Mesiáš — reálna nádej?
Sám si dal meno Mojžiš. Jeho pravé meno sa však v dejinách stratilo. V piatom storočí nášho letopočtu cestoval po celom ostrove Kréta presviedčajúc tamojších Židov, že je mesiášom, ktorého očakávajú. Hovoril im, že sa už čoskoro skončí ich vyhnanstvo, zajatie a útlak. Uverili mu. Keď deň ich oslobodenia prišiel, títo Židia nasledovali „Mojžiša“ na útes vyčnievajúci do Stredozemného mora. Povedal im, že sa musia vrhnúť do mora a to sa pred nimi rozdelí. Mnohí poslúchli a skočili do mora, ktoré sa však akosi nechcelo rozdeliť. Veľa sa ich utopilo; niektorých zachránili námorníci a rybári. Mojžiša však nikde nebolo. Ich mesiáš zmizol.
ČO ZNAMENÁ slovo mesiáš? Na myseľ nám môžu prísť slová „záchranca“, „vykupiteľ“ a „vodca“. Mnoho ľudí si myslí, že mesiáš je postava, ktorá vo svojich nasledovníkoch vyvoláva nádej a oddanosť, sľubujúc, že ich oslobodí spod útlaku. Pretože dejiny ľudstva sú zväčša dejinami útlaku, nie div, že sa v priebehu stáročí objavili viacerí mesiáši. (Porovnaj Kazateľa 8:9.) Ale podobne ako samozvaný Mojžiš z Kréty, títo mesiáši častejšie viedli svojich nasledovníkov ku sklamaniu a nešťastiu než k oslobodeniu.
„Toto je kráľ Mesiáš!“ Takto v roku 132 n. l. vážený rabbi Akiba ben Jozef pozdravil Šimona Bar Kochbu. Bar Kochba bol mocným mužom, ktorý velil silnej armáde. Mnohí Židia si mysleli, že konečne je tu muž, ktorý ukončí ich dlhotrvajúci útlak v područí rímskej svetovej veľmoci. Bar Kochba zlyhal; státisíce jeho krajanov zaplatilo za toto zlyhanie životom.
V 12. storočí sa objavil ďalší židovský mesiáš, tentoraz v Jemene. Keď ho kalif, vládca, požiadal o znamenie jeho mesiášstva, tento mesiáš navrhol, aby ho dal kalif sťať a nech ako znamenie slúži jeho okamžité vzkriesenie. Kalif s týmto návrhom súhlasil a to bol koniec jemenského mesiáša. V tom istom storočí muž zvaný David Alroy hovoril Židom na Strednom východe nech sa pripravia, aby ho nasledovali na krídlach anjelov späť do Svätej zeme. Mnohí uverili, že je mesiášom. Títo Židia z Bagdadu trpezlivo čakali na strechách svojich príbytkov, vo svojej blaženosti vôbec nedbajúc na zlodejov, ktorí drancovali ich majetok.
V 17. storočí povstal v Smyrne Sabbatai Zevi. Po celej Európe vyhlasoval medzi Židmi, že je mesiášom. Počúvali ho aj kresťania. Zevi ponúkal svojim nasledovníkom oslobodenie — zrejme tým, že im dovolil bezuzdne sa oddávať hriechu. Jeho najbližší nasledovníci robili orgie, pestovali nudizmus, smilstvo a krvismilstvo a potom sami seba trestali tak, že sa bičovali, váľali sa nahí v snehu a zahrabávali sa až po krk do studenej zeme. Pri ceste do Turecka bol Zevi chytený a bolo mu povedané, že sa alebo obráti na islam, alebo zomrie. Obrátil sa. Mnohí jeho prívrženci boli otrasení. Jednako však počas nasledujúcich dvoch storočí niektorí ľudia stále nazývali Zeviho mesiášom.
Aj kresťanstvo malo svojich mesiášov. V 12. storočí istý muž menom Tanchelm vybudoval zo svojich prívržencov armádu a ovládol mesto Antverpy. Tento mesiáš sám seba označoval za boha; dokonca svojim nasledovníkom predával vodu, v ktorej sa kúpal, aby ju pili ako sviatosť! V 16. storočí bol ďalším „kresťanským“ mesiášom Tomáš Müntzer z Nemecka. Viedol povstanie proti miestnym vrchnostiam a hovoril svojim nasledovníkom, že to je armagedonská bitka. Sľúbil, že delové gule nepriateľa pochytá do rukávov. Namiesto toho jeho ľudí zmasakrovali a Müntzer bol sťatý. A počas stáročí sa v kresťanstve objavilo mnoho ďalších takýchto mesiášov.
Aj iné náboženstvá majú svoje mesiášske postavy. Islam poukazuje na mahdiho, čiže toho, ktorý je správne vedený a má nastoliť vek spravodlivosti. V hinduizme niektorí tvrdia, že sú prevtelením rôznych bohov. A ako poznamenáva The New Encyclopædia Britannica, „dokonca také nemesiášske náboženstvo ako budhizmus vytvorilo medzi mahajánskymi skupinami vieru v budúceho Budhu Maitreju, ktorý zostúpi zo svojho nebeského príbytku a prenesie verných do raja“.
Mesiáši 20. storočia
Nikdy nebola potreba pravého mesiáša naliehavejšia než v našom storočí. Preto neprekvapuje, že mnohí si robia nárok na tento titul. V dvadsiatych, tridsiatych a štyridsiatych rokoch nášho storočia v africkom Kongu vítali ako mesiášov istého Simona Kimbangua a jeho nástupcu Andrea „Ježiša“ Matswu. Hoci už zomreli, ich nasledovníci stále čakajú, že sa vrátia a nastolia africké milénium.
Toto storočie videlo tiež vzostup „kultov tovaru“ na Novej Guinei a v Melanézii. Vyznavači tejto viery očakávajú príchod lode alebo lietadla, riadených bielymi mužmi, akoby mesiášmi, ktorí ich spravia bohatými, a nastolia vek šťastia, keď dokonca vstanú mŕtvi.
Aj priemyselné krajiny majú svojich mesiášov. Niektorí sú náboženskými vodcami, ako Sun Myung Moon, vyhlasujúci sa za nástupcu Ježiša Krista, ktorého cieľom je očistiť svet pomocou zjednotenej rodiny jeho oddaných stúpencov. Politickí vodcovia sa tiež snažili prisvojiť si mesiášske postavenie. Najstrašnejším príkladom v tomto storočí bol Adolf Hitler so svojou pôsobivou rečou o Tisícročnej ríši.
Podobne aj politické filozofie a organizácie získavajú mesiášske postavenie. The Encyclopedia Americana napríklad uvádza, že marxisticko-leninská politická teória má mesiášsky podtón. A zdá sa, že Organizácia Spojených národov, všeobecne vítaná ako jediná nádej na svetový mier, sa stala v mysliach mnohých ľudí akousi náhradou za mesiáša.
Reálna nádej?
Tento krátky prehľad ukazuje veľmi jasne, že dejiny mesiášstva sú zväčša dejinami podvodu, zmarených nádejí a nereálnych snov. Nie div, že dnes sú mnohí ľudia cynickí, pokiaľ ide o nádej na mesiáša.
Avšak skôr ako by sme mesiášsku nádej celkom zavrhli, mali by sme zistiť, odkiaľ pochádza. Slovo „mesiáš“ je v skutočnosti biblický výraz. Po hebrejsky mašiach čiže „pomazaný“. V biblických časoch boli králi a kňazi niekedy ustanovovaní do svojho postavenia obradom pomazania, pri ktorom im bol na hlavu vyliaty voňavý olej. Výraz mašiach sa preto oprávnene vzťahoval na nich. Existovali tiež muži, ktorí boli pomazaní alebo ustanovení do zvláštneho postavenia bez akéhokoľvek obradu pomazania. V liste Hebrejom 11:24–26 je Mojžiš nazvaný „Kristus“ čiže „pomazaný“, pretože bol vybratý ako Boží prorok a zástupca.
Táto definícia mesiáša ako „pomazaného“ umožňuje odlíšiť biblických mesiášov od falošných mesiášov, o ktorých sme hovorili. Biblickí mesiáši sa neustanovili sami, ani neboli vybraní davom nasledovníkov, ktorý by ich zbožňoval. Nie, ich ustanovenie pochádzalo zhora, od samotného Jehovu Boha.
Zatiaľ čo Biblia hovorí o mnohých mesiášoch, jedného vyzdvihuje vysoko nad ostatných. (Žalm 45:7) Tento Mesiáš je ústrednou postavou biblického proroctva, kľúčom k splneniu najpovzbudzujúcejších biblických sľubov. A tento Mesiáš sa naozaj snaží vyriešiť problémy, ktorým dnes čelíme.
Záchranca ľudstva
Biblický Mesiáš sa zameriava na problémy ľudstva tak, že ide k ich koreňu. Keď sa naši prví rodičia, Adam a Eva, na podnet vzdorujúceho duchovného tvora Satana vzbúrili proti Stvoriteľovi, neoprávnene si prisvojili neobmedzené právo na vládu. Chceli sami rozhodovať o tom, čo je správne a čo je nesprávne. Tým sa dostali spod Jehovovej láskyplnej vlády, ktorá poskytovala ochranu, a uvrhli ľudskú rodinu do chaosu a utrpenia zo samovlády, nedokonalosti a smrti. — Rimanom 5:12.
Aké je preto láskavé, že Jehova Boh v tomto temnom okamihu ľudských dejín dal celému ľudstvu záblesk nádeje. Keď vyhlasoval rozsudok nad ľudskými vzbúrencami, Boh predpovedal, že ich potomstvo bude mať záchrancu. Tento Záchranca, o ktorom sa Boh zmienil ako o „semene“, príde, aby zničil to hrozné dielo, ktoré Satan vykonal v Edene. Toto Semeno rozmliaždi „hadovi“ čiže Satanovi hlavu, úplne ho zničí. — 1. Mojžišova 3:14, 15.
Židia už od staroveku pokladali toto proroctvo za mesiášske. Niekoľko Targumov, židovských parafráz Svätých písiem používaných bežne v prvom storočí, vysvetľovalo, že toto proroctvo sa splní „v deň kráľa Mesiáša“.
Neprekvapuje preto, že od samého začiatku boli muži viery vzrušení týmto sľubom o príchode Semena alebo Záchrancu. Len si predstavte, čo asi cítil Abrahám, keď mu Jehova povedal, že toto Semeno má prísť prostredníctvom jeho vlastnej rodovej línie a že „všetky národy zeme“ — nielen jeho vlastní potomkovia — „sa budú žehnať“ prostredníctvom tohto Semena. — 1. Mojžišova 22:17, 18.
Mesiáš a vláda
Neskoršie proroctvá spojili túto nádej s vyhliadkou na dobrú vládu. V 1. Mojžišovej 49:10 bolo Abrahámovmu pravnukovi Júdovi povedané: „Žezlo sa neodvráti od Júdu ani veliteľská palica spomedzi jeho nôh, kým nepríde Šílo; a jemu bude patriť poslušnosť národov.“ Tento „Šílo“ mal vládnuť — a bude vládnuť nielen Židom, ale aj „národom“. (Porovnaj Daniela 7:13, 14.) Starovekí Židia stotožňovali Šílo s Mesiášom. Niektoré židovské Targumy jednoducho nahradzovali slovo „Šílo“ slovom „Mesiáš“ alebo „kráľ Mesiáš“.
Ako svetlo inšpirovaného proroctva svietilo stále jasnejšie, bolo o vláde tohto Mesiáša odhalené viac. (Príslovia 4:18) V 2. Samuelovej 7:12–16 sú zaznamenané slová, adresované kráľovi Dávidovi, potomkovi Júdu, že Semeno príde z jeho rodovej línie. Okrem toho, toto Semeno malo byť neobyčajným Kráľom. Jeho trón alebo panovanie bude trvať navždy! Potvrdzuje to Izaiáš 9:6, 7: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo [„vládu“, Preklad kráľa Jakuba]... Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby bolo pevne založené a podopierané právom a spravodlivosťou odteraz až na neurčitý čas. Práve horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.“
Viete si predstaviť takú vládu? Spravodlivého panovníka so zmyslom pre právo, ktorý zabezpečí pokoj a bude vládnuť navždy. Ako veľmi sa to líši od patetického sprievodu falošných mesiášov dejinami! Biblický Mesiáš nie je ani zďaleka zvádzajúcim vodcom, ktorý sa ustanovil sám, ale je vládcom sveta so všetkou mocou a autoritou, ktorá je nevyhnutná na zmenu svetových podmienok.
V našich krušných časoch má táto vyhliadka hlboký význam. Ľudstvo nikdy tak zúfalo nepotrebovalo takúto nádej. Pretože sa človek ľahko môže chytiť falošných nádejí, je životne dôležité, aby každý z nás dôkladne preskúmal túto otázku: Bol Ježiš Nazaretský tým predpovedaným Mesiášom, ako to veria mnohí? Nasledujúci článok sa bude touto záležitosťou zaoberať.
[Rámček na strane 6]
Mesiáš v Brooklyne?
Plagáty, vývesné tabule a neónové reklamy v Izraeli nedávno ohlasovali: „Pripravte sa na príchod Mesiáša.“ Túto propagačnú kampaň, ktorá stála 400 000 dolárov, pripravili a viedli Lubavičerovci, židovská ultraortodoxná chasidská sekta. Medzi touto 250 000-člennou skupinou je rozšírená viera, že ich veľký rabín Menachem Mendel Schneerson z newyorského Brooklynu je Mesiášom. Prečo? Schneerson učí, že Mesiáš príde v tejto generácii. A podľa časopisu Newsweek predstavitelia Lubavičerovcov tvrdia, že tento 90-ročný rabín nezomrie, kým nepríde Mesiáš. Po stáročia táto sekta učí, že v každej generácii sa narodí najmenej jeden muž, ktorý je spôsobilý byť Mesiášom. Takým sa Schneerson javí svojim nasledovníkom; a po sebe neustanovil žiadneho nástupcu. Newsweek hovorí, že väčšina Židov ho však neprijíma ako Mesiáša. Podľa novín Newsday jeho 96-ročný rival, rabín Eliezer Schach, ho nazval „falošným mesiášom“.
[Obrázok na strane 7]
Viera, že Mojžiš z Kréty je mesiášom, stála mnohých ľudí život