Čo vás môže urobiť šťastnými?

POLITICI, ktorí sú volení ľuďmi, sa veľmi snažia urobiť týchto ľudí šťastnými. Napokon, od toho závisí, či si udržia svoje miesto. Ale isté noviny hovoria o „voličoch bez ilúzií a sympatií“ v Poľsku. Istý novinár vysvetľuje, že Spojené štáty sú spoločnosťou „plnou nedôvery k oficiálnej politike“. Iný pisateľ nám hovorí o „rastúcej politickej apatii vo Francúzsku“. Takáto rozšírená apatia a nespokojnosť — ktorá sa rozhodne neobmedzuje len na tieto tri krajiny — naznačuje, že politici zlyhávajú vo svojom úsilí urobiť ľudí šťastnými.

Aj náboženskí vodcovia sľubujú šťastie, ak nie v tomto živote, tak aspoň v nejakom budúcom. Svoje sľuby zakladajú na predpoklade, že človek má nesmrteľnú či sťahujúcu sa dušu, čo mnohí ľudia z rôznych dôvodov odmietajú a čo Biblia zjavne vyvracia. Prázdne kostoly a zmenšujúce sa počty členov cirkví ukazujú, že milióny ľudí už nepovažujú náboženstvo za nevyhnutne potrebné na dosiahnutie šťastia. — Porovnaj 1. Mojžišovu 2:7, 17; Ezechiel 18:4, 20.

Nespokojní milovníci striebra

Keď nie je možné nájsť šťastie v politike či v náboženstve, kde potom? Azda vo svete obchodu? Aj ten tvrdí, že je schopný poskytnúť šťastie. Predkladá argumenty prostredníctvom reklám, výrečne hovoriac: Šťastie pramení z toho, že človek vlastní všetok hmotný tovar a služby, ktoré sa dajú kúpiť za peniaze.

Zdá sa, že ľudí, ktorí hľadajú šťastie takýmto spôsobom, pribúda. Pred niekoľkými rokmi bolo oznámené, že každá druhá domácnosť v Nemecku je veľmi zadĺžená. Preto nie div, že popredné nemecké noviny Die Zeit predpovedali, že „mnohé z týchto domácností nemajú najmenšiu šancu z dlhu sa dostať“. Komentovali to: „Je také ľahké požičať si toľko, koľko vám banka vytrvalo ponúka — a také ťažké dostať krk zo slučky.“

V ďalších priemyselne vyspelých krajinách je podobná situácia. David Caplovitz, sociológ na City University of New York, pred niekoľkými rokmi odhadol, že v Spojených štátoch je veľmi zadĺžených 20 až 25 miliónov domácností. Povedal: „Ľudia sa topia v dlhoch a to ruinuje ich život.“

To sa sotva podobá šťastiu! Ale mali by sme očakávať, že svet obchodu uskutoční to, čo tie zostávajúce dve sféry (politika a náboženstvo) zjavne nemôžu uskutočniť? Bohatý kráľ Šalamún raz napísal: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom. Aj to je márnosť.“ — Kazateľ 5:10.

Hľadanie šťastia v hmotnom majetku sa podobá stavaniu vzdušných zámkov. Môže byť vzrušujúce budovať ich, ale budete mať problémy, ak v nich budete chcieť žiť.

Šťastie sa dá získať, ale ako?

Apoštol Pavol označuje Jehovu za „šťastného Boha“. (1. Timotejovi 1:11) Tento šťastný Boh vytvoril ľudí na svoj obraz, takže im dal aj schopnosť pociťovať šťastie. (1. Mojžišova 1:26) Ale ich šťastie záviselo od toho, či budú slúžiť Bohu, ako to ukázal žalmista: „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ (Žalm 144:15b) Čo zahŕňa naša služba Bohu a ako vedie k pravému šťastiu, lepšie porozumieme vtedy, keď sa zamyslíme nad niekoľkými zo 110 miest v Preklade nového sveta, kde sa vyskytujú slová „šťastný“ a „šťastie“.

Uznanie duchovných potrieb

Ježiš Kristus, Boží Syn, povedal vo svojej slávnej Kázni na vrchu: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ (Matúš 5:3) Svet obchodu sa nás snaží oklamať, aby sme si mysleli, že k šťastiu postačí nakupovanie luxusných vecí. Hovorí nám, že byť šťastným znamená mať osobný počítač, videokameru, telefón, auto, najnovší športový výstroj alebo módne oblečenie. Nepovie nám však, že desiatky miliónov ľudí na svete tieto veci nemajú, a pritom nemusia byť nevyhnutne nešťastní. Aj keď tieto veci môžu urobiť život pohodlnejším, nie sú bezpodmienečne potrebné k šťastiu.

Tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, hovoria ako Pavol: „Ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ (1. Timotejovi 6:8) Prečo? Pretože uspokojovanie duchovných potrieb je to, čo vedie k večnému životu. — Ján 17:3.

Je niečo zlé na tom, že sa tešíme z dobrých vecí, ak máme peniaze na to, aby sme si ich kúpili? Možno nie. Ale ak sa učíme nepodľahnúť každému rozmaru, či nekupovať niečo len preto, že si to môžeme dovoliť, posilní to našu duchovnosť. Takto sa učíme byť spokojní a uchovávame si šťastie, ako to robil Ježiš, hoci podľa svetských meradiel jeho ekonomická situácia nebola najlepšia. (Matúš 8:20) A Pavol tým nevyjadril, že by bol nešťastný, keď napísal: „Naučil som sa byť sebestačným v akýchkoľvek okolnostiach. Viem, čo je to mať málo prostriedkov, viem, čo je to mať hojnosť. Vo všetkom a za každých okolností som sa naučil tajomstvu, ako byť sýty aj ako hladovať, ako mať hojnosť aj ako trpieť núdzu.“ — Filipanom 4:11, 12.

Dôvera v Jehovu

Ak si človek uvedomuje duchovné potreby, naznačuje to jeho ochotu dôverovať Bohu. To prispieva k šťastiu, ako to vysvetlil kráľ Šalamún: „Šťastný je ten, kto dôveruje Jehovovi.“ — Príslovia 16:20.

Či však nie je pravda, že mnoho ľudí dôveruje viac peniazom a majetku než Bohu? Z tohto hľadiska by sa sotva mohlo nájsť menej vhodné umiestnenie výroku: „Dôverujeme v Boha“ než na peniazoch. A predsa sa toto vyjadrenie nachádza na bankovkách USA.

Kráľ Šalamún, ktorý nemal nedostatok žiadnych dobrých vecí, ktoré možno kúpiť za peniaze, uznal, že dôvera v hmotný majetok nevedie k trvalému šťastiu. (Kazateľ 5:12–15) O peniaze možno prísť pri skrachovaní banky alebo pri inflácii. Nehnuteľný majetok môže byť zničený veľkou búrkou. Aj keď poistné zmluvy môžu čiastočne nahradiť stratu materiálnu, nikdy nemôžu byť náhradou za stratu citovú. Akcie a cenné papiere sa môžu pri náhlom krachu na burze stať bezcennými za noc. Aj dobre platenú prácu možno dnes mať, a zajtra už nie, a to z mnohých dôvodov.

Preto ten, kto dôveruje Jehovovi, chápe, aké múdre je počúvať Ježišovo varovanie: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi, kde žerie moľa a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Radšej si ukladajte poklady v nebi, kde ani moľa, ani hrdza nežerie a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.“ — Matúš 6:19, 20.

Mohli by sme mať väčší pocit bezpečia a šťastia ako ten, ktorý vyplýva z vedomia, že sme vložili svoju dôveru vo Všemocného Boha, ktorý sa o nás stále stará? — Žalm 94:14; Hebrejom 13:5, 6.

Prijímať božské karhanie

Rada či dokonca karhanie sú vítané, keď ich dáva pravý priateľ v duchu lásky. Takzvaný priateľ Božieho služobníka Jóba mu raz samospravodlivo povedal: „Šťastný je muž, ktorého Boh karhá.“ Hoci tento výrok je pravdivý, to, čo Elifaz týmito slovami naznačil — že Jób sa previnil vážnym hriechom — pravdivé nebolo. Aký ‚bolestný tešiteľ‘! Keď však Jehova neskôr karhal Jóba milujúcim spôsobom, Jób karhanie pokorne prijal a stal sa šťastnejším. — Jób 5:17; 16:2; 42:6, 10–17.

Boh dnes nehovorí so svojimi služobníkmi priamo, ako hovoril s Jóbom. Namiesto toho ich karhá prostredníctvom svojho Slova a svojej organizácie riadenej duchom. Kresťania, ktorí sa ženú za hmotnými záujmami, však často nemajú ani čas, ani silu, ani chuť na to, aby pravidelne študovali Bibliu a navštevovali všetky zhromaždenia, ktoré zabezpečuje Jehovova organizácia.

Človek, ktorého Boh karhá, v súlade s Prísloviami 3:11–18 spoznáva, aké múdre je prijímať takéto karhanie: „Šťastný je človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý získava rozlišovaciu schopnosť, lebo mať ju ako zisk je lepšie, než mať ako zisk striebro, a mať ju ako výnos, než mať samotné zlato. Je drahocennejšia ako koraly a všetky ostatné potešenia sa jej nemôžu vyrovnať. Dĺžku dní má v pravici, v ľavici má bohatstvo a slávu. Jej cesty sú príjemné a všetky jej vozové cesty sú pokoj. Je stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými.“

Byť čistí a milovať pokoj

Ježiš opísal šťastných ľudí ako takých, ktorí sú „čistého srdca“ a „pôsobia pokoj“. (Matúš 5:8, 9) Ale aké je ľahké, aby sa sebecké, možno aj nečisté túžby zakorenili v našom srdci vo svete, ktorý vyzdvihuje materialistický životný štýl! Keby sme neboli vedení božskou múdrosťou, boli by sme ľahko zvedení hľadať finančný blahobyt pochybnými prostriedkami, čo by zničilo naše pokojné vzťahy k druhým! Biblia oprávnene varuje: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ — 1. Timotejovi 6:10.

Láska k peniazom podporuje egotistický postoj, ktorý vedie k nespokojnosti, nevďačnosti a chamtivosti. Niektorí kresťania v snahe uchrániť sa pred rozvíjaním takéhoto zlého ducha, si pred vážnymi finančnými rozhodnutiami kladú otázky: Naozaj to potrebujem? Potrebujem tento drahý nákup alebo túto dobre platenú, časovo náročnú prácu viac než tie milióny ľudí, ktorí musia žiť bez toho? Mohol by som vari lepšie použiť peniaze alebo čas rozšírením svojej účasti na pravom uctievaní, podporovaním celosvetového kazateľského diela alebo pomocou ľuďom, ktorí nie sú takí šťastní ako ja?

Prejavovať vytrvalosť

Jednou zo skúšok, ktorú bol Jób nútený znášať, bola ekonomická strata. (Jób 1:14–17) Ako to ukazuje jeho príklad, vytrvalosť je potrebná v každej oblasti života. Niektorí kresťania musia znášať prenasledovanie, iní pokušenie, ďalší neutešené ekonomické podmienky. Ale Jehova odmení vytrvalosť každého druhu, ako o tom napísal kresťanský učeník Jakub, poukazujúc na Jóba: „Vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali.“ — Jakub 5:11.

Zanedbávanie duchovných záujmov kvôli zlepšeniu ekonomickej situácie nám môže priniesť dočasnú ekonomickú úľavu, ale pomôže nám to udržať si jasnú vyhliadku na trvalú ekonomickú úľavu pod Božím Kráľovstvom? Stojí za to tak riskovať? — 2. Korinťanom 4:18.

Nájsť šťastie teraz a navždy

Niektorí ľudia spochybňujú Jehovov názor na to, čo môže ľudí urobiť šťastnými. Prehliadajú dôležitejší dlhodobý úžitok a nevidia žiadnu osobnú výhodu v konaní toho, čo radí Boh. Neuvedomujú si, že dôvera v hmotné veci je márnosť a vedie ku sklamaniu. Biblický pisateľ sa vhodne pýta: „Keď pribúdajú dobré veci, určite pribúda tých, ktorí ich jedia. A akú výhodu má ich vznešený majiteľ, iba že sa na ne díva svojimi očami?“ (Kazateľ 5:11; pozri aj Kazateľa 2:4–11; 7:12.) Ako rýchlo sa náš záujem vytratí; a veci, o ktorých sme si mysleli, že ich musíme mať, končia na poličke, kde len zaberajú miesto a padá na ne prach!

Pravý kresťan nikdy nepodľahne tlaku ‚vyrovnať sa susedovi‘ v materiálnom ohľade. Vie, že pravá hodnota sa nemeria podľa toho, čo niekto má, ale podľa toho, aký je. Nepochybuje o tom, čo človeka robí šťastným — naozaj šťastným: že je to radosť z dobrého vzťahu k Jehovovi a stála účasť v Jeho službe.

[Obrázok na strane 20]

Hmotné veci samy nikdy nemôžu priniesť trvalé šťastie

[Obrázok na strane 22]

Biblia hovorí: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“