Mali by ste sa dať pokrstiť?

ZA POSLEDNÉ tri roky pokrstili Jehovovi svedkovia takmer milión ľudí. Priemerne je to 824 ľudí pokrstených za jeden deň čiže štyria ľudia každých sedem minút. Je to iba napodobenina náboženskej horlivosti pätnásteho a šestnásteho storočia?

Nie, títo jednotlivci neboli pokrstení nasilu, v rámci hromadného obrátenia či na základe emocionálnej výzvy nejakého náboženského rečníka. Boli pokrstení preto, lebo to prikázal Ježiš Kristus, Pán a Vodca kresťanov. Nasledovali kroky a postupy, ktoré ukázal Ježiš a ktoré uviedli do praxe apoštoli, ktorých si sám vybral a vyškolil.

Po vzkriesení, pred vystúpením do neba, dal Ježiš svojim nasledovníkom pri rozlúčke toto poverenie: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ (Matúš 28:19, 20) Odvtedy to bol jediný krst vo vode, ktorý mal Božie schválenie.

V zhode s tým nám Biblia hovorí, že raní nasledovníci Krista sa stali „svedkami [Ježiša] tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Skutky 1:8) Ako Ježiš predpovedal, výsledkom ich diela kázania a vyučovania bol krst veriacich, ktorí sa takisto stali nasledovníkmi Krista.

Prvý takýto zaznamenaný prípad sa stal v Jeruzaleme v deň Letníc roku 33 n. l. Vtedy apoštol Peter „vstal s jedenástimi“ a hovoril k zhromaždenému zástupu o Ježišovi Mesiášovi. Správa nám hovorí, že jeho reč ‚ich bodla v srdci‘ a spýtali sa, čo majú robiť. „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista na odpustenie vašich hriechov,“ povedal Peter. Výsledkom bolo, že „tí, ktorí srdečne prijali jeho slovo, boli pokrstení, a v ten deň sa pripojilo asi tritisíc duší“. (Skutky 2:14–41) Nasledujúce správy potvrdzujú, že krstu učeníkov predchádzalo vypočutie si kresťanského posolstva, prejavenie viery v dobrú správu a pokánie. — Skutky 8:12, 13, 34–38; 10:34–48; 16:30–34; 18:5, 8; 19:1–5.

Akým spôsobom?

Ako však mali byť títo noví učeníci pokrstení vo vode? Malo to byť pokropením (pofŕkaním), poliatím (liatím na hlavu), alebo ponorením (úplným ponorením)? Čo ukazuje biblická správa? Keďže nám Ježiš zanechal príklad, ,aby sme verne nasledovali jeho šľapaje‘, akým spôsobom bol pokrstený on? — 1. Petra 2:21.

Biblia ukazuje, že Ježiš bol pokrstený v Jordáne čiže v dosť veľkej rieke. Keď bol pokrstený, „vyšiel z vody“. (Marek 1:10; Matúš 3:13, 16) Takže Ježiš bol v skutočnosti ponorený do rieky Jordán. Bol pokrstený Jánom, ktorý, hľadajúc vhodné miesto na krsty, vybral miesto v údolí Jordána neďaleko Sálima, „lebo tam bolo mnoho vody“. (Ján 3:23) Skutočnosť, že úplné ponorenie do vody bolo medzi Ježišovými nasledovníkmi normálnym spôsobom krstu, vidno zo slov etiópskeho eunucha. Reagujúc na Filipovo vyučovanie zvolal: „Hľa, voda. Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“ Ďalej si všimnime, že „obaja zostúpili do vody“ a potom „vystúpili z vody“. — Skutky 8:36–39.

Vidno aj zo svetskej histórie, že kresťania krstili ponorením? Áno, vidno. A je zaujímavé všimnúť si, že vo viacerých krajinách sa ešte vždy nachádzajú veľké krstiteľnice vhodné na ponorenie. „Archeologické doklady mocne svedčia o tom, že ponorenie bolo zvyčajným spôsobom krstu prvých desať až štrnásť storočí,“ hovorí časopis Ministry. Dodáva: „Medzi ruinami raných kresťanských stavieb a tiež v starobylých kostoloch, ktoré sa ešte stále používajú, možno sledovať dejiny kresťanského krstu. Maľby v katakombách a kostoloch, mozaiky na dlážkach, stenách a stropoch, plastické reliéfy a kresby v starovekých rukopisoch Nového zákona pridávajú podrobnosti k týmto dejinám... Dopĺňa to doklady nájdené v spisoch cirkevných otcov, ktoré svedčia, že ponorenie bolo bežným spôsobom krstu v ranej cirkvi.“

Dielo New Catholic Encyclopedia pripúšťa: „Je zjavné, že krst sa v ranej cirkvi uskutočňoval ponorením.“ Preto neprekvapuje, že v novinách nachádzame takéto titulky: „Katolíci sa vracajú ku krstu ponorením“ (noviny The Edmonton Journal z 24. septembra 1983, Kanada), „U tunajších katolíkov sa stáva populárnym krst ponorením“ (noviny St. Louis Post-Dispatch zo 7. apríla 1985), „Mnohí katolíci si vyberajú krst ponorením“ (noviny The New York Times z 25. marca 1989) a „Krsty ponorením sa tešia zo svojej obnovy“ (noviny The Houston Chronicle z 24. augusta 1991).

Aký má byť účel?

Prečo Ježiš vyžadoval, aby boli jeho učeníci pokrstení? Bolo to vhodným symbolom ich oddanosti Bohu z celého srdca. „Dobré posolstvo“ sa malo kázať po celej zemi a „z ľudí všetkých národov“ mali byť robení učeníci. (Matúš 24:14; 28:19) To znamenalo, že Boh už nebol v styku výlučne so židovským národom pozostávajúcim z ľudí, ktorí mu boli zasvätení od narodenia. Kornélius so svojou rodinou boli prví pohania čiže Nežidia, ktorí prijali pravdu o Ježišovi Kristovi a boli pokrstení.

Ponorením pod vodu dali tí, ktorí boli krstení, najavo, že zomreli vzhľadom na život zameraný na seba. Vynorenie z vody symbolizovalo, že teraz sú živí pre konanie Božej vôle a že ju dávajú na prvé miesto vo svojom živote tak, ako to robil Ježiš. (Matúš 16:24) To, že boli pokrstení „v mene Otca a Syna a svätého ducha“, vyjadrovalo, že sa o každom z nich poučili a prijali pravdu a uznali ich za to, čím sú. (Matúš 28:19; porovnaj Skutky 13:48.) Krst bol prvým krokom poslušnosti Bohu a podriadenosti jeho vôli.

Písma nepodporujú rozšírený náboženský názor, že krst je sviatosť, to jest náboženský obrad poskytujúci pokrstenému nejaké hodnoty — milosť a svätosť čiže duchovný úžitok. Napríklad bula pápeža Eugena IV., citovaná v predchádzajúcom článku, ďalej o krste hovorí: „Výsledkom tejto sviatosti je odpustenie všetkých hriechov, prvotného i terajších, podobne aj každého trestu za hriech. Preto sa tým, ktorí sú krstení, neprikazuje žiadne zadosťučinenie za minulé hriechy; a ak zomrú skôr, ako sa dopustia nejakého hriechu, ihneď dosiahnu nebeské kráľovstvo a budú vidieť Boha.“

Avšak Ježiš bol pokrstený, hoci „sa nedopustil žiadneho hriechu“. (1. Petra 2:22) Okrem toho podľa Písiem prichádza odpustenie hriechov len prostredníctvom výkupnej obete Ježiša Krista. Ananiáš nabádal Saula z Tarzu: „Vstaň, daj sa pokrstiť a zmy svoje hriechy tým, že budeš vzývať [Ježišovo] meno.“ (Skutky 22:12–16) Áno, záchrana je možná len prostredníctvom preliatej krvi Ježiša a ‚vzývaním jeho mena‘ vo viere. — Hebrejom 9:22; 1. Jána 1:7.

Čo teda znamenajú Petrove slová v 1. Petra 3:21? Hovorí tam: „To, čo tomu zodpovedá, vás teraz tiež zachraňuje, a to krst (nie odstránenie telesnej špiny, ale žiadosť k Bohu o dobré svedomie), prostredníctvom vzkriesenia Ježiša Krista.“ Peter prirovnal krst ku skúsenosti Noacha, ktorý prežil vody potopy. (20. verš) Noach prejavil úplnú vieru v Boha tak, že na záchranu svojej rodiny postavil koráb. (Hebrejom 11:7) Podobne dnes môžu byť ľudia zachránení zo súčasného zlého sveta prejavovaním viery v Jehovu Boha a v jeho opatrenie na záchranu prostredníctvom Krista Ježiša. Podľa tejto viery musia tiež konať. Pokáním z hriechov, odvrátením sa od zlej cesty a bezvýhradným oddaním sa Jehovovi Bohu v modlitbe sa predkladá Bohu žiadosť o dobré svedomie. Ale hriechy sú odpustené a záchrana je možná na základe Ježišovej obete a jeho vzkriesenia, vďaka ktorému mohol Ježiš predložiť hodnotu tejto obete Bohu v nebesiach. — 1. Petra 3:22.

Čo urobíte?

Ste jedným z tých, čo sú už istý čas spojení s Jehovovými svedkami? Azda ste už vo svojom živote urobili nevyhnutné zmeny v súlade s biblickými zásadami, no nepodnikli ste kroky oddanosti a krstu. Možno chcete konať Božiu vôľu, no azda sa obávate, že krst by vás zaväzoval. Preto sa možno takej zodpovednosti radšej ešte vyhýbate. Minulý rok sa na slávnosti Pánovej večere zúčastnilo takmer 11,5 milióna ľudí. No vrcholný počet tých, ktorí sa zúčastňovali na diele kázania dobrého posolstva počas roku, bol menej ako 4,5 milióna. To znamená, že asi sedem miliónov ľudí má pre Božiu pravdu určité ocenenie, hoci nie sú pokrstenými svedkami Jehovu. Prirodzene, niektorí z nich sú mladšie deti a noví záujemcovia. Ale ešte stále sú nepokrstení aj niektorí z tých, čo sa zúčastňujú na diele kázania. Je teda veľa ľudí, ktorí prijímajú presné poznanie Biblie, no ešte úplne nevyužívajú Božie opatrenie na záchranu tak, že by sa dali pokrstiť.

Dôležité je pamätať na to, že zodpovednosť prináša práve poznanie toho, čo Boh vyžaduje. „Ak niekto vie, ako robiť to, čo je správne, a predsa to nerobí, je to pre neho hriech,“ hovorí Jakub 4:17. Ezechiel 33:7–9 ukazuje, že človek, ktorý spoznal Božie prikázania a pokyny, má zodpovednosť plniť ich. Tak vzniká otázka, či má človek úprimnú lásku k Bohu a skutočnú túžbu páčiť sa mu. Človek, ktorý naozaj má takú lásku a chce mať k Jehovovi Bohu cenný vzťah, sa nebude odťahovať od toho, aby mu bezvýhradne oddal svoj život. Krst je len vonkajším symbolom tejto oddanosti. Je nevyhnutným krokom k záchrane. Praví veriaci sa dajú pokrstiť. — Skutky 8:12.

Veľkolepé vyhliadky, ktoré Boh ponúka verným, oddaným jednotlivcom v prichádzajúcom novom svete, veľmi prevyšujú akékoľvek dočasné výhody, ktoré možno ponúka tento starý zlý systém vecí. Keď uvažujeme o mocnej Božej ruke, strach z ľudí sa rozplynie. (1. Korinťanom 10:22; 1. Petra 5:6, 7) Skutočne, teraz je čas položiť si otázku, ktorú dal etiópsky eunuch Filipovi: „Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“

[Obrázok na strane 7]

Kladiete si, podobne ako etiópsky eunuch, otázku: „Čo mi bráni, aby som bol pokrstený?“