Prečo je také ľahké luhať?
NIKTO nemá rád, keď ho klamú. Napriek tomu si ľudia po celom svete vzájomne luhajú z rozličných dôvodov. Výsledok jedného prieskumu uverejnený v knihe The Day America Told the Truth (Deň, keď Amerika hovorila pravdu), ktorú napísali James Patterson a Peter Kim, odhalil, že 91 percent Američanov pravidelne luhá. Autori konštatujú: „Pre väčšinu z nás je ťažké prežiť týždeň bez luhania. Každý piaty to nedokáže ani počas jediného dňa — a to hovoríme o vedomých, vopred premyslených klamstvách.“
Luhanie je bežným zvykom takmer vo všetkých oblastiach dnešného života. Politickí vodcovia klamú svoj ľud i seba navzájom. Znovu a znovu sa objavujú na televíznych obrazovkách a popierajú akúkoľvek účasť na škandalóznych machináciách, do ktorých boli v skutočnosti hlboko zapletení. Sissela Boková vo svojej knihe Lying—Moral Choice in Public and Private Life (Luhanie — Mravná voľba vo verejnom a osobnom živote) poznamenáva: „V právnickej praxi a v žurnalistike, vo vláde a v spoločenských vedách je podvod považovaný za prijateľný, keď sa zdá, že je ospravedlniteľný tými, čo hovoria lži a čo majú sklon vytvárať pravidlá.“
O luhaní v politike v Spojených štátoch uviedol časopis Common Cause Magazine z mája/júna 1989: „[Aféra] Irán-kontras sa určite vyrovná [aféram] Watergate a Vietnam, pokiaľ ide o vládne podvody a nedôveru verejnosti. Čím je to teda, že z Reaganovho obdobia sa stal taký medzník? Mnohí luhali, ale len málo z nich sa kajalo.“ Obyčajní ľudia majú teda oprávnený dôvod nedôverovať svojim politickým vodcom.
V medzinárodných vzťahoch je pre takýchto vodcov ťažké navzájom si dôverovať. Grécky filozof Platón poznamenal: „Možno pripustiť, aby vládcovia Štátu... pre dobro Štátu luhali.“ V medzinárodných vzťahoch je to tak, ako hovorí biblické proroctvo v Danielovi 11:27: „Pri jednom stole stále budú hovoriť lož.“
V obchodnom svete je bežnou praxou luhať o výrobkoch a službách. Kupujúci musia uzatvárať zmluvné dohody opatrne a uistiť sa o detailoch, ktoré nie sú jednoznačné. V niektorých krajinách majú vlády kontrolné inštitúcie, aby chránili ľudí pred klamnou reklamou, pred chybným tovarom, o ktorom sa uvádza, že je prínosom alebo že je neškodný, a pred podvodom. I napriek tomuto úsiliu ľudí ďalej postihujú finančné straty pre klamstvá obchodníkov.
Pre niektorých ľudí je luhať také ľahké, že sa im to stáva zvykom. Iní sú zväčša pravdovravní, ale keď sa dostanú do úzkych, luhajú tiež. Je len málo takých ľudí, ktorí v každej situácii odmietnu luhať.
Lož je definovaná ako „1. falošný výrok alebo skutok, najmä pokiaľ sa urobí s úmyslom podviesť... 2. všetko, čo vytvára falošný dojem alebo sa urobí s takýmto úmyslom“. Zámerom je spôsobiť, aby druhí verili niečomu, o čom luhár vie, že to nie je pravda. Lžami či polopravdami sa snaží podviesť tých, čo majú právo poznať pravdu.
Dôvody luhania
Ľudia klamú z rôznych dôvodov. Niektorí si myslia, že musia luhať o svojich schopnostiach, aby dosiahli úspech v tomto súťaživom svete. Iní sa snažia lžami zakryť chyby alebo vinu. Ďalší falšujú záznamy, aby vyvolali dojem, že vykonali prácu, ktorú v skutočnosti nevykonali. Ďalej sú tu aj takí, čo luhajú, aby poškodili povesť niekoho iného, aby sa vyhli rozpakom, aby ospravedlnili predchádzajúce lži alebo aby podvodom pripravili ľudí o peniaze.
Bežným ospravedlnením nejakej lži je to, že chráni druhého človeka. Niektorí to považujú za nevinnú lož, pretože si myslia, že nikoho nepoškodí. Naozaj nenechávajú tieto takzvané nevinné lži žiadne zlé následky?
Uvažuj o následkoch
Nevinné lži sa môžu stať určitým spôsobom konania, ktorý môže viesť k návyku na luhanie, čo sa už možno bude týkať vážnejších vecí. Sissela Boková hovorí: „Nie všetky lži, ktoré sú obhajované ako ‚nevinné‘, možno ľahko prehliadať. V prvom rade je dobre známe, že neškodnosť lží je sporná. To, čo luhár považuje za neškodné či dokonca prospešné, nemusí byť takým v očiach podvedeného.“
Lži, bez ohľadu na to, aké nevinné sa možno zdajú, pôsobia deštruktívne na dobré medziľudské vzťahy. Dôveryhodnosť luhára je otrasená a celkom ľahko môže dôjsť k trvalej strate dôvery. Známy esejista Ralph Waldo Emerson napísal: „Každé znásilnenie pravdy nie je iba určitým druhom samovraždy v luhárovi, ale aj bodnou ranou zdraviu ľudskej spoločnosti.“
Pre luhára je ľahké povedať o druhom človeku nepravdivý výrok. Hoci neuvádza žiaden dôkaz, jeho lož vytvára pochybnosti a mnohí mu veria bez toho, aby jeho tvrdenie preskúmali. Tak je povesť nevinného človeka poškodená, človek nesie bremeno dokazovania svojej neviny. Vedie to k pocitu sklamania, keď ľudia veria skôr luhárovi ako nevinnému, a ničí to vzťah nevinného k luhárovi.
Luhár si môže ľahko vypestovať návyk na luhanie. Jedna lož vedie zvyčajne k ďalšej lži. Thomas Jefferson, jeden z prvých amerických štátnikov, poznamenal: „Neexistuje žiadna necnosť, ktorá je taká nízka, taká úbohá, taká opovrhnutiahodná; a ten, kto si raz dovolí povedať lož, urobí tak oveľa ľahšie druhý i tretí raz, až sa to nakoniec stane preňho zvykom.“ Je to cesta k mravnému pádu.
Prečo je ľahké luhať
Luhanie začalo existovať vtedy, keď jeden spurný anjel klamal prvej žene a povedal jej, že nezomrie, keď neposlúchne svojho Stvoriteľa. Malo to za následok nevyčísliteľnú škodu pre celý ľudský rod a prinieslo to všetkým nedokonalosť, choroby a smrť. — 1. Mojžišova 3:1–4; Rimanom 5:12.
Odvtedy, ako žili neposlušní ľudia Adam a Eva, zákerný vplyv tohto otca lží vytvára vo svete ľudstva ovzdušie, ktoré podporuje luhanie. (Ján 8:44) Je to úpadkový svet, v ktorom je pravda iba niečím relatívnym. Časopis The Saturday Evening Post zo septembra 1986 poznamenal, že problém luhania „sa týka obchodu, vlády, vzdelávania, zábavy a bežných, každodenných vzťahov medzi spoluobčanmi a susedmi... Prijali sme teóriu relativizmu, jednu veľkú lož, ktorá hovorí, že niet absolútnych právd.“
Také je stanovisko tých, čo luhajú zo zvyku, ktorým chýba akákoľvek schopnosť vžiť sa do situácie ľudí, ktorých podvádzajú. Klamať je pre nich ľahké. Je to ich spôsob života. Ale iní, ktorí neluhajú zo zvyku, možno bez váhania luhajú zo strachu — zo strachu z toho, že budú odhalení, zo strachu z trestu a podobne. Je to slabosť nedokonalého tela. Ako však možno tento sklon nahradiť odhodlaním hovoriť pravdu?
Prečo byť pravdovravný?
Pravda je norma, ktorú dal všetkým náš veľký Stvoriteľ. V jeho písanom Slove, Biblii, je v liste Hebrejom 6:18 uvedené, že „je nemožné, aby Boh luhal“. Tú istú normu podporoval aj jeho Syn, Ježiš Kristus, ktorý bol Božím osobným zástupcom na zemi. Židovským náboženským vodcom, ktorí sa Ježiša snažili zabiť, povedal: „Teraz sa ma snažíte zabiť, človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha... A keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som luhár ako vy.“ (Ján 8:40, 55) Dal nám vzor v tom, že sa nedopustil „žiadneho hriechu, ani sa nenašiel klam v jeho ústach“. — 1. Petra 2:21, 22.
Náš Stvoriteľ, ktorého meno je Jehova, nenávidí luhanie, ako je to jasne uvedené v Prísloviach 6:16–19: „Je šesť vecí, ktoré Jehova nenávidí, áno, sedem vecí je odporných jeho duši: povýšené oči, falošný jazyk a ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce, ktoré vymýšľa škodlivé plány, nohy, ktoré rýchle bežia k zlému, falošný svedok, ktorý šíri lži, a každý, kto vyvoláva spory medzi bratmi.“
Tento pravdivý Boh vyžaduje, aby sme žili podľa jeho meradiel, ak chceme získať jeho schválenie. Božie inšpirované Slovo nám prikazuje: „Neluhajte si navzájom. Zoblečte si starú osobnosť s jej zvykmi.“ (Kolosanom 3:9) Ľudia, ktorí odmietajú prestať klamať, nie sú pre neho prijateľní; nedostanú dar života. Skutočne, v Žalme 5:6 sa hovorí otvorene, že Boh ‚zničí tých, ktorí hovoria lož‘. Aj v Zjavení 21:8 sa hovorí, že podielom ‚všetkých luhárov‘ je ‚druhá smrť‘, čo je večné zničenie. Preto ak prijmeme Boží názor na luhanie, dá nám to silný dôvod, aby sme hovorili pravdu.
Ale čo by sa malo robiť v situácii, keď by nás pravda mohla priviesť do rozpakov či vyvolať zlé pocity? Riešením nikdy nie je luhanie, ale niekedy ním môže byť to, že sa nepovie nič. Prečo hovoriť lži, ktoré môžu iba pokaziť našu dôveryhodnosť a spôsobiť, že nás Boh neschváli?
Zo strachu a z ľudskej slabosti môže byť človek v pokušení uchýliť sa k lži. To je cesta najmenšieho odporu alebo nesprávnej láskavosti. Apoštol Peter podľahol takémuto pokušeniu, keď tri razy zaprel, že pozná Ježiša Krista. Potom ho preto, že luhal, bodlo pri srdci. (Lukáš 22:54–62) Jeho úprimné pokánie podnietilo Boha k tomu, že mu odpustil, čo je zrejmé z toho, že neskôr bol požehnaný mnohými prednosťami služby. Teda pokánie spolu s pevným rozhodnutím prestať klamať prináša božské odpustenie konania, ktoré Boh nenávidí.
Ale miesto toho, aby sme sa snažili o odpustenie po vyslovení nejakej lži, radšej si zachovávajme dobrý vzťah k svojmu Stvoriteľovi a dôveryhodnosť u iných tým, že budeme hovoriť pravdu. Pamätajme na to, čo sa hovorí v Žalme 15:1, 2: „Ó, Jehova, kto bude hosťom v tvojom stane? Kto bude prebývať na tvojom svätom vrchu? Ten, kto chodí bezúhonne a koná spravodlivosť a hovorí pravdu vo svojom srdci.“