Otázky čitateľov
Do akej miery by sa mali kresťania zaujímať o to, či sú do potravinárskych výrobkov pridané krvné zložky, napríklad krvná plazma?
Ak sú opodstatnené dôvody pre domnienku, že na niektorom mieste sa v potravinárskych výrobkoch používa zvieracia krv (alebo nejaká jej zložka), kresťania by mali prejavovať patričnú opatrnosť. Napriek tomu by nebolo múdre znepokojovať sa iba na základe podozrenia, alebo žiť s nepodloženými obavami.
Už v ranom období ľudských dejín náš Stvoriteľ nariadil, že ľudia nemajú jesť krv. (1. Mojžišova 9:3, 4) Povedal, že krv predstavuje život, ktorý je darom od neho. Krv, ktorá vytiekla z nejakého tvora, sa mohla použiť iba pri obeti prinesenej napríklad na oltári. V ostatných prípadoch sa krv tvora mala vyliať na zem, a tak bola v istom zmysle odovzdaná späť Bohu. Boží ľud sa mal vyhýbať tomu, aby si zachovával život prijímaním krvi. Boh nariadil: „Nesmiete jesť krv tela žiadneho druhu, lebo duša tela každého druhu je jeho krv. Ktokoľvek ju bude jesť, bude odrezaný.“ (3. Mojžišova 17:11–14) Boží zákaz jesť krv bol opakovaný i kresťanom. (Skutky 15:28, 29) Preto sa prví kresťania museli vyhýbať potravinám obsahujúcim krv, ako bolo mäso zo zadusených zvierat alebo krvavé údeniny.
Ako však budú títo kresťania postupovať v súlade so svojím rozhodnutím ‚zdržiavať sa krvi‘ v praktickom živote? (Skutky 21:25) Mali by jednoducho uplatniť slová apoštola Pavla: „Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu s mäsom, a nedopytujte sa kvôli svojmu svedomiu“?
Nie. Tieto slová v 1. Korinťanom 10:25 sa vzťahujú na mäso, ktoré možno pochádzalo zo zvieraťa obetovaného v modlárskom chráme. V tom čase sa nadbytočného mäsa z chrámov zbavovali tak, že ho predávali obchodníkom, ktorí ho mohli pridať k ostatnému mäsu, čo mali na predaj vo svojich obchodoch. Pavol chcel tým len ukázať, že mäso z chrámu nie je v skutočnosti zlé alebo nečisté. Zrejme bolo zvykom nechať obetované zvieratá stiecť z krvi a použiť ju na pohanských oltároch. Ak sa teda nejaké nadbytočné mäso predávalo na trhu, a nebolo pritom zjavné žiadne spojenie s chrámom alebo mylnými pohanskými predstavami, kresťania ho mohli kupovať ako bežne predávané mäso, ktoré bolo čisté a primerane vykrvácané.
Ale ak kresťania vedeli, že v miestnych obchodoch sa predáva aj mäso zo zadusených zvierat (alebo krvavé údeniny), muselo sa na vec pozerať inak. Keď kupovali, museli pri výbere mäsa prejavovať opatrnosť. Mäsové výrobky, ktoré obsahovali krv, mohli rozoznať podľa odlišnej farby (ako i dnes sa obvykle dajú rozoznať krvavé údeniny v krajinách, kde sa bežne vyskytujú), alebo sa kresťania mohli opýtať mäsiara či obchodníka s mäsom, ktorý mal dobrú povesť. Ak nemali dôvod domnievať sa, že určité mäso obsahuje krv, mohli ho proste kúpiť a jesť.
Pavol tiež napísal: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ (Filipanom 4:5) To by sa mohlo uplatniť aj vtedy, keď ide o kupovanie mäsa. Ani izraelský zákon, ani rozhodnutie vedúceho kresťanského zboru v prvom storočí nenaznačovali, že by členovia Božieho ľudu museli tráviť veľa času a úsilia pri skúmaní mäsa, či dokonca stať sa vegetariánmi, ak vznikne najmenšia pochybnosť o tom, či sa v mäse nenachádza krv.
Keď izraelský poľovník zabil nejaké zviera, nechal ho stiecť z krvi. (Porovnaj 5. Mojžišovu 12:15, 16.) Ak jeho rodina nemohla zjesť všetko mäso, mohol niečo z neho predať. I v správne vykrvácanom mŕtvom tele zostáva v mäse určité malé množstvo krvi, ale Biblia vôbec nenaznačuje, že by Žid kupujúci mäso musel zachádzať do extrémov, aby zisťoval také skutočnosti ako presný čas, ktorý uplynul medzi zabitím a stečením z krvi, ktorá tepna alebo žila bola prerezaná, aby odtiekla krv, ako bolo zviera zavesené a na ako dlho. Okrem toho, vedúci zbor nenapísal, že kresťania musia v tomto ohľade podniknúť mimoriadne opatrenia, akoby skôr než budú jesť nejaké mäso, potrebovali podrobné a vyčerpávajúce uistenia.
Zákon, zvyklosti či náboženské praktiky sú dnes v mnohých krajinách také, že mäsové výrobky (okrem niektorých neobvyklých druhov, ako sú krvavé údeniny) sa robia zo zvierat, ktoré musia pri zabití stiecť z krvi. Preto sa kresťania v týchto oblastiach nemusia nadmieru zaujímať o spôsob zabitia alebo o spracovateľské metódy. Tak v praktickom zmysle ‚môžu jesť, čo sa predáva na trhu s mäsom a nedopytovať sa‘; a môžu mať čisté svedomie v tom, že sa zdržiavajú krvi.
No príležitostne sa objavia odborné správy o komerčnom používaní krvi, ktoré niektorých kresťanov znepokojujú. Daktorí spracovatelia mäsa uvažujú tak, že možno zhromaždiť veľké množstvo krvi zo zabitých zvierat pre praktické použitie a využitie v takých výrobkoch, ako sú umelé hnojivá a krmivo pre zvieratá. Výskumníci študujú možnosť, či by takáto krv (alebo jej zložky) mohla byť použitá v spracovanom mäse. Niekoľko podnikov už dokonca vyrobilo obmedzené množstvá tekutej, mrazenej či práškovej plazmy (alebo odfarbených červených krviniek), ktorá by mohla nahradiť malé percento mäsa v údenárskych výrobkoch alebo paštétach. Iné štúdie sa sústredili na použitie práškových krvných derivátov ako plnky, alebo na viazanie vody a tuku v mletom mäse, v pekárenských výrobkoch či v iných potravinách a nápojoch, aby sa dodali do nich proteíny alebo železo.
Stojí však za povšimnutie, že takýto výskum prebieha už celé desaťročia. Ale zdá sa, že používanie takýchto produktov je vo väčšine krajín veľmi obmedzené alebo sa vôbec nevyskytuje. Niektoré typické správy nám pomôžu pochopiť, prečo je to tak:
„Krv je zdrojom nutričných a funkčných proteínov. Hovädzia krv sa však na priamu konzumáciu vo výžive ľudí používa iba v obmedzenom množstve, pretože má intenzívnu farbu a charakteristickú chuť.“ — Journal of Food Science, zväzok 55, číslo 2, 1990.
„Proteíny krvnej plazmy majú užitočné vlastnosti, ako je vysoká rozpustnosť, emulgačná schopnosť a hydrofóbnosť... a ich použitie pri spracúvaní potravín ponúka veľké výhody. V Japonsku sa však nepodarilo vyvinúť žiaden účinný systém, ako dosiahnuť zdravotnú nezávadnosť plazmy, najmä po dehydratácii.“ — Journal of Food Science, zväzok 56, číslo 1, 1991.
Niektorí kresťania príležitostne preskúmajú etikety na balených potravinách, pretože mnohé vlády požadujú, aby boli na nich uvedené všetky zložky. A možno to budú robiť pravidelne s akýmkoľvek výrobkom, o ktorom sa domnievajú, že by mohol obsahovať krv. Pravdaže, bolo by múdre vyhýbať sa výrobkom, na ktorých sú uvedené také zložky, ako krv, krvná plazma, plazma, proteín globín (alebo globulín) či železo z hemoglobínu (alebo globínu). Marketingová informácia jednej európskej spoločnosti z tohto odboru potvrdzuje: „Informácia o použití globínu ako prísady musí byť vyznačená na obale potravinárskeho výrobku tak, aby spotrebiteľ nebol mylne informovaný, pokiaľ ide o zloženie alebo hodnotu potraviny.“
Avšak i pri skúmaní etikiet a informovaní sa u mäsiarov je potrebná rozumnosť. Neznamená to, že by kresťania na celom svete museli študovať etikety a prísady na všetkých balených potravinách, alebo že by sa mali vypytovať zamestnancov reštaurácií či potravinárskych obchodov. Kresťan by si mohol najprv položiť otázku: ,Existuje nejaký overený doklad toho, že sa v tejto oblasti alebo v krajine používa v bežných potravinárskych výrobkoch krv a jej deriváty?‘ Na väčšine území bude odpoveď záporná. Preto mnohí kresťania dospeli k názoru, že oni osobne nebudú venovať veľké množstvo času a pozornosti skúmaniu každej, i tej najmenšej možnosti. Ten, kto nezastáva takýto názor, by mal konať podľa svojho svedomia bez toho, aby posudzoval iných, ktorí sa možno rozhodli riešiť túto vec iným spôsobom, ale s dobrým svedomím pred Bohom. — Rimanom 14:2–4, 12.
Potravinárske výrobky obsahujúce krv sa možno vyrábajú, ale je dosť pravdepodobné, že to nie je v širokom meradle vzhľadom na cenu, zákony či iné faktory. Časopis Food Processing (september 1991) poznamenal: „Výrobcovia, ktorí majú nejaké problémy s obsahom hydrolyzovanej hovädzej plazmy v zmesi, menšom ako jedno percento (v hotovej mäsovej paštéte), ju môžu nahradiť alternatívnou zmesou proteínového koncentrátu zo srvátky a výrobok by mohol byť označený ako kóšer.“
Treba zdôrazniť, že v mnohých krajinách sa vzhľadom na zákon, zvyklosti alebo chuť nechávajú zabité zvieratá obyčajne stiecť z krvi a táto krv sa nepoužíva v iných potravinárskych výrobkoch. Ak nie je opodstatnený dôvod domnievať sa, že v niektorej oblasti je to inak, alebo že nedávno došlo k podstatným zmenám, kresťania by sa nemali nechať znepokojiť iba tým, že existuje taká možnosť alebo že sa niečo také povráva. Keď je však isté alebo veľmi pravdepodobné, že krv sa používa vo veľkej miere — či už v potravinách, alebo pri lekárskych zákrokoch — mali by sme byť odhodlaní poslúchať Boží príkaz zdržiavať sa krvi.