Pavol proti Platónovi v otázke vzkriesenia

APOŠTOL Pavol písal o vzkriesení v 1. liste Korinťanom 15:35–58 a v 2. liste Korinťanom 5:1–10. Držal sa pritom predstavy Platóna a ďalších gréckych filozofov o nesmrteľnej duši, alebo bol v súlade s učením Ježiša a ostatných častí Písma?

Odpoveď dáva brožúra Immortality of the Soul or Resurrection of the Individual: St. Paul’s View with Special Reference to Plato (Nesmrteľnosť duše, alebo vzkriesenie jednotlivca: Náhľad sv. Pavla so zvláštnym zreteľom na Platóna), ktorá bola napísaná v roku 1974 a schválená arcibiskupom Gréckej pravoslávnej cirkvi Severnej a Južnej Ameriky. Po rozbore povahy vzkriesenia v biblických textoch uvedených vyššie a po rozbore helenistických vplyvov toho obdobia prichádza autor k tomuto záveru:

„Platón učí, že duša pokračuje v nekonečnej a večnej existencii oddelene od tela. Pre Platóna je duša vo svojej vrodenej a vnútornej podstate nesmrteľná... Sv. Pavol takýto názor ani neučí, ani to nežiada...

Apoštol Pavol sa nezaoberá nesmrteľnosťou duše či ducha ako samostatných a odlišných častí, ale vzkriesením celého súboru duše a ducha človeka v dôsledku Kristovho vzkriesenia. Pavlovo ponímanie toho, akú podobu budú mať ľudia pri vzkriesení, nemá nič spoločné s oživením mŕtvych tiel z hrobu.

Jeho ponímanie vzkriesenia tela možno lepšie vyjadriť ako Božou mocou uskutočnenú premenu, opätovné stvorenie a rekonštitúciu celého človeka ako jednotného celku, tej istej osoby, osobnosti, psychosomatického organizmu, presne zodpovedajúceho jedinca s duševnými a telesnými vlastnosťami. Naše budúce vzkriesenie sa neuskutoční ako niečo, čo nám prirodzene patrí, ale ako vzácny Boží dar.“

Vskutku, nesmrteľnosť nie je vrodeným vlastníctvom každého človeka. Je to skôr cenný a dobrotivý dar od Jehovu prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista pre tých, ktorí tvoria pomazaný kresťanský zbor. — 1. Korinťanom 15:20, 57; Filipanom 3:14.

[Obrázok na strane 9]

Grécky filozof Platón

[Prameň ilustrácie]

Vatican Museum photograph