Inšpirovaný vzor kresťanskej misionárskej práce
„Staňte sa mojimi napodobňovateľmi, ako som i ja Kristov.“ — 1. KORINŤANOM 11:1.
1. Napríklad v akých ohľadoch dal Ježiš svojim nasledovníkom vynikajúci príklad na napodobňovanie? (Filipanom 2:5–9)
AKÝ vynikajúci príklad dal Ježiš svojim učeníkom! S radosťou opustil nebeskú slávu, aby zostúpil na zem a žil medzi hriešnymi ľuďmi. Pre záchranu ľudstva, a čo je ešte dôležitejšie, pre posvätenie mena svojho nebeského Otca bol ochotný podstúpiť veľké utrpenie. (Ján 3:16; 17:4) Keď bol Ježiš súdený a išlo mu o život, odvážne vyhlásil: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ — Ján 18:37.
2. Prečo mohol vzkriesený Ježiš prikázať svojim učeníkom, aby pokračovali v diele, ktoré začal?
2 Pred svojou smrťou Ježiš vynikajúco vyškolil svojich učeníkov, aby mohli pokračovať v diele prinášania svedectva o pravde Kráľovstva. (Matúš 10:5–23; Lukáš 10:1–16) A tak po svojom vzkriesení mohol dať Ježiš príkaz: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.
3. Ako sa rozšírilo dielo robenia učeníkov a na ktoré oblasti sa prevažne sústreďovalo?
3 Ježišovi učeníci poslúchali tento príkaz, ale počas nasledujúceho obdobia, ktoré trvalo tri a pol roka, robenie učeníkov obmedzili na Židov, židovských prozelytov a obrezaných Samaritánov. Potom, v roku 36 n. l., Boh nariadil, aby sa dobré posolstvo zvestovalo neobrezanému mužovi Kornéliovi a jeho domácnosti. Počas nasledujúceho desaťročia boli do zboru privádzaní ďalší pohania. Zdá sa však, že toto dielo bolo obmedzené zväčša na oblasti pri východnom pobreží Stredozemného mora. — Skutky 10:24, 44–48; 11:19–21.
4. Aký významný vývoj nastal asi v rokoch 47–48 n. l.?
4 Bolo potrebné niečo, čo by kresťanov podnietilo alebo im umožnilo robiť učeníkov zo Židov a pohanov v odľahlejších oblastiach. A tak asi v rokoch 47–48 n. l. starší zboru v sýrskej Antiochii dostali toto božské posolstvo: „Oddeľte mi zo všetkých Barnabáša a Saula pre dielo, ku ktorému som ich povolal.“ (Skutky 13:2) Všimni si, že Pavol bol vtedy známy pod svojím pôvodným menom Saul. Všimni si tiež, že Boh menoval Barnabáša pred Pavlom, možno preto, že sa vtedy pozerali na Barnabáša ako na staršieho z nich.
5. Prečo má správa o Pavlovej a Barnabášovej misionárskej ceste veľkú hodnotu pre dnešných kresťanov?
5 Podrobná správa o misionárskej ceste Pavla a Barnabáša je pre Jehovových svedkov veľkým povzbudením, najmä pre misionárov a priekopníkov, ktorí sa odsťahovali zo svojich domovských miest, aby slúžili Bohu na cudzom území. Okrem toho, preskúmanie 13. a 14. kapitoly Skutkov určite podnieti ešte viacerých, aby napodobňovali Pavla a Barnabáša a rozšírili svoju účasť na diele robenia učeníkov, ktoré je nadovšetko dôležité.
Ostrov Cyprus
6. Aký príklad dali títo misionári na Cypre?
6 Misionári sa bez meškania vydali na cestu loďou zo sýrskeho prístavu Seleucia na ostrov Cyprus. Po zakotvení v Salamise sa nezdržiavali, ale ‚začali zvestovať Božie slovo v židovských synagógach‘. Nasledujúc Kristov vzor, neuspokojili sa s tým, že by sa v tom meste usadili a čakali, že ostrovania prídu za nimi. Namiesto toho boli cestou „cez celý ostrov“ stále činní. Nepochybne k tomu patrilo veľa chodenia a mnoho zmien v ubytovaní, pretože Cyprus je veľký ostrov a prešli ho pozdĺž. — Skutky 13:5, 6.
7. a) Aká výnimočná udalosť sa odohrala v Pafose? b) K akému postoju nás povzbudzuje táto správa?
7 Na konci svojho pobytu boli títo dvaja muži odmenení nádhernou skúsenosťou v meste Pafos. Vládca tohto ostrova, Sergius Paulus, počúval ich posolstvo a „uveril“. (Skutky 13:7, 12) Pavol neskôr napísal: „Bratia, vy vidíte svoje povolanie od neho, že nebolo povolaných mnoho múdrych v telesnom ohľade, mnoho mocných, mnoho urodzených.“ (1. Korinťanom 1:26) Avšak medzi mocnými, ktorí reagovali kladne, bol Sergius Paulus. Táto skúsenosť by mala povzbudiť všetkých, najmä misionárov, aby mali pri vydávaní svedectva vládnym úradníkom pozitívny postoj, k čomu sme aj povzbudzovaní v 1. Timotejovi 2:1–4. Muži s autoritou niekedy Božím služobníkom veľmi pomohli. — Nehemiáš 2:4–8.
8. a) Ako sa vtedy zmenil vzťah medzi Barnabášom a Pavlom? b) V čom bol Barnabáš znamenitým príkladom?
8 Pod vplyvom Jehovovho ducha Pavol zohral dôležitú úlohu pri obrátení Sergia Paula. (Skutky 13:8–12) Zdá sa tiež, že odvtedy sa Pavol ujímal vedenia. (Porovnaj Skutky 13:7 so Skutkami 13:15, 16, 43.) To bolo v súlade s Božím poverením, ktoré dostal Pavol v čase svojho obrátenia. (Skutky 9:15) Takýto vývoj azda vyskúšal Barnabášovu pokoru. No namiesto toho, že by sa Barnabáš pozeral na túto zmenu ako na osobnú urážku, pravdepodobne žil podľa významu svojho mena, „syn útechy“, a verne podporoval Pavla počas celej misionárskej cesty a aj potom, keď niektorí židovskí kresťania napadli ich službu, ktorú konali pre neobrezaných pohanov. (Skutky 15:1, 2) Aký výborný príklad je to pre nás všetkých vrátane obyvateľov misionárskych domovov a domovov bétel! Mali by sme byť vždy ochotní prijať teokratické úpravy a úplne podporovať tých, ktorí boli poverení, aby sa medzi nami ujímali vedenia. — Hebrejom 13:17.
Náhorná plošina Malej Ázie
9. Čo sa učíme z Pavlovej a Barnabášovej ochoty cestovať do pisídskej Antiochie?
9 Z Cypru sa Pavol a Barnabáš plavili na sever k ázijskému kontinentu. Z nejakého neznámeho dôvodu neostali títo misionári v pobrežnej oblasti, ale podnikli asi 180 kilometrov dlhú a nebezpečnú cestu do pisídskej Antiochie, nachádzajúcej sa na náhornej plošine vo vnútrozemí Malej Ázie. Patrilo k tomu prekonať horský priesmyk a zostúpiť na plošinu nachádzajúcu sa asi 1 100 metrov nad hladinou mora. Biblický učenec J. S. Howson hovorí: „Nezákonné zvyky a lúpežné nájazdy obyvateľov týchto vrchov oddeľujúcich túto náhornú plošinu... od plošín na južnom pobreží, boli známe vo všetkých obdobiach starovekých dejín.“ Okrem toho títo misionári čelili nebezpečenstvu zo strany prírodných živlov. „Pre žiadnu oblasť v Malej Ázii,“ dodáva Howson, „nie sú ‚záplavy‘ také charakteristické ako pre horský pás Pisídie, kde rieky pramenia pri základoch obrovských útesov alebo sa divoko rútia úzkymi roklinami.“ Tieto podrobnosti nám pomáhajú predstaviť si, akými cestami boli misionári ochotní ísť v záujme šírenia dobrého posolstva. (2. Korinťanom 11:26) Podobne dnes mnohí Jehovovi služobníci čelia všetkým druhom prekážok, aby sa dostali k ľuďom a podelili sa s nimi o dobré posolstvo.
10, 11. a) Ako Pavol udržal spoločný základ so svojimi poslucháčmi? b) Prečo boli mnohí Židia pravdepodobne ohromení, keď počuli o utrpeniach Mesiáša? c) O akom druhu záchrany hovoril Pavol svojim poslucháčom?
10 Pretože v pisídskej Antiochii bola židovská synagóga, misionári šli najprv tam, aby dali príležitosť prijať dobré posolstvo tým, ktorí boli najlepšie oboznámení s Božím slovom. Keď bol Pavol vyzvaný, aby prehovoril, postavil sa a predniesol majstrovskú verejnú reč. Počas celej reči udržiaval so Židmi a prozelytmi, ktorí boli v publiku, spoločný základ. (Skutky 13:13–16, 26) Po úvode Pavol zopakoval prehľad slávnych dejín Židov a pripomenul im, že Jehova si vybral ich predkov a potom ich oslobodil z Egypta, a tiež to, ako im pomohol poraziť obyvateľov Zasľúbenej krajiny. Potom Pavol upozornil na Jehovovo zaobchádzanie s Dávidom. Takéto informácie boli srdcu Židov v prvom storočí blízke, pretože čakali, že z Dávida vzbudí Boh potomka ako záchrancu a večného vládcu. Vtedy Pavol odvážne oznámil: „Z [Dávidovho] potomstva priviedol Boh podľa svojho sľubu Izraelu záchrancu, Ježiša.“ — Skutky 13:17–23.
11 Mnohí Židia však ako záchrancu očakávali vojenského hrdinu, ktorý ich oslobodí od rímskej nadvlády a vyvýši židovský národ nad všetky ostatné národy. Preto boli nepochybne ohromení, keď počuli Pavla povedať, že ich vlastní náboženskí vodcovia vydali Mesiáša na popravu. „Boh ho však vzkriesil z mŕtvych,“ vyhlásil odvážne Pavol. Ku koncu svojej prednášky ukázal poslucháčom, že môžu dosiahnuť podivuhodný druh záchrany. „Nech vám je... známe,“ povedal, „že Jeho prostredníctvom sa vám zvestuje odpustenie hriechov a že zo všetkého, z čoho ste nemohli byť vyhlásení za nevinných pomocou Mojžišovho zákona, je každý, kto verí, vyhlásený za nevinného Jeho prostredníctvom.“ Pavol ukončil svoju reč nabádaním poslucháčov, aby sa nezaradili medzi mnohých, o ktorých Boh predpovedal, že toto úžasné opatrenie záchrany zanedbajú. — Skutky 13:30–41.
12. Čo bolo výsledkom Pavlovej reči a ako by nás to malo povzbudiť?
12 Bola to naozaj dobre prednesená reč založená na Písmach. Ako poslucháči reagovali? „Mnohí zo Židov a prozelytov uctievajúcich Boha nasledovali Pavla a Barnabáša.“ (Skutky 13:43) Aké je to povzbudzujúce pre nás dnes! Kiež aj my robíme všetko pre to, aby sme predkladali pravdu účinne, či už v našej verejnej zvestovateľskej službe, alebo v komentároch a prednáškach na našich zborových zhromaždeniach. — 1. Timotejovi 4:13–16.
13. Prečo museli títo misionári opustiť pisídsku Antiochiu a aké otázky vznikajú o nových učeníkoch?
13 Noví záujemcovia v pisídskej Antiochii si toto dobré posolstvo nemohli nechať pre seba. Výsledkom bolo, že „v nasledujúcom sabate sa zhromaždilo takmer celé mesto, aby počulo Jehovovo slovo“. A zakrátko sa toto posolstvo rozšírilo aj za mesto. Skutočne, „Jehovovo slovo sa ďalej nieslo po celej krajine“. (Skutky 13:44, 49) Žiarliví Židia túto skutočnosť neprivítali, naopak, podarilo sa im misionárov z mesta vyhnať. (Skutky 13:45, 50) Ako to ovplyvnilo nových učeníkov? Stratili odvahu a vzdali sa?
14. Prečo nemohli odporcovia udusiť dielo, ktoré misionári začali, a čo sa z toho učíme?
14 Nie, lebo to bolo Božie dielo. Okrem toho misionári položili pevný základ viery vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista. Je teda zrejmé, že noví učeníci považovali za svojho Vodcu Krista, a nie misionárov. A tak čítame, že „boli naplňovaní radosťou a svätým duchom“. (Skutky 13:52) Aké je to povzbudzujúce pre misionárov a ďalších, ktorí dnes robia učeníkov! Ak pokorne a horlivo vykonávame to, čo je našou úlohou, Boh Jehova a Ježiš Kristus požehnajú našu službu. — 1. Korinťanom 3:9.
Ikónium, Lystra a Derbe
15. Ako postupovali misionári v Ikóniu a s akými výsledkami?
15 Pavol a Barnabáš potom cestovali asi 140 kilometrov na juhovýchod do ďalšieho mesta, do Ikónia. Strach z prenasledovania im nezabránil v tom, aby postupovali takisto ako v Antiochii. Biblia hovorí o výsledku: „Uverilo veľké množstvo Židov i Grékov.“ (Skutky 14:1) A opäť sa stalo, že Židia, ktorí neprijali dobré posolstvo, vyvolali odpor. Ale misionári vytrvali a strávili v Ikóniu značný čas, pomáhajúc novým učeníkom. Potom, keď sa Pavol a Barnabáš dozvedeli, že židovskí odporcovia sa ich chystajú kameňovať, múdro utiekli na ďalšie územie, do „Lystry a Derbe a okolia“. — Skutky 14:2–6.
16, 17. a) Čo sa stalo Pavlovi v Lystre? b) Ako Božie zaobchádzanie s týmto apoštolom ovplyvnilo jedného mladého muža z Lystry?
16 Na tomto novom, panenskom území odvážne pokračovali v ‚oznamovaní dobrého posolstva‘. (Skutky 14:7) Keď sa to dopočuli Židia v pisídskej Antiochii a v Ikóniu, prišli do Lystry a presviedčali zástupy, aby Pavla kameňovali. Pretože Pavol nemal čas uniknúť, hádzali doňho kamene, takže jeho odporcovia boli presvedčení, že je mŕtvy a vyvliekli ho von z mesta. — Skutky 14:19.
17 Vieš si predstaviť, akú úzkosť to spôsobilo novým učeníkom? Ale keď Pavla obklopili, div divúci, vstal! Biblia nehovorí, či mladý muž menom Timotej bol jedným z týchto nových učeníkov. No určite sa o Božom zaobchádzaní s Pavlom niekedy dozvedel a na jeho mladú myseľ to urobilo hlboký dojem. Pavol napísal vo svojom druhom liste Timotejovi: „Ty si však verne nasledoval moje učenie, moju životnú cestu... to, čo sa mi stalo v Antiochii, v Ikóniu, v Lystre, také prenasledovania, ktoré som znášal; a predsa ma Pán vyslobodil zo všetkých.“ (2. Timotejovi 3:10, 11) Asi rok alebo dva po kameňovaní sa Pavol vrátil do Lystry a zistil, že mladý Timotej je príkladným kresťanom; „bratia v Lystre a Ikóniu podávali o ňom dobrú správu“. (Skutky 16:1, 2) A tak si ho Pavol vybral za spoločníka na cestách. To pomohlo Timotejovi v duchovnom raste a časom bol spôsobilý, aby ho Pavol poslal navštíviť rôzne zbory. (Filipanom 2:19, 20; 1. Timotejovi 1:3) Podobne dnes majú horliví Boží služobníci vynikajúci vplyv na mladých, z ktorých mnohí vyrastajú na cenných Božích služobníkov, ako bol Timotej.
18. a) Čo sa stalo misionárom v Derbe? b) Aká príležitosť sa im teraz naskytla, a čo si zvolili?
18 V nasledujúce ráno po svojom úniku pred smrťou v Lystre odišiel Pavol s Barnabášom do Derbe. Tentoraz s nimi nešli žiadni odporcovia a Biblia hovorí, že ‚tam urobili nemálo učeníkov‘. (Skutky 14:20, 21) Keď Pavol a Barnabáš založili v Derbe zbor, museli urobiť rozhodnutie. Z Derbe pokračovala frekventovaná rímska cesta do Tarzu. Odtiaľ už bola krátka cesta späť do sýrskej Antiochie. Možno to bol najpohodlnejší spôsob návratu a títo misionári mohli cítiť, že si teraz zaslúžia oddych. Ale Pavol a Barnabáš si uvedomili, čo je potrebnejšie, napodobňujúc tak svojho Pána. — Marek 6:31–34.
Úplné vykonanie Božieho diela
19, 20. a) Ako Jehova požehnal týchto misionárov za to, že sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie? b) Akým poučením je to pre Jehovov ľud dnes?
19 Títo misionári nešli krátkou cestou domov, ale odvážne sa obrátili a znova navštívili mestá, v ktorých bol ich život v nebezpečenstve. Požehnal ich Jehova za tento nesebecký záujem o nové ovce? Rozhodne áno, lebo správa hovorí, že sa im podarilo ‚posilniť duše učeníkov a povzbudiť ich, aby zotrvali vo viere‘. Vhodne povedali týmto novým učeníkom: „Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia.“ (Skutky 14:21, 22) Pavol a Barnabáš im tiež pripomenuli ich povolanie za spoludedičov v prichádzajúcom Božom Kráľovstve. Dnes by sme mali podobne povzbudzovať nových učeníkov. Môžeme ich povzbudiť, aby vytrvali v skúškach, tak že im budeme zdôrazňovať vyhliadku na večný život na zemi pod vládou toho istého Božieho Kráľovstva, ktoré zvestoval Pavol a Barnabáš.
20 Skôr ako Pavol a Barnabáš opustili každé mesto, pomohli miestnemu zboru, aby bol lepšie organizovaný. Je zrejmé, že školili spôsobilých mužov a menovali ich, aby sa ujali vedenia. (Skutky 14:23) To nepochybne prispelo k ďalšiemu vzrastu. Podobne dnes misionári a iní pomáhajú neskúseným robiť pokroky, až kým sú schopní sami niesť zodpovednosť; niekedy sa potom odsťahujú a pokračujú v tomto dobrom diele na iných miestach, kde je väčšia potreba.
21, 22. a) Čo sa stalo, keď Pavol a Barnabáš skončili svoju misionársku cestu? b) Aké otázky v súvislosti s tým vznikajú?
21 Keď sa misionári napokon vrátili do sýrskej Antiochie, mohli cítiť hlboké uspokojenie. Biblická správa hovorí, že „dokončili“ dielo, ktoré im Boh zveril. (Skutky 14:26) A pochopiteľne, rozprávaním svojich skúseností „všetkým bratom spôsobili veľkú radosť“. (Skutky 15:3) Ale aká bude budúcnosť? Zložia ruky do lona a budú, ako sa hovorí, odpočívať na vavrínoch? V žiadnom prípade. Keď navštívili vedúci zbor v Jeruzaleme, aby dostali rozhodnutie o otázke obriezky, títo dvaja misionári sa opäť vydali na misionárske cesty. Tentoraz išli rôznymi smermi. Barnabáš si vzal Jána Marka a išiel na Cyprus, zatiaľ čo Pavol si našiel nového spoločníka, Sílasa, a cestovali po Sýrii a Cilícii. (Skutky 15:39–41) Práve na tejto ceste si vybral mladého Timoteja a vzal ho so sebou.
22 Biblia neodhaľuje výsledky Barnabášovej druhej cesty. Čo sa týka Pavla, pokračoval na novom území a založil zbory najmenej v piatich mestách — vo Filipi, v Beroi, Tesalonike, Korinte a Efeze. Čo bolo kľúčom k Pavlovmu vynikajúcemu úspechu? Sú rovnaké zásady účinné aj v prípade tých, ktorí robia učeníkov dnes?
Spomínaš si?
◻ Prečo je Ježiš vynikajúcim príkladom, ktorý by sme mali napodobňovať?
◻ V čom bol Barnabáš príkladom?
◻ Čo sa učíme z Pavlovej reči v pisídskej Antiochii?
◻ Ako Pavol a Barnabáš úplne vykonali pridelenú úlohu?
[Obrázok na strane 15]
Vytrvalosť apoštola Pavla v znášaní prenasledovania urobila trvalý dojem na mladého muža Timoteja