Starší, naprávajte iných v duchu miernosti

SRDCE pravého kresťana by mohlo byť prirovnané k duchovnej záhrade, ktorá prináša znamenité ovocie. Bežne by tam mali prekvitať láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť a sebaovládanie. A prečo by nie? Veď sú to jednotlivé druhy ovocia svätého ducha, ktorého dáva Jehova Boh svojim oddaným služobníkom. (Galaťanom 5:22, 23) No každý kresťan, ktorý si chce udržiavať záhradu svojho srdca ako miesto príjemné svojmu nebeskému Otcovi, musí viesť energický, vytrvalý boj s burinou zdedeného hriechu. — Rimanom 5:5, 12.

Občas sa stáva, že v nedokonalom srdci zbožného človeka začne rásť niečo nežiaduce. Doterajšia činnosť toho človeka mohla byť vynikajúca. Ale potom vznikol nejaký problém, zapríčinený možno nezdravým spoločenstvom alebo dajakým nemúdrym rozhodnutím. Ako môžu zboroví starší takému človeku duchovne pomôcť?

Rada apoštola

Ak majú starší pomôcť kresťanovi, ktorý pochybil, musia sa riadiť radou apoštola Pavla: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“ (Galaťanom 6:1) Keď spoluveriaci urobil „dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí“, majú starší zodpovednosť ponúknuť mu pomoc, a to tak rýchlo, ako je to len možné.

Pavol hovorí o ‚človeku‘, ktorý urobí chybný krok. Grécke slovo (anthropos), ktoré tu použil, môže označovať tak muža, ako aj ženu. A čo znamená „obnoviť“ nejakého človeka? Grécke slovo (katartizó) znamená „správne zoradiť“. To isté slovo sa používa na opravu sietí. (Matúš 4:21) Používa sa tiež, keď ide o napravenie zlomenej končatiny. Lekár pri tom postupuje opatrne, aby svojmu pacientovi nespôsobil zbytočnú bolesť. Podobne aj pomoc bratovi či sestre, aby sa dostali do správneho duchovného stavu, si vyžaduje starostlivosť, taktnosť a súcit.

Je to svedectvo duchovnej zrelosti, keď starší pri úsilí obnoviť nejakého človeka prejavujú ducha miernosti. Ježiš, ktorý bol miernej povahy, by takéto záležitosti určite riešil s miernosťou. (Matúš 11:29) Starší by mali prejavovať túto vlastnosť voči Jehovovmu služobníkovi, ktorý urobil chybný krok, pretože aj ich samých môže premôcť hriech, i napriek úmyslu ich srdca. Ak sa to nestalo v minulosti, môže sa im to stať v budúcnosti.

Títo duchovne spôsobilí muži majú láskyplne ‚niesť bremená‘ svojich spoluctiteľov. Starším skutočne leží na srdci, aby pomohli bratovi alebo sestre v boji proti Satanovi, pokušeniam, slabostiam tela a trápeniu, ktoré spôsobuje hriech. To je určite jeden zo spôsobov, ako majú kresťanskí dozorcovia ‚napĺňať Kristov zákon‘. — Galaťanom 6:2.

Muži, ktorí sú naozaj duchovne spôsobilí, sú pokorní a uvedomujú si, že „ak sa niekto nazdáva, že je niečím, a nie je ničím, klame svoju myseľ“. (Galaťanom 6:3) Bez ohľadu na to, ako veľmi sa starší usilujú robiť to, čo je správne a čo pomáha, stále ešte nedosahujú úroveň dokonalého a láskyplne súcitného Božieho Syna, Ježiša Krista. To však nie je dôvod, aby sa neusilovali robiť to najlepšie, čo môžu.

Starší vedia, že by nebolo správne odsúdiť spoluveriaceho povýšeneckým spôsobom, ktorým by vyvyšovali vlastnú spravodlivosť. Ježiš by to určite nerobil. Veď nepoložil svoj život iba za svojich priateľov, ale aj za svojich nepriateľov. Starší sa teda snažia prejavovať podobnú lásku, keď sa usilujú pomôcť bratom alebo sestrám dostať sa z ťažkostí a priblížiť sa k svojmu nebeskému Otcovi a k spĺňaniu jeho spravodlivých meradiel. Aké sú niektoré z krokov, ktoré starším pomôžu obnoviť spoluctiteľov?

Niektoré pomocné kroky

Na modlitbách sa spoliehajte na Jehovu, zatiaľ čo hovoríte a konáte s miernosťou. Ježiš bol miernej povahy, sústredene sa modlil k svojmu nebeskému Otcovi o vedenie a vždy robil to, čo sa Bohu páči. (Matúš 21:5; Ján 8:29) Starší by mali robiť to isté, keď sa snažia obnoviť človeka, ktorý urobil dajaký chybný krok. Ako nižší pastier miernej povahy bude starší hovoriť povzbudzujúco a budujúco a nebude zastrašovať. Počas rozhovoru sa bude snažiť vytvoriť také ovzdušie, aby kresťan, ktorý potrebuje pomoc, mohol vyjadrovať svoje myšlienky čo najvoľnejšie. Veľkou pomocou pri tom bude vrúcna úvodná modlitba vychádzajúca zo srdca. Ten, kto dostáva radu v duchu miernosti, omnoho ochotnejšie otvorí pre ňu svoje srdce, ak bude vedieť, že radca chce podobne ako Ježiš robiť to, čo sa páči Bohu. Záverečná modlitba potom pravdepodobne toho človeka ovplyvní, aby uplatnil radu, ktorú dostal takýmto láskyplným, miernym spôsobom.

Po modlitbe úprimne pochváľ. Pochvala sa môže týkať vynikajúcich vlastností toho človeka, ako je láskavosť, spoľahlivosť alebo usilovnosť. Možno sa zmieniť o jeho alebo jej vernej službe Jehovovi, ktorá azda trvá už mnoho rokov. Tak ukážeme, že sa o toho človeka zaujímame a vážime si ho, podobne ako Kristus. Svoje posolstvo zboru v Tyatíre začal Ježiš pochvalou: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ (Zjavenie 2:19) Tieto slová uistili členov zboru, že Ježiš vie o znamenitej práci, ktorú konajú. Hoci zbor mal svoje chyby — toleroval napríklad vplyv „Jezábel“ — v iných ohľadoch si počínal dobre a Ježiš chcel, aby títo bratia a sestry vedeli, že ich horlivá činnosť nezostáva bez povšimnutia. (Zjavenie 2:20) Podobne i starší by mali chváliť tam, kde je to vhodné.

Nerieš chybný krok vážnejším spôsobom, než si to okolnosti vyžadujú. Starší musia chrániť Božie stádo a udržiavať Božiu organizáciu čistú. Ale niektoré chybné duchovné kroky, vyžadujúce dôraznú radu, môžu posúdiť jeden alebo dvaja starší, takže nemusí prebehnúť právne konanie. V mnohých prípadoch je kresťanov chybný krok spôsobený ľudskou slabosťou, a nie úmyselne zlým konaním. Starší by mali zaobchádzať so stádom nežne a pamätať na to, že „ten, kto neprejavuje milosrdenstvo, bude súdený bez milosrdenstva. Milosrdenstvo víťazne jasá nad súdom.“ (Jakub 2:13; Skutky 20:28–30) Teda namiesto toho, aby starší veci zveličovali, mali by zaobchádzať s kajúcnymi spoluveriacimi miernym spôsobom, tak ako náš súcitný a milosrdný Boh, Jehova. — Efezanom 4:32.

Prejavuj pochopenie pre okolnosti, ktoré mohli viesť k chybnému kroku. Starší musia pozorne počúvať, keď si ich spoluveriaci vylieva srdce. ‚Boh nepohŕda zlomeným a skrúšeným srdcom‘, a nemali by ním pohŕdať ani oni. (Žalm 51:17) Možno je koreňom problému nedostatok citovej podpory zo strany manželského druha. Ťažká a dlhotrvajúca duševná depresia môže oslabiť i človeka, ktorý je za normálnych okolností citovo silný, alebo môže spôsobiť, že je pre neho nesmierne ťažké múdro sa rozhodovať. Milujúci starší budú takéto okolnosti brať do úvahy, lebo Pavol síce nabádal svojich bratov, aby ,napomínali neporiadnych‘, ale naliehal tiež: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami, podopierajte slabých, buďte zhovievaví ku všetkým.“ (1. Tesaloničanom 5:14) Zatiaľ čo by starší nemali zoslabovať Božie spravodlivé meradlá, mali by brať do úvahy poľahčujúce okolnosti, ako to robí i Boh. — Žalm 103:10–14; 130:3.

Vyhýbaj sa tomu, aby si podkopával sebaúctu svojho spolukresťana. Nikdy nechceme obrať ktoréhokoľvek brata či sestru o dôstojnosť alebo vzbudiť dojem, že sú bezcenní. Naopak, uistenie o tom, že sme presvedčení o kresťanských vlastnostiach toho človeka a o jeho láske k Bohu, ho povzbudí, aby svoju chybu napravil. Podobne boli Korinťania povzbudení k štedrosti, keď im Pavol povedal, že sa pred inými chválil ‚ochotou ich mysle‘ a ‚horlivosťou‘ v tomto ohľade. — 2. Korinťanom 9:1–3.

Ukáž, že problém možno prekonať, keď bude dôverovať Jehovovi. Áno, úprimne sa tomu jednotlivcovi snaž pomôcť, aby videl, že dôvera v Boha a uplatňovanie rád z jeho Slova mu pomôžu k potrebnej náprave. Preto musia byť naše výroky založené na Písmach a biblických publikáciách. Naším cieľom sú dve veci: 1. pomôcť tomu, kto to potrebuje, aby videl a chápal Jehovovo stanovisko a 2. ukázať mu, ako do istej miery tieto božské smernice prehliada alebo sa nimi neriadi.

Spoj biblickú radu s láskavými, ale priamymi otázkami. To môže byť veľmi účinné na dosiahnutie srdca. Aby Jehova svojmu ľudu pomohol pochopiť, ako zblúdili, položil prostredníctvom svojho proroka Malachiáša otázku: „Olúpi pozemský človek Boha?“ spýtal sa a dodal: „Ale vy ma olupujete.“ (Malachiáš 3:8) Izrael zanedbával prispievať desatinou zo svojej úrody, ako to vyžadoval mojžišovský Zákon, a to sa rovnalo olupovaniu Jehovu. Ak sa mala táto situácia napraviť, museli si Izraeliti spĺňať svoje záväzky voči čistému uctievaniu vo viere, že Boh ich hojne požehná. Pomocou taktných otázok, ktoré vedú k zamysleniu, môžu starší takisto zdôrazniť, že keď dnes chceme robiť to, čo je správne, musíme dôverovať nášmu nebeskému Otcovi a poslúchať ho. (Malachiáš 3:10) Ak táto myšlienka zasiahne srdce, veľmi to pomôže, aby brat ‚narovnal cestu svojim nohám‘. — Hebrejom 12:13.

Zdôrazni prospech z prijatia rady. Účinná rada zahŕňa jednak varovanie pred následkami toho, keď niekto pokračuje po zlej ceste, jednak pripomenutie, aký prospech vyplýva z nápravy. Potom, keď Ježiš poskytol aktuálnu výstrahu, uistil členov duchovne otupeného zboru v Laodicei, že keď sa budú kajať zo svojho predchádzajúceho spôsobu konania a stanú sa horlivými učeníkmi, budú sa tešiť z vynikajúcich predností, vrátane vyhliadky na to, že s ním budú vládnuť v nebesiach. — Zjavenie 3:14–21.

Zaujímaj sa o to, či sa na radu dbá. Tak ako dobrý lekár urobí z času na čas kontrolu, aby sa uistil, či je kosť, ktorú naprával, v správnej polohe, starší by sa mali snažiť zistiť, či sa biblická rada uplatňuje. Mohli by si položiť otázku: Je potrebná ďalšia pomoc? Treba radu opakovať, možno iným spôsobom? Ježiš musel svojim učeníkom opakovane dávať radu o potrebe pokory. Počas pomerne dlhého obdobia sa trpezlivo snažil napraviť ich myslenie pomocou rád, podobenstiev a praktických poučení. (Matúš 20:20–28; Marek 9:33–37; Lukáš 22:24–27; Ján 13:5–17) Podobne môžu starší pomôcť zaistiť úplné napravenie brata alebo sestry tak, že zariadia, aby sa viedli ďalšie biblické rozhovory, ktorých cieľom bude pomôcť tomu človeku dosiahnuť plné duchovné zdravie.

Pochváľ za každé dosiahnuté zlepšenie. Ak sa ten, kto urobil chybný krok, úprimne snaží uplatňovať biblické rady, vrelo ho pochváľ. To posilní účinok pôvodnej rady a dá sa tiež očakávať, že to povzbudí k ďalšiemu zlepšeniu. Vo svojom prvom liste Korinťanom si Pavol pokladal za povinnosť dať im dôrazné rady v niekoľkých veciach. Čoskoro po tom, ako Títus oboznámil tohto apoštola s vynikajúcou reakciou na jeho list, Pavol im napísal, aby ich pochválil: „Teraz sa neradujem preto,“ povedal, „že ste boli zarmútení, ale preto, že ste boli zarmútení na pokánie; lebo ste boli zarmútení zbožným spôsobom.“ — 2. Korinťanom 7:9.

Dôvod radosti

Áno, Pavol sa radoval, keď počul, že jeho rady Korinťanom pomohli. Podobne aj dnešní starší majú veľkú radosť, keď spoluctiteľ napraví svoj chybný krok, lebo priaznivo reagoval na ich láskyplnú pomoc. Skutočne môžu nájsť potešenie v tom, keď pomáhajú skrúšenému kresťanovi vykoreniť zo srdca tŕnistú burinu hriechu, takže tam môže v hojnej miere prekvitať zbožné ovocie.

Ak sa starším podarí obnoviť človeka, ktorý urobil dajaký chybný krok, brat či sestra môžu byť odvrátení od cesty, ktorá by viedla k úplnému duchovnému stroskotaniu. (Porovnaj Jakuba 5:19, 20.) Ten, kto prijíma takúto pomoc, by mal za ňu prejaviť vďačnosť Jehovovi Bohu. Takisto sú namieste slová skutočného ocenenia za láskyplnú pomoc, ktorú starší poskytli, ako aj za ich prejavy súcitu a pochopenia. A keď je duchovné uzdravenie úplné, všetci, ktorí sa na ňom podieľali, sa môžu tešiť, že obnovenie sa dosiahlo v duchu miernosti.