Prečo slúžiť Jehovovi?

„JEHOVOV deň je blízko! ‚Veľké súženie‘ je blízko a keď nebudete slúžiť Bohu, neprežijete.“ Ako by ste reagovali, keby vám niekto povedal niečo také? — Sofoniáš 2:2, 3; Matúš 24:21.

Je pravda, že Jehovov deň by sme mali mať na pamäti, a možnosť prežiť veľké súženie, ktoré je bezprostredne pred nami, skutočne závisí od vernej služby Bohu. Ale mali by byť tieto skutočnosti hlavnými dôvodmi, prečo preukazujeme Jehovovi Bohu svätú službu? Prečo ty slúžiš Jehovovi?

Je potrebná správna pohnútka

Ak človek neslúži Bohu zo správnej pohnútky, môže prestať slúžiť, keď sa jeho očakávania neuskutočnia v priebehu určitého časového úseku. Niektorí ľudia napríklad očakávali, že sa Ježiš Kristus vráti v rokoch 1843 alebo 1844, ale tie pominuli bez toho, aby sa ich nádeje naplnili. Je zaujímavé, čo v tejto súvislosti napísal George Storrs, vydavateľ časopisu Bible Examiner a neskorší známy Charlesa Taze Russella, prvého prezidenta Watch Tower Society. V časopise Bible Examiner zo septembra 1846 Storrs napísal:

„Povinnosť slúžiť Bohu spočíva omnoho vyššie, než je iba skutočnosť, že ten deň sa už takmer skončil... Reakcia, ku ktorej dôjde, ak roky 1846 a 1847 pominú možno bez toho, aby sme boli svedkami druhého príchodu‚ bude rozčarovaním presahujúcim všetky predstavy. Dokazujú to skúsenosti — mám na mysli skúsenosti z rokov 1843 a 1844. Kde je teraz veľká väčšina tých, ktorí boli očividne ‚zburcovaní slúžiť Bohu‘ tak, ako by mali, volaním: Čas na Pánov príchod? A akoby ozvenou znie: KDE!!! Sotva každý desiaty z nich chodí teraz tak, že prináša česť svojmu kresťanskému vyznaniu. A prečo? Podnecovali ich nesprávne pohnútky. Hlavnú úlohu hralo ich sebectvo, na ktoré sa pôsobilo a ktoré bolo podnecované. Boli ako hriešnik, ktorý si na lôžku chorých alebo v búrke na mori myslí, že je blízko smrti. Keby musel zomrieť, stal by sa kresťanom. Keby vedel, že je mimo nebezpečenstva, bol by ľahostajný ako predtým.“

Slúžme zo správnych pohnútok

Sebectvo a strach zo zničenia by mohli niektorých podnietiť len k povrchnému konaniu Jehovovej vôle. Iní by mohli byť takí očarení nádejou na život v raji, že by slúžili Bohu iba preto. Keby si však ľudia, ktorí sú podnecovaní hlavne takýmito pohnútkami, mysleli, že Jehovov deň a veľké súženie nie sú tak blízko, možno by nemali túžbu horlivo slúžiť Bohu.

Prirodzene, nie je sebecké tešiť sa z Božích sľubov a z predpovedaných požehnaní. Boh chce, aby nás vyhliadky, ktoré sú pred nami ako nasledovníkmi jeho Syna, Ježiša Krista, robili šťastnými. „Plesajte v nádeji,“ povedal apoštol Pavol a dodal: „Znášajte súženie. Vytrvávajte v modlitbe.“ (Rimanom 12:12) „Jehovova radosť“ nám spolu s modlitbou pomáha vytrvávať v skúškach a trpezlivo čakať na uskutočnenie Božích sľubov. (Nehemiáš 8:10) A máme veľa dôvodov na službu Jehovovi. Aké sú niektoré z nich?

Povinnosť a výsada

Jehova si ako Univerzálny Zvrchovaný Panovník zasluhuje a vyžaduje výlučnú oddanosť. (2. Mojžišova 20:4, 5) Preto či už veľké súženie začne zajtra, na budúci rok, alebo neskôr, každý kresťan má rovnakú povinnosť voči Bohu. Je zaviazaný slúžiť Bohu nesebecky, pretože miluje Boha z celého srdca, z celej duše, mysle a sily. (Marek 12:30) Niektorí raní kresťania si mysleli, že Jehovov deň je bezprostredne pred nimi, ale ich očakávanie sa neuskutočnilo a oni zomreli bez toho, aby túto udalosť zažili. (1. Tesaloničanom 5:1–5; 2. Tesaloničanom 2:1–5) Ale ak boli títo pomazaní Kristovi nasledovníci verní až do smrti, nakoniec dostali odmenu v podobe vzkriesenia k nebeskému životu. — Zjavenie 2:10.

Pokrstení Jehovovi svedkovia by mali slúžiť Bohu verne, pretože dobrovoľne prijali záväzok konať jeho vôľu. Len si pomysli! Podobne ako svätí anjeli, aj my môžeme konať vôľu Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka. (Žalm 103:20, 21) Ježiš si túto výsadu tak veľmi vážil, že povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34) Ak máme rovnakého ducha, budeme Jehovu horlivo verejne chváliť a hovoriť iným o jeho predsavzatiach, ako sú zjavené v Písmach. Je našou výsadou týmto spôsobom pomáhať duchovne iným. Je isté, že konať Božiu vôľu z lásky k Bohu je podivuhodná výsada, a to bez ohľadu na to, kedy sa Jehovov deň začne.

Vďačnosť ako zdroj pohnútok

K službe Jehovovi by nás mala podnecovať aj vďačnosť za Božiu lásku, ktorá sa prejavila v tom, že zaobstaral výkupnú obeť, svojho Syna. Pre hriech sme kedysi boli Jehovovi Bohu odcudzení. Ježiš však povedal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Jehova sa v tomto smere ujal iniciatívy, ako o tom napísal Pavol: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ (Rimanom 5:8) Vďačnosť za tento prejav Božej lásky by nás mala podnecovať, aby sme mu slúžili z celého srdca.

Ďalším dôvodom na vernú službu je ocenenie pre to, čo nám Jehova poskytuje v duchovnom a hmotnom ohľade. Božie Slovo je spoľahlivým vodidlom — svetlom na našej ceste. Publikácie, ktoré dostávame prostredníctvom ‚verného a rozvážneho otroka‘, nám pomáhajú dávať svoj život do súladu s božskou vôľou. (Matúš 24:45–47; Žalm 119:105) A keďže hľadáme najprv Kráľovstvo, Jehova sa o nás stará aj po hmotnej stránke. (Matúš 6:25–34) Prejavuješ ocenenie za tieto veci?

Ďalším dôvodom verne slúžiť Jehovovi je vďačnosť za to, že nás Boh oslobodil od falošného náboženstva. Náboženská prostitútka, Veľký Babylon, „sedí na mnohých vodách“, ktoré znamenajú „ľudí, zástupy, národy a jazyky“. (Zjavenie 17:1, 15) No nesedí na Jehovových služobníkoch, a teda ich ani nábožensky neovláda a neovplyvňuje. Jehovovi služobníci odmietajú napríklad falošnú náboženskú náuku, že ľudská duša je nesmrteľná. Vedia, že človek bol stvorený ako ‚živá duša‘, že mŕtvi „si neuvedomujú vôbec nič“ a že nastane vzkriesenie. (1. Mojžišova 2:7; Kazateľ 9:5, 10; Skutky 24:15) Preto sa mŕtvych ani neboja, ani ich neuctievajú. Podnecuje ťa vďačnosť za takéto duchovné oslobodenie k tomu, aby si odolával odpadlíctvu a pridŕžal sa čistého uctievania Jehovu? — Ján 8:32.

Ocenenie pre Jehovovu každodennú podporu by malo posilniť naše odhodlanie slúžiť mu lojálne. Žalmista Dávid vyhlásil: „Buď požehnaný, ó, Jehova, ktorý denne za nás nosíš náklad.“ (Žalm 68:19) Na inom mieste žalmista povedal: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ (Žalm 27:10) Áno, človek, ktorý verne slúži Jehovovi, môže svoje obrazné bremeno, ako sú starosti a skúšky, uvrhnúť na Boha. Prejavuješ ocenenie pre Jehovovu nezlyhávajúcu podporu tým, že mu verne slúžiš? — Žalm 145:14.

Vyvyšuj Jehovu a jeho kraľovanie

Aj túžba oslavovať Jehovu by nás mala podnecovať slúžiť mu. Biblia zobrazuje nebeské bytosti, ako oslavujú Boha slovami: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ (Zjavenie 4:11) Kráľ Dávid vyvyšoval Boha, keď hovoril: „Tvoja, ó, Jehova, je veľkosť a moc a krása a znamenitosť a dôstojnosť... Tvoje je kráľovstvo, ó, Jehova... Bohatstvo a sláva sú kvôli tebe, a ty všetko ovládaš... Ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime tvoje prekrásne meno.“ (1. Paralipomenon 29:10–13) Či sa ako Jehovovi služobníci necítime zaviazaní oslavovať ho slovami a skutkami, zatiaľ čo očakávame splnenie jeho sľubov? — 1. Korinťanom 10:31.

Ďalší podnet slúžiť Jehovovi vychádza z naliehavej túžby hovoriť o Božom Kráľovstve. Táto zdravá pohnútka je dobre vyjadrená slovami žalmistu: „Všetky tvoje diela ťa budú chváliť, ó, Jehova, a tvoji verne oddaní ťa budú žehnať. O sláve tvojho kraľovania budú hovoriť a o tvojej moci budú rozprávať, aby oznámili ľudským synom jeho mocné skutky a slávu nádhery jeho kraľovania. Tvoje kraľovanie je kraľovanie na všetky neurčité časy a tvoje panstvo je pre všetky po sebe idúce pokolenia.“ (Žalm 145:10–13) Kresťania majú poverenie oznamovať posolstvo o Kráľovstve a to je to najdôležitejšie dielo, ktoré sa v našich dňoch koná. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Máš planúcu túžbu chváliť Jehovu a rozprávať iným o jeho Kráľovstve?

Posvätenie Jehovovho mena a obhajoba oprávnenosti jeho zvrchovanosti by mali byť pre nás také dôležité, že mu chceme verne slúžiť. Môžeme sa modliť o posvätenie Jehovovho mena a o obhájenie oprávnenosti jeho zvrchovanosti. (Matúš 6:9) Môžeme konať v súlade so svojimi modlitbami tak, že sa pravidelne zúčastňujeme kresťanskej služby a šírime pravdu o týchto životne dôležitých veciach. — Ezechiel 36:23; 39:7.

Radosť a uspokojenie

Keď verne slúžime Jehovovi, získavame uspokojenie z toho, že rozradostňujeme jeho srdce a dokazujeme, že Diabol je luhár. Hoci Satan falošne tvrdí, že ľudia slúžia Bohu zo sebeckých dôvodov, naša lojálna služba Jehovovi, vykonávaná z lásky, dokazuje, že tvrdenie tohto posmievača je falošné. (Jób 1:8–12) To je dobrým dôvodom ďalej robiť to, o čom hovoria Príslovia 27:11: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“ Okrem toho, keď lojálne slúžime Jehovovi napriek všetkému, čo robí Satan, aby nám v tom bránil, naša životná cesta rýdzosti pravdepodobne posilní našich spoluveriacich. — Filipanom 1:12–14.

Do vernej služby Jehovovi by nás mala podnecovať aj radosť a uspokojenie z toho, že sa zúčastňujeme na duchovnej žatve. Ježiš našiel šťastie v tom, že pomáhal ľuďom, a to najmä v duchovnom ohľade. V Matúšovi 9:35–38 sa hovorí: „Ježiš sa vydal na cestu po všetkých mestách a dedinách, učiac v ich synagógach a zvestujúc dobré posolstvo o kráľovstve a uzdravujúc každú chorobu a každý neduh. Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera. Potom povedal svojim učeníkom: ‚Áno, žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy.‘“ Ak bude dielo žatvy trvať dlhšie, než sme očakávali, poskytne nám to viac príležitostí nachádzať radosť a uspokojenie v duchovnej pomoci iným. To je tiež spôsob, ako prejaviť lásku k blížnemu, ktorá sa od nás očakáva. — Matúš 22:39.

Prečo slúžiš Bohu?

Uvažovali sme iba o niekoľkých naliehavých dôvodoch, prečo máme Jehovovi verne slúžiť. Je dobré na modlitbách premýšľať o našich osobných dôvodoch na službu Bohu, lebo každý z nás mu bude musieť skladať účty. (Rimanom 14:12; Hebrejom 4:13) A tí, ktorí budú mať naďalej iba sebecké pohnútky, nebudú sa tešiť z božskej priazne.

Čo môžeme očakávať, ak sa v prvom rade zaujímame o posvätenie Jehovovho mena a preukazujeme Bohu svätú službu z nesebeckých pohnútok? Jehova požehná nás i našu službu. (Príslovia 10:22) Získame tiež večný život, pretože sme verne slúžili Jehovovi.

[Obrázok na strane 9]

V Japonsku slúžia Jehovovi tisíce ľudí

[Obrázok na strane 10]

Služba Jehovovi na Pobreží Slonoviny

[Prameň ilustrácie na strane 8]

ŠESŤ KÁZNÍ od Georga Storrsa (1855)