Otáľanie znamenalo smrť!

TRI rodiny, sedem dospelých a šesť detí, zúfalo bežali, aby si zachránili život. Zrejme sa natlačili pod prístrešok niečieho domu v nádeji, že prežijú strašný dážď kameňov. Keď však dunenie padajúcich kameňov utíchalo, prišla nová hrôza — čierny mrak dusivého popola. Nedalo sa robiť nič iné, len utekať.

Na čele bol nejaký muž, pravdepodobne sluha, ktorý bežal s batohom potravín prehodeným cez plece. Nasledovali ho dvaja chlapci, jeden asi štvorročný, druhý päťročný, bežiaci ruka v ruke. Za nimi bežali ďalší — vydesení, predierajúc sa vpred, potkýnajúc sa, zúfalo sa snažiac uniknúť. Pokúšali sa dýchať, no namiesto vzduchu vdychovali vlhký popol. Všetci trinásti, jeden za druhým, odpadúvali, zostali bezvládne ležať, a napokon ich pochoval padajúci popol. Ich žalostné pozostatky zostali skryté, až ich takmer o 2 000 rokov neskôr odkryli archeológovia, ktorí rozlúštili smutné podrobnosti ich posledných chvíľ.

Týchto 13 obetí predstavovalo len niekoľkých z odhadnutého počtu 16 000 ľudí, ktorí 24. augusta roku 79 n. l. zahynuli v starovekom meste Pompeje v Taliansku. Mnohí prežili, lebo utiekli z mesta, keď sa ozval prvý výbuch Vezuvu. No tí, ktorí otáľali — väčšinou bohatí ľudia, ktorí nechceli opustiť svoje domy a majetky — boli pochovaní pod šesťmetrovou vrstvou kamenia a popola.

To, čo sa asi pred 2 000 rokmi stalo v Pompejách, je možno stará história. No v mnohom sa táto udalosť podobá situácii, pred ktorou dnes stojí celý ľudský rod. Celosvetové znamenie, oveľa zlovestnejšie než burácanie Vezuvu, slúži ako varovanie, že súčasný svetový poriadok stojí pred bezprostredným zničením. Aby sme prežili, musíme ihneď konať. Otáľanie znamená smrť. Čo je tým znamením a ako naň môžeme múdro reagovať — to je námetom nášho ďalšieho článku.

[Prameň ilustrácie na strane 2]

Fotografia na titulnej strane od National Park Service

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Soprintendenza Archeologica di Pompei