Zbožná podriadenosť — prečo a kto ju má prejavovať?
„Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ — JEREMIÁŠ 10:23.
1. Aké formy nezávislosti sú veľmi cenené?
MEDZI najznámejšie ľudské listiny patrí Vyhlásenie nezávislosti, ktorým v osemnástom storočí vyhlásilo 13 britských kolónií v Severnej Amerike nezávislosť od svojej materskej krajiny, Británie. Chceli slobodu; a nezávislosť od zahraničnej nadvlády a sloboda šli ruka v ruke. Politická a ekonomická nezávislosť môžu byť veľkou výhodou. Krok k politickej nezávislosti urobili nedávno niektoré východoeurópske krajiny. Musí sa však uznať, že takáto nezávislosť priniesla so sebou do týchto krajín veľa vážnych problémov.
2, 3. a) Aká forma nezávislosti nie je žiaduca? b) Ako bola táto skutočnosť pôvodne zdôraznená?
2 Aj keď rôzne formy nezávislosti môžu byť žiaduce, jestvuje jedna forma nezávislosti, ktorá nie je žiaduca. Ktorá to je? Nezávislosť od Tvorcu človeka, Jehovu Boha. Táto nezávislosť nie je požehnaním, ale kliatbou. Prečo? Pretože, ako to výstižne ukazujú Jeremiášove slová citované vyššie, človek nebol určený na to, aby konal nezávisle od svojho Tvorcu. Inými slovami, človek sa mal podriaďovať svojmu Tvorcovi. Podriaďovať sa nášmu Stvoriteľovi znamená poslúchať ho.
3 Túto skutočnosť Jehova zdôraznil prvej ľudskej dvojici príkazom, ktorý je zaznamenaný v 1. Mojžišovej 2:16, 17: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ Odmietnutie podriadenosti Tvorcovi prinieslo Adamovi a celému jeho potomstvu hriech, utrpenie a smrť. — 1. Mojžišova 3:19; Rimanom 5:12.
4, 5. a) Aké následky má ľudské odmietanie podriadenosti Bohu? b) Akému mravnému zákonu nemožno uniknúť?
4 Ľudské odmietanie podriadenosti Bohu je nemúdre, ako aj mravne zlé. Vo svete to má za následok rozšírenú nezákonnosť, zločinnosť, násilie a sexuálnu nemravnosť s jej ovocím v podobe pohlavne prenášaných chorôb. Okrem toho, či nie je dnešná pliaga zločinnosti mládeže zapríčinená zväčša tým, že mladí ľudia odmietajú podriaďovať sa Jehovovi, ako aj svojim rodičom a zákonom krajiny? Tohto ducha nezávislosti vidno z neobvyklého a nedbalého spôsobu, akým sa mnohí ľudia obliekajú, a z vulgárnej reči, ktorú používajú.
5 Nikto však nemôže uniknúť pred Stvoriteľovým neúprosným mravným zákonom: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať; lebo kto rozsieva s ohľadom na svoje telo, zožne od svojho tela porušenosť.“ — Galaťanom 6:7, 8.
6, 7. Čo je základnou príčinou odmietania podriaďovať sa a z akých príkladov to vidno?
6 Čo je základnou príčinou všetkého toho odmietania podriaďovať sa? Jednoducho povedané, je to sebectvo a pýcha. Práve preto sa Eva, prvá žena, nechala oklamať hadom a jedla zo zakázaného ovocia. Keby bola skromná a pokorná, nepriťahovalo by ju pokušenie byť ako Boh — sama rozhodovať, čo je dobré a čo zlé. A keby nebola sebecká, nechcela by niečo, čo jej Tvorca, Jehova Boh, výslovne zakázal. — 1. Mojžišova 2:16, 17.
7 Krátko po páde Adama a Evy bola pýcha a sebectvo príčinou toho, že Kain zavraždil svojho brata Ábela. A sebectvo niektorých anjelov spôsobilo, že konali nezávisle, opustili svoje pôvodné postavenie a zhmotnili sa, aby sa mohli tešiť zo zmyselných rozkoší. Pýcha a sebectvo motivovali aj Nimróda a odvtedy sa tým vyznačuje väčšina svetských vládcov. — 1. Mojžišova 3:6, 7; 4:6–8; 1. Jána 3:12; Júda 6.
Prečo sme povinní podriaďovať sa Jehovovi Bohu
8.–11. Aké štyri vážne dôvody máme na to, aby sme prejavovali zbožnú podriadenosť?
8 Prečo sme povinní podriaďovať sa nášmu Tvorcovi, Jehovovi Bohu? Predovšetkým preto, že je Univerzálnym Zvrchovaným Panovníkom. Oprávnene má všetku právomoc. Je naším Sudcom, Zákonodarcom a Kráľom. (Izaiáš 33:22) Právom sa o ňom píše: „Všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ — Hebrejom 4:13.
9 Okrem toho, keďže náš Tvorca je všemocný, nikto sa nemôže s úspechom stavať proti nemu; nikto nemôže prehliadať svoju povinnosť podriaďovať sa mu. Tí, ktorí to odmietajú, skôr či neskôr budú zničení, ako bol zničený staroveký faraón a ako bude v Božom ustanovenom čase zničený Satan Diabol. — Žalm 136:1, 11–15; Zjavenie 11:17; 20:10, 14.
10 Podriaďovať sa je povinnosťou všetkých inteligentných tvorov, lebo jestvujú preto, aby slúžili svojmu Tvorcovi. Zjavenie 4:11 vyhlasuje: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ Jehova je Veľký Hrnčiar, ktorý robí ľudské nádoby, aby slúžili jeho zámeru. — Izaiáš 29:16; 64:8.
11 Nemali by sme prehliadať skutočnosť, že náš Tvorca je všemúdry, takže vie, čo je pre nás najlepšie. (Rimanom 11:33) Jeho zákony sú na ,naše dobro‘. (5. Mojžišova 10:12, 13) A predovšetkým, „Boh je láska“ a chce pre nás len to najlepšie. Máme naozaj mnoho závažných dôvodov na to, aby sme sa nášmu Tvorcovi, Jehovovi Bohu, podriaďovali! — 1. Jána 4:8.
Ježiš Kristus, dokonalý príklad zbožnej podriadenosti
12, 13. a) Ako prejavoval zbožnú podriadenosť Ježiš Kristus? b) Ktoré Ježišove slová ukazujú jeho postoj k podriadenosti?
12 Niet pochýb, že Jehovov jednosplodený Syn, Ježiš Kristus, nám dáva dokonalý príklad zbožnej podriadenosti. Apoštol Pavol na to poukazuje v liste Filipanom 2:6–8: „[Ježiš], hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu. Nie, ale vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom. Viac ako to: Keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa [ešte viac] a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole.“ Keď bol Ježiš na zemi, znovu a znovu vyhlasoval, že nerobí nič sám od seba; nekonal nezávisle, ale vždy sa podriaďoval svojmu nebeskému Otcovi.
13 V Jánovi 5:19, 30 čítame: „Ježiš im odpovedajúc riekol: ,Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Syn nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca. Veď čokoľvek On robí, to isté robí aj Syn. Sám od seba nemôžem robiť nič; ako počujem, tak súdim, a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.‘“ Takisto v tú noc, keď bol zradený, sa opakovane modlil: „Nie ako ja chcem, ale ako ty chceš.“ — Matúš 26:39, 42, 44; pozri aj Jána 7:28; 8:28, 42.
Staroveké príklady zbožnej podriadenosti
14. Akými spôsobmi prejavil zbožnú podriadenosť Noach?
14 Medzi prvé ľudské príklady zbožnej podriadenosti patril Noach. Svoju podriadenosť dal najavo tromi spôsobmi. Po prvé tým, že bol spravodlivým mužom, bezchybným medzi svojimi súčasníkmi, mužom, ktorý chodil s pravým Bohom. (1. Mojžišova 6:9) Po druhé tým, že staval koráb. Noach „urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ (1. Mojžišova 6:22) Po tretie tým, že varoval pred prichádzajúcou potopou ako „zvestovateľ spravodlivosti“. — 2. Petra 2:5.
15, 16. a) Aký výborný príklad v zbožnej podriadenosti dal Abrahám? b) Ako prejavovala podriadenosť Sára?
15 Ďalším vynikajúcim príkladom zbožnej podriadenosti bol Abrahám. Podriadenosť prejavil tým, že poslúchol Boží príkaz: „Vyjdi zo svojej krajiny.“ (1. Mojžišova 12:1) Znamenalo to opustiť pohodlné prostredie v Ur (podľa archeologických objavov nie bezvýznamné mesto) a asi sto rokov putovať ako kočovník po cudzej krajine. Abrahám prejavil zbožnú podriadenosť najmä tým, že obstál vo veľkej skúške ochoty obetovať svojho syna Izáka. — 1. Mojžišova 22:1–12.
16 Ďalší výborný príklad zbožnej podriadenosti nám poskytuje Abrahámova manželka Sára. Putovanie v cudzej krajine prinieslo so sebou určite mnoho ťažkostí, ale nikde sa nedočítame o tom, že by sa Sára sťažovala. Vynikajúci príklad zbožnej podriadenosti dala v dvoch prípadoch, keď ju Abrahám pred pohanskými vladármi označil za svoju sestru. V oboch prípadoch spolupracovala, aj keď sa preto takmer dostala do ich háremov. O jej zbožnej podriadenosti svedčí spôsob, ako sa vo svojom vnútri obracala na manžela ako na „svojho pána“, dávajúc tak najavo, že zbožná podriadenosť je skutočným postojom jej srdca. — 1. Mojžišova 12:11–20; 18:12; 20:2–18; 1. Petra 3:6.
17. Prečo možno povedať, že Izák prejavoval zbožnú podriadenosť?
17 Neprehliadnime príklad zbožnej podriadenosti, ktorý dal Abrahámov syn Izák. Židovská tradícia udáva, že Izák mal asi dvadsaťpäť rokov, keď Jehova nariadil jeho otcovi Abrahámovi, aby Izáka obetoval ako obeť. Keby bol Izák chcel, mohol sa svojmu otcovi, ktorý bol o sto rokov starší než on, ľahko postaviť na odpor. Ale neurobil to. Hoci sa Izák čudoval, že nemajú zviera na obeť, s miernosťou sa podriadil svojmu otcovi, ktorý ho položil na oltár, potom mu spútal ruky a nohy, aby znemožnil alebo ovládol všetky mimovoľné reakcie, ku ktorým mohlo dôjsť, keby bol použitý smrtiaci nôž. — 1. Mojžišova 22:7–9.
18. Ako prejavoval príkladnú zbožnú podriadenosť Mojžiš?
18 Po rokoch nám dal dobrý príklad zbožnej podriadenosti Mojžiš. Nepochybne o tom svedčí skutočnosť, že je opísaný ako „ďaleko najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojžišova 12:3) Jeho poslušné vykonávanie Jehovových príkazov počas štyridsiatich rokov na pustatine napriek tomu, že dozeral na spurný ľud v počte dvoch či troch miliónov, svedčí tiež o jeho zbožnej podriadenosti. Správa preto hovorí, že „Mojžiš urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Jehova. Urobil to práve tak.“ — 2. Mojžišova 40:16.
19. Akými výrokmi ukázal Jób svoju podriadenosť Jehovovi?
19 Ďalšou vynikajúcou osobnosťou, ktorá nám dala znamenitý príklad zbožnej podriadenosti, je Jób. Keď Jehova dovolil Satanovi, aby úplne zničil celý Jóbov majetok, aby pobil jeho deti a aby ho potom udrel „zhubnými vredmi od podošvy jeho nohy až po temeno jeho hlavy“, manželka Jóbovi povedala: „Ešte sa držíš pevne svojej rýdzosti? Prekľaj Boha, a zomri!“ Pritom všetkom Jób prejavil zbožnú podriadenosť, keď jej povedal: „Tak ako rozpráva nejaká z nerozumných žien, tak rozprávaš aj ty. Máme prijímať od pravého Boha len to, čo je dobré, a neprijímať aj to, čo je zlé?“ (Jób 2:7–10) Rovnaký myšlienkový postoj ukazujú aj jeho slová zaznamenané v Jóbovi 13:15: „Aj keby ma zabil, či by som nečakal?“ Je síce pravda, že Jób si robil veľké obavy o vlastné ospravedlnenie, ale nemali by sme prehliadať, že jednému z jeho údajných tešiteľov Jehova nakoniec povedal: „Proti tebe a tvojim dvom druhom zahorel môj hnev, lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé, ako môj sluha Jób.“ Jób nám nepochybne poskytol výborný príklad zbožnej podriadenosti. — Jób 42:7.
20. Akými spôsobmi dával najavo zbožnú podriadenosť Dávid?
20 Zmienime sa ešte aspoň o jednom príklade z Hebrejských písiem, o Dávidovi. Keď kráľ Saul poľoval na neho ako na zviera, Dávid mal dve príležitosti skoncovať so svojimi ťažkosťami tak, že by Saula zabil. No zbožná podriadenosť Dávida zdržala, aby to neurobil. V 1. Samuelovej 24:6 sú zaznamenané jeho slová: „Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja urobil tú vec svojmu pánovi, Jehovovmu pomazanému, že by som vystrel proti nemu ruku; veď je Jehovov pomazaný.“ (Pozri aj 1. Samuelovu 26:9–11.) Dávid prejavil svoju zbožnú podriadenosť aj tým, že prijímal karhanie, keď spravil chybu, či keď zhrešil. — 2. Samuelova 12:13; 24:17; 1. Paralipomenon 15:13.
Pavlov príklad podriadenosti
21.–23. V akých rôznych situáciách prejavil apoštol Pavol zbožnú podriadenosť?
21 V Kresťanských gréckych písmach máme vynikajúci príklad zbožnej podriadenosti v apoštolovi Pavlovi, ktorý v tom napodobňoval svojho Majstra, Ježiša Krista, tak ako ho napodobňoval vo všetkých ostatných stránkach svojej apoštolskej služby. (1. Korinťanom 11:1) Hoci ho Jehova Boh používal oveľa viac ako ktoréhokoľvek z ostatných apoštolov, Pavol nikdy nekonal nezávisle. Lukáš nám rozpráva, že keď vznikla otázka, či sa musia obrátení pohania obrezať, „[bratia v Antiochii] zariadili, aby Pavol, Barnabáš a niektorí iní z nich išli kvôli tomuto sporu k apoštolom a starším do Jeruzalema“. — Skutky 15:2.
22 V súvislosti s Pavlovou misionárskou činnosťou sa v Galaťanom 2:9 hovorí: „Keď poznali nezaslúženú láskavosť, ktorá mi bola daná, Jakub a Kéfas a Ján, ktorí sa zdali byť stĺpmi, podali mne a Barnabášovi pravicu k spoluúčasti, aby sme išli k národom, ale oni k obrezaným.“ Pavol hľadal vedenie a nekonal nezávisle.
23 Podobne, keď bol Pavol v Jeruzaleme posledný raz, prijal od tamojších starších radu, aby išiel do chrámu a podrobil sa požiadavkám Zákona, aby tak všetci mohli vidieť, že nie je odpadlíkom, pokiaľ ide o Mojžišov zákon. Keďže to Pavol urobil a keďže sa zdalo, že to skončilo katastrofálne, lebo bol proti nemu zburcovaný zástup, bolo vari chybou, že sa starším podriadil? V žiadnom prípade, ako je to zjavné z toho, čo čítame v Skutkoch 23:11: „Nasledujúcu noc však stál pri ňom Pán a povedal: ,Buď odvážny! Lebo ako si dôkladne svedčil o mne v Jeruzaleme, tak máš svedčiť aj v Ríme.‘“
24. O akých ďalších stránkach podriadenosti sa bude hovoriť v nasledujúcom článku?
24 Písma nám naozaj dávajú mocné dôvody na to, aby sme sa podriaďovali, a uvádzajú pozoruhodné príklady tých, ktorí takúto podriadenosť prejavovali. V nasledujúcom článku budeme uvažovať o rôznych oblastiach, v ktorých sa môžeme Jehovovi Bohu podriaďovať, o pomoci v tom, aby sme sa podriaďovali, a o odmene, ktorá z toho vyplýva.
Ako by si odpovedal?
◻ Aká forma nezávislosti nie je žiaduca?
◻ Čo je základnou príčinou odmietania podriaďovať sa?
◻ Z akých dôvodov sme povinní podriaďovať sa Jehovovi?
◻ Aké výborné príklady zbožnej podriadenosti nám dávajú Písma?
[Obrázok na strane 10]
Nimród, prvý vládca po potope, ktorý sa vzpieral zbožnej podriadenosti
[Obrázok na strane 13]
Noach, bezchybný príklad zbožnej podriadenosti. — 1. Mojžišova 6:14, 22