Hodnota papyrusu Nash
AKO presne určiť vek starého hebrejského rukopisu Biblie? To bol problém, pred ktorým stál v roku 1948 Dr. John C. Trever, keď prvý raz videl Izaiášov zvitok od Mŕtveho mora. Upútal ho tvar hebrejských písmen. Vedel, že kľúčom k určeniu veku zvitku sú práve tie písmená, ale s čím by sa dali porovnať? Jeho záver bol správny: Len s rukopisom papyrusu Nash. Prečo? Aký je to rukopis a odkiaľ pochádza?
Papyrus Nash pozostáva iba zo štyroch fragmentov hebrejského textu s 24 riadkami a jeho rozmer je 7,5 krát 12,5 centimetra. Dostal meno po W. L. Nashovi, tajomníkovi Spoločnosti biblickej archeológie, ktorý ho v roku 1902 získal od jedného egyptského obchodníka. Papyrus nasledujúci rok zverejnil S. A. Cook v Proceedings, publikácii uvedenej spoločnosti, a bol darovaný univerzitnej knižnici v Cambridge, kde je doteraz. Hodnota tohto papyrusového fragmentu spočíva v jeho veku. Učenci ho datovali do druhého alebo prvého storočia pred n. l., a tak bol najstarším hebrejským rukopisom, aký bol dovtedy nájdený.
Keď Dr. Trever porovnával farebný diapozitív papyrusu Nash so zvitkom, ktorý mal pred sebou, veľmi starostlivo pozoroval formu a tvary jednotlivých písmen. Nepochybne boli veľmi podobné. Aj tak sa mu zdalo neuveriteľné, že by tie veľké, novoobjavené rukopisy mohli byť azda také staré ako papyrus Nash. Časom sa však smer jeho uvažovania ukázal ako správny. Tento zvitok Izaiáša od Mŕtveho mora bol z druhého storočia pred n. l.!
Obsah papyrusu Nash
Analýza textu papyrusu Nash odhalila, že všetkých 24 riadkov je neúplných, s chýbajúcim slovom alebo s chýbajúcimi písmenami na oboch stranách. Obsahuje časti Desiatich prikázaní z 20. kapitoly 2. Mojžišovej a niektoré verše 5. a 6. kapitoly 5. Mojžišovej. Takže to nebol bežný rukopis Biblie, ale bol to zmiešaný text na osobitný účel. Bol očividne časťou náučnej zbierky, ktorá mala nejakému Židovi pripomínať jeho povinnosť voči Bohu. Často sa opakovala časť biblického textu nazývaná šema, ktorá sa začína 5. Mojžišovou 6:4. V tomto verši čítame: „Počúvaj, ó Izrael: Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“
Tetragramaton JHVH, „Jehovah“, je možno v tomto verši vidieť dvakrát na poslednom riadku papyrusu a objavuje sa ešte na ďalších piatich miestach. Raz sa tu objavuje bez prvého písmena.
Šema slúžilo predovšetkým na to, aby zdôrazňovalo „jedinosť osobnosti Boha“. Podľa židovského Talmudu (Berakoth 19a) záverečné slovo ’Echad („Jeden“) „malo byť osobitne zdôraznené tým, že každá slabika bola vyslovovaná ťahavo“. (W. O. E. Oesterley a G. H. Box) Toto predĺžené ’Echad týkajúce sa Boha poukazovalo tiež na jeho jedinečnosť.
K papyrusu Nash dnes pribudlo mnoho súdobých dokumentov, najmä medzi zvitkami, ktoré sa našli v jaskyniach na pobreží Mŕtveho mora neďaleko Kumránu. Podrobná analýza potvrdila, že mnohé z týchto rukopisov pochádzajú z prvého a druhého storočia pred n. l.a Hoci papyrus Nash už nie je najstarším známym hebrejským rukopisom, je oň stále veľký záujem. Zostáva jediným hebrejským rukopisom Biblie takého skorého dáta, ktorý bol objavený v Egypte.
[Poznámka pod čiarou]