Obrázky zo Zasľúbenej krajiny

Gerizim — ,na tomto vrchu sme uctievali‘

SAMARITÁNKA pri studni. Nepripomínajú vám tieto slová dojímavú správu o tom, ako Ježiš vydal neformálne svedectvo žene v samaritánskom meste Sychar pri „Jakobovom prameni“? Chceli by ste si urobiť jasnejšiu predstavu o tejto významnej udalosti? — Ján 4:5–14.

Všimnite si dva vrchy na obrázku hore, ktoré sú asi 50 kilometrov severne od Jeruzalema.a Naľavo (južne) je stromami pokrytý Gerizim. K jeho úrodnosti a kráse prispievajú výdatné pramene. Napravo (severne) je Ébal, o niečo vyšší, ale kamenistý a neúrodný.

Medzi nimi sa tiahne úrodné údolie Sichem. Spomeňte si, že keď Boží priateľ Abram (neskôr nazvaný Abrahám) cestoval cez Zasľúbenú krajinu, zastavil sa v Sicheme. Tu postavil oltár Jehovovi, ktorý sa mu krátko predtým zjavil a prisľúbil túto krajinu jeho semenu. (1. Mojžišova 12:5–7) Bolo to naozaj vhodné miesto na taký sľub, priam v srdci tejto krajiny. Z končiarov Gerizimu či Ébalu mohol patriarcha vidieť veľkú časť Zasľúbenej krajiny. Mesto Sichem (novodobý Nablus) bolo dôležitým strediskom, nachádzajúcim sa na horskej ceste vedúcej zo severu na juh, blízko cesty vedúcej z východu na západ, cesty medzi pobrežím a údolím Jordána.

Abrahámov oltár bol len jedným z významných prvkov náboženského diania na tomto mieste. Neskôr Jakob v tejto oblasti kúpil pôdu a pokračoval v pravom uctievaní. Pri úpätí Gerizimu tiež Jakob buď vykopal hlbokú studňu, alebo zaplatil za jej vykopanie. O stáročia neskôr povedala Samaritánka Ježišovi: „Náš predok Jakob, ktorý nám dal túto studňu... z nej pil.“ Studňa bola možno napĺňaná z nejakého prameňa, čo by mohlo vysvetliť, prečo ju apoštol Ján nazval „Jakobov prameň“.

Zmienka o pravom uctievaní v súvislosti s vrchmi Gerizim a Ébal vám tiež môže pripomenúť, že podľa Mojžišovho nariadenia Jozua sem priviedol Izrael. Na Ébale Jozua postavil oltár. Predstavte si polovicu ľudu pred Gerizimom a zvyšok pred Ébalom, keď Jozua čítal ,zákon, požehnanie a zlorečenie‘. (Jozua 8:30–35; 5. Mojžišova 11:29) Po rokoch sa Jozua vrátil a v záverečnom napomenutí povedal: „Ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ Ľud sa slávnostne zaviazal, že bude robiť to isté. (Jozua 24:1, 15–18, 25) Ale naozaj to bude robiť?

Odpoveď na to vám môže pomôcť lepšie pochopiť Ježišov rozhovor so Samaritánkou. Pravé uctievanie, ktorého sa držal Abrahám, Jakob a Jozua, tu v Samárii, totiž nepokračovalo.

Keď sa desať severných kmeňov odtrhlo, obrátili sa k uctievaniu teľaťa. A tak Jehova pripustil, aby Asýrčania v roku 740 pred n. l. túto oblasť dobyli. Veľkú časť obyvateľstva odviedli preč a namiesto nich tu priviedli z iných miest Asýrskej ríše cudzincov, ctiteľov cudzích bohov. Daktorí z týchto pohanov zrejme vstupovali s Izraelitmi do manželstva a osvojili si niektoré náuky pravého uctievania, napríklad obriezku. Ale výsledná forma samaritánskeho uctievania sa istotne Bohu plne nepáčila. — 2. Kráľov 17:7–33.

Vo svojom zmiešanom uctievaní Samaritáni prijímali ako Písma len prvých päť kníh Mojžišových, Pentateuch. Asi vo štvrtom storočí pred n. l. si na vrchu Gerizim postavili chrám, čo bolo súperením s Božím chrámom v Jeruzaleme. Po čase bol chrám na Gerizime zasvätený Zeovi (alebo Jupiterovi) a nakoniec bol zničený. Samaritánske uctievanie však naďalej zostalo sústredené na Gerizime.

Až dodnes Samaritáni každý rok slávia na vrchu Gerizim slávnosť pesach. Pri tejto príležitosti je zabitých mnoho baránkov, ich telá sú ponorené do sudov s vriacou vodou, aby boli zbavené vlny, a mäso sa potom celé hodiny pečie v jamách. Stovky Samaritánov, mnohí z Jeruzalema, jedia o polnoci jedlo pesach. Na obrázku vľavo môžete vidieť samaritánskeho veľkňaza s pokrytou hlavou, ako na vrchu Gerizim koná obrady pri slávnosti pesach.

Spomeňte si, čo Samaritánka povedala Ježišovi: „Naši predkovia uctievali na tomto vrchu.“ Tak jej, ako aj nám podal Ježiš správne vysvetlenie: „Prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme... Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali. Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ — Ján 4:20–24.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Garo Nalbandian

Garo Nalbandian