Jehova — je tvoj známy, alebo tvoj priateľ?
„JÁN, môžem ti predstaviť svojho priateľa? Toto je — prepáčte, ešte raz, ako znie vaše meno?“
Počul si niekedy pri rozhovore takéto faux pas? Je to príklad, ako niektorí ľudia nesprávne používajú slovo „priateľ“. V skutočnosti myslia iba „známeho“, alebo niekedy ani to. Poznať sa s pánom Kováčom, ktorý býva na druhej strane ulice, je jedna vec, a byť jeho priateľom, je niečo celkom iné.
Jeden slovník definuje „známeho“ ako „osobu, s ktorou má niekto nejaký spoločenský kontakt, ale nie je naňho silno osobne viazaný“. To vyjadruje, že je „menej dôverne známy, blízky, družný a žičlivý ako PRIATEĽ“.
Tento nedostatok silnej osobnej väzby pomáha vysvetliť, prečo často venujeme malú pozornosť tomu, čo sa deje so známymi, zatiaľ čo sa živo zaujímame o život našich priateľov. Delíme sa s nimi o ich radosti a žiale, ktoré sa nás hlboko dotýkajú. Samozrejme, musíme byť opatrní, aby sme sa nenechali citovo strhnúť a nemiešali sa do ich súkromných záležitostí. — 1. Petra 4:15.
Keďže sme na svojich priateľov silno viazaní, vysvetľuje to tiež, prečo sa im prirodzene snažíme páčiť. Ak známy pokladá naše správanie za nevkusné alebo nevhodné, jeho nespokojnosť nás pravdepodobne nepodnieti, aby sme sa zmenili. Ale priateľ môže mať skutočne silný vplyv, či už ide o otázku obliekania, správania alebo postoja.
Čo sa týka dôvery, náklonnosti, úcty a vernosti, priateľstvo vyžaduje vyšší stupeň zodpovednosti ako známosť. Ten, kto túži po priateľstve bez akýchkoľvek záväzkov, v skutočnosti chce len známeho, nie priateľa. Blízki priatelia sú šťastní, že môžu plniť zodpovednosti, ktoré vyplývajú zo silnej osobnej väzby, uvedomujúc si, že im to dáva príležitosť dokázať svoje priateľstvo.
Priateľstvo s Bohom
Ako Stvoriteľ je Jehova nebeským Otcom ľudstva a zaslúži si, aby ho ľudia milovali, poslúchali a mali k nemu úctu. Ale chce, aby to ľudia robili pre silný osobný vzťah, a nie jednoducho z pocitu povinnosti. (Matúš 22:37) Chce tiež, aby ho milovali ako Priateľa. (Žalm 18:1) Pretože „on prvý miloval nás“, sám položil dokonalý základ pre také priateľstvo. — 1. Jána 4:19.
Naši prví rodičia, Adam a Eva, poznali Jehovu. Otázkou bolo: Prijmú jeho ponuku priateľstva? Je smutné, že ponuku neprijali. To, že sebecky siahli po nezávislosti od Boha, svedčilo, že k nemu nemali silnú osobnú väzbu. Požehnania vyplývajúce z priateľstva, ktoré im Boh ponúkol, chceli prijímať, ale neboli ochotní plniť zodpovednosti, ktoré z toho vyplývali. Bolo to, akoby sa chceli tešiť z pohodlia a bezpečnosti útulného rajského domova bez toho, že by boli ochotní platiť nájomné.
Všetci, niektorí viac ako iní, sme zdedili tohto nevďačného a nezávislého ducha. (1. Mojžišova 8:21) Napríklad niektorí mladí ľudia dovolili, aby ich prirodzená túžba po nezávislosti spôsobila, že sú voči svojim rodičom nevďační. To má za následok rozbitie najvzácnejšieho priateľstva, ktoré by malo existovať medzi nimi a ich rodičmi po celý život. Je to naozaj smutné, avšak rozbitie nášho priateľstva s naším nebeským Otcom je oveľa vážnejšie. Môže byť osudné!
Požiadavky priateľstva
Bez dôvery nemôže dlho vydržať žiaden vzťah, či už je to vzťah medzi ľuďmi alebo vzťah k Bohu. Patriarcha Abrahám to pochopil, a preto znova a znova prejavoval Bohu bezvýhradnú dôveru. Prečítaj si 1. Mojžišovu 12:1–5 a 22:1–18 a všimni si dva vynikajúce príklady jeho dôvery v Jehovu. Áno, „Abrahám uveril Jehovovi a počítalo sa mu to za spravodlivosť“. Preto „bol nazvaný ‚Jehovov priateľ‘“. — Jakub 2:23.
Ďalšou požiadavkou priateľstva s Bohom je plniť záväzky, ktoré z tohto priateľstva vyplývajú. Pretože máme vo vzťahu k Jehovovi podriadené postavenie, tieto záväzky sú logicky oveľa väčšie, ako by boli v ľudskom priateľstve. Idú nad naše prianie páčiť sa mu v niečom — ako by to bolo vo vzťahu k ľudskému priateľovi. Zahŕňajú naše prianie páčiť sa mu vo všetkom. Ježiš, Boží Syn a najbližší priateľ, to prejavil, keď povedal o Jehovovi: „Vždy robím to, čo sa mu páči.“ — Ján 8:29.
Teda priateľstvo s Jehovom alebo s jeho Synom nie je možné dosiahnuť bez akýchkoľvek záväzkov. Závisí od toho, ako sa riadime nevyhnutnými požiadavkami, ktoré pre priateľstvo určili. (Pozri Žalm 15:1–5.) Ježiš to jasne ukázal v rozhovore so svojimi učeníkmi. Povedal im: „Vy ste mojimi priateľmi, ak robíte to, čo vám prikazujem.“ — Ján 15:14.
Ďalšou požiadavkou priateľstva je otvorená a úprimná komunikácia. V deň svojej smrti Ježiš povedal verným apoštolom: „Už vás nenazývam otrokmi, lebo otrok nevie, čo robí jeho pán. Ale nazval som vás priateľmi, lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:15) Keď sa Ježiš delil o svoje myšlienky s priateľmi, nasledoval príklad svojho nebeského Otca, o ktorom sa v Ámosovi 3:7 hovorí: „Lebo Zvrchovaný Pán Jehova neurobí nič, pokiaľ nezjaví svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom.“
Nie je to medzi priateľmi prirodzené? Možno necítime potrebu deliť sa o svoje zážitky s pánom Kováčom z ulice. A určite by sme mu nechceli rozprávať o svojich najvnútornejších myšlienkach a pocitoch. Veď je to iba známy. Ale v prípade našich priateľov sa často nevieme dočkať, aby sme im také veci porozprávali.
Podobne je to v našom priateľstve s Bohom. Nevieme sa dočkať, aby sme ho oslovili v modlitbe, odhalili mu naše potreby, túžby a najvnútornejšie pocity. Je samozrejmé, že ak je komunikácia jednostranná, priateľstvo čoskoro zahynie. A tak musíme byť tiež ochotní nechať rozprávať Boha. To robíme, keď pozorne počúvame jeho písané Slovo, uvažujeme o jeho radách a potom ich uplatňujeme, ako najlepšie vieme.
Aké dôležité je pre teba priateľstvo s Jehovom?
Aby si mohol odpovedať na túto otázku, uvažuj o jednom zvláštnom druhu ľudského priateľstva. Ak si mladý, azda sa zaujímaš o priateľstvo, ktoré by mohlo viesť k manželstvu. Samozrejme si uvedomuješ, že iba poznať sa s nastávajúcim partnerom je sotva primeraný základ pre manželstvo. Známosť sa najprv musí premeniť na priateľstvo. Takéto priateľstvo sa potom môže rozvinúť a sformovať do bližšieho vzťahu, ktorý napokon vytvorí vhodný základ pre šťastné manželstvo.
A teraz uvažuj. Koľko úsilia vynaloží väčšina ľudí, aby sa rozvinul tento druh priateľstva? Koľko času a peňazí ľudia vynaložia, aby ho vytvorili a potom udržali? Koľko času strávia rozmýšľaním o ňom? Do akej miery robia plány — alebo prejavujú ochotu meniť plány — za účelom zlepšiť či udržať tento vzťah?
Potom sa spýtaj sám seba: ‚Ako sa to dá porovnať s mojím úsilím rozvinúť priateľstvo so Stvoriteľom alebo zlepšiť a posilniť ho? Koľko času tým strávim? Do akej miery zamestnáva priateľstvo s Jehovom moje myšlienky? Do akej miery robím plány — alebo prejavujem ochotu meniť plány — za účelom zlepšiť a potom udržať tento vzťah?‘
Mladí kresťania by si mali plne uvedomovať, že každé ľudské priateľstvo, vrátane takého, ktoré napokon vedie k manželstvu, je čo do dôležitosti na druhom mieste vzhľadom na priateľstvo, ktoré potrebujú mať so svojím Stvoriteľom. Preto sú v knihe Kazateľ 12:1 nabádaní: „Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa vo dňoch svojho mladého veku.“ Mnohí to robia tak, že verejne slúžia ako Boží služobníci, a stále viac sa ich zúčastňuje na zvestovaní celým časom čiže na priekopníckej službe.
Napriek narastajúcemu cynizmu a bezbožnosti, ktorými sú obklopení, smelo obhajujú Jehovu, keď počujú nepravdivé poznámky a obvinenia proti nemu. Nemal by to Jehova od svojich priateľov právom očakávať? Neočakávali by sme to aj my od našich priateľov? A nepotešilo by naše srdce, keby sme zistili, že naši priatelia to robia horlivo a s presvedčením? — Porovnaj Príslovia 27:11.
Áno, priateľstvo s Bohom — ako aj s ľuďmi — prináša zodpovednosti, ktoré sa musia plniť, ak má priateľstvo pokračovať. Človek, ktorý nie je ochotný prijať tieto zodpovednosti alebo nie je pripravený oddať sa Bohu a potom konať v súlade s oddanosťou, možno Jehovu pozná. Má však ešte zažiť, akou radosťou je mať ho za Priateľa.
[Obrázok na strane 25]
Abrahám dôveroval Bohu, a preto bol nazvaný Jehovovým priateľom