pretože chcem, aby vedeli, že Jehova je jediný pravý Boh.“
„Do najvzdialenejších končín obývanej zeme“
Iná skúsenosť z jednej najvzdialenejšej končiny zeme ukazuje, ako je posolstvo o Kráľovstve oceňované a ako pomáha meniť životy. Jedna svedkyňa v Austrálii počas návštev poradne pre tehotné stretla ženu, ktorá mala veľa zlých zvykov, a dokonca počas tehotenstva sa nechcela vzdať ani fajčenia. Svedkyňa bola jej postojom veľmi znepokojená. Stalo sa však, že obe porodili v tom istom čase a na to istom oddelení, takže mali príležitosť rozprávať sa. Vyšlo najavo, že tá žena prekonala v detstve mnoho problémov, a teraz bolo na pokraji rozpadu aj jej manželstvo. A tak po opustení nemocnice ju svedkyňa navštívila a začala s ňou biblické štúdium s knihou Vytvárať šťastný rodinný život.
Manžel tej ženy sa modlieval k Bohu, aby mohol nájsť pravé náboženstvo a vždy dodal výhradu: „Pokiaľ to nie sú Jehovovi svedkovia!“ Napriek tomu, keď zistil, že jeho manželka študuje so svedkami, začal klásť otázky a bol pozvaný, aby sa k štúdiu pripojil. To aj urobil a o krátky čas nato začal navštevovať zborové zhromaždenia. Teraz sú už obaja, manžel i manželka, pokrstení a je zrejmé, že ich manželstvo sa veľmi zlepšilo.
Výsledkom domácich biblických štúdií na základe takejto literatúry je zhromažďovanie mnohých nových ctiteľov. V krajinách, kde Jehovovi svedkovia museli zápasiť s ťažkosťami, ktoré spôsobovali revolúcie, občianska vojna alebo vládne obmedzenia, vzrástla činnosť týkajúca sa domácich biblických štúdií. V Angole veľa rokov zúrila občianska vojna a svedkovia vytrpeli mnoho prenasledovania a strastí. Začiatkom minulého roku tu podľa správ každý zvestovateľ viedol v priemere takmer tri domáce biblické štúdiá, ale zvestovatelia mali málo biblickej literatúry. Cestujúci dozorcovia navštevovali každý deň jednu malú skupinku, počas dňa organizovali zvestovateľskú službu a každý večer zhromaždenia. Aká to bola radosť, keď sa vojnový stav skončil a z Juhoafrickej republiky prišlo 42 ton veľmi potrebnej biblickej literatúry! Je isté, že láska týchto bratov sa bude „ešte viac a viac rozhojňovať presným poznaním a plnou rozlišovacou schopnosťou,“ pretože teraz sa môžu ‚uistiť o dôležitejších veciach‘. (Filipanom 1:9, 10) Je to podnet pre tých, ktorí majú poruke hojnosť biblických študijných pomôcok, aby plne využívali opatrenie, ktoré Jehova tak láskavo poskytuje! — 1. Timotejovi 4:15, 16.
Šťastie týchto verných ctiteľov nám pripomína Ježišove slová z Kázne na vrchu: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo... Šťastní sú tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo im patrí nebeské kráľovstvo... Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ (Matúš 5:3–12) Aká úroda sa teraz žne v Angole!
Aj v iných oblastiach sveta poľavujú alebo sú zrušené obmedzenia činnosti Jehovových svedkov. Ježiš vo svojich dňoch povedal: „Áno, žatva je veľká, ale robotníkov je málo.“ (Matúš 9:37) Aké je to dnes pravdivé! Stále je tu potreba viac robotníkov. Sme radi, že naše uctievanie zahŕňa zhromažďovanie v žatve. Na zemi dnes nemožno nájsť v ničom väčšiu radosť ako v našej plodnej, oddanej službe Bohu Jehovovi.
Čo teda podnecuje Jehovových ctiteľov, aby prejavovali takúto radosť a horlivosť? Uvidíme ďalej.