Škola Gileád — po 50 rokoch stále prosperuje!

„JE MNOHO miest, kde sa svedectvo o Kráľovstve doteraz nevydávalo vo veľkom rozsahu,“ povedal N. H. Knorr prvej triede Gileádu pri otvorení tejto školy dňa 1. februára 1943. A dodal: „Určite sú tu ešte stovky, ba tisíce ľudí, ku ktorým by bolo možné sa dostať, keby bolo na poli viac robotníkov. Z Pánovej milosti ich bude viac.“

A robotníkov bolo viac — o milióny viac! Rady zvestovateľov Kráľovstva vzrástli zo 129 070 v 54 krajinách v roku 1943 na 4 472 787 v 229 krajinách v roku 1992! Škola Gileád veľmi prispela k vydaniu svedectva, ktorého výsledkom bol tento vzrast. Po päťdesiatich rokoch zohráva naďalej kľúčovú úlohu v školení misionárskych pracovníkov, aby mohli slúžiť tam, kde je to na svetovom poli potrebné.

Dňa 7. marca 1993 sa v zjazdovej sále v Jersey City (New Jersey) zhromaždilo 4 798 pozvaných hostí a členov americkej rodiny bétel na graduáciu 94. triedy. Táto naozaj neobyčajná udalosť poskytla tiež príležitosť obzrieť sa späť na 50 rokov činnosti školy Gileád. Chceli by ste sa dozvedieť niečo o programe?

Po úvodnej piesni vyslovil vrúcnu modlitbu George D. Gangas z vedúceho zboru. Potom, po úvodných poznámkach predsedajúceho, Carey W. Barbera, sa absolventi školy i všetci prítomní pozorne započúvali do série krátkych prejavov.

Prvý rečník, Robert W. Wallen, hovoril na tému „Nikdy nie si sám“. Vrúcnym hlasom povedal: ‚V dňoch, ktoré sú pred vami, nastanú vo vašom živote chvíle, keď sa budete cítiť tak sami, tak ďaleko od rodiny a priateľov.‘ Prečo sa potom dá povedať: „Nikdy nie si sám“? Pokračoval: ‚Pretože každý z vás bude mať možnosť kedykoľvek komunikovať s Jehovom Bohom.‘ Povzbudil absolventov, aby si vážili výsadu modlitby a denne ju využívali. Potom budú môcť povedať podobne ako Ježiš: „Nie som sám.“ (Ján 16:32) Akým povzbudením boli tieto slová pre absolventov školy!

Lyman A. Swingle z vedúceho zboru rozvinul tému „Pevne sa držte svojej nádeje“ (na základe denného textu zo 7. marca) a hovoril o potrebe dvoch vlastností — vytrvalosti a nádeje. Povedal: ‚Pohana, nepriateľstvo, nenávisť, väznenie, dokonca smrť — to všetko sú okolnosti, v súvislosti s ktorými kresťania potrebujú vytrvalosť. Pokiaľ ide o silu, ktorá je nad to, čo je bežné, a ktorú môžu verní svedkovia čerpať v časoch núdze, nejestvuje žiadne obmedzenie. To rozhodne prispieva k pocitu istoty, najmä u vás, absolventov.‘ A ako je to s nádejou? Rečník vysvetlil: ‚Nádej je nevyhnutná. Tak ako prilba chráni hlavu toho, ktorý ju nosí, tak nádej na záchranu stráži a chráni myšlienkové sily kresťana a umožňuje mu zachovať si rýdzosť.‘ — 1. Tesaloničanom 5:8.

Ďalší rečník, Ralph E. Walls, si vybral zaujímavú tému: „Ako môžeme uniknúť do bezpečia ‚priestranného miesta‘?“ Čo je týmto ‚priestranným miestom‘? (Žalm 18:19) Rečník vysvetlil, že je to „stav slobody, ktorý prináša pokoj mysle a bezpečie srdca“. A od čoho potrebujeme byť oslobodení? ‚Od seba — od vlastných nedostatkov. Aj od vonkajších okolností vyvolávaných Satanom.‘ (Žalm 118:5) Ako môžeme uniknúť do bezpečia priestranného miesta? ‚Tak, že budeme hľadať Jehovovo vedenie vo všetkom, čo robíme, a úpenlivo sa budeme modliť k Jehovovi vo viere vzhľadom na všetky naše záležitosti.‘

„Čo vás čaká?“ To bola téma, ktorú si vybral Don A. Adams. Čo čaká nových misionárov? Rečník vysvetlil, že je to obdobie prispôsobovania sa. „Je pred vami aj mnoho požehnaní.“ Ako príklad uviedol dvojicu nových misionárov, ktorá po tom, čo sa usadila vo svojom pridelení, napísala: „Predstavte si ten najlepší deň, aký ste kedy v službe zažili; a práve taký je každý deň. Nevládzeme uniesť potrebné množstvo literatúry, a ľudia nás stále žiadajú o štúdium.“ Rečník potom adresoval pár poznámok rodinám a priateľom absolventov: ‚Nie je potrebné, aby ste si o týchto absolventov robili starosti. Môžete im pomôcť tak, že im napíšete pár slov povzbudenia.‘ — Príslovia 25:25.

Potom prehovorili inštruktori školy. Jack D. Redford si vybral tému „Od nikoho nič neočakávaj“. Vysvetlil, že jednou z náročných úloh, ktoré sú pred absolventmi, je vychádzať s ľuďmi. Čo im môže pomôcť? „Prehliadajte ich chyby. Neočakávajte priveľa od iných ľudí. Neočakávajte vždy plnú mieru toho, na čo podľa vás máte právo. Berte do úvahy nedokonalosť iných ľudí. Takáto láskavosť vám pomôže s nimi vychádzať. Vaša schopnosť vychádzať s inými ľuďmi bude meradlom vašej zrelosti.“ (Príslovia 17:9) Uplatnenie týchto múdrych rád absolventom istotne pomôže úspešne sa prispôsobiť v misionárskom pridelení v cudzej krajine.

„Tento poklad máme v hlinených nádobách,“ hovorí 2. Korinťanom 4:7. Tento text komentoval Ulysses V. Glass, tajomník školy Gileád, keď rozvíjal tému „Dôveruj svojim osvedčeným, verným bratom“. Čo sú to „hlinené nádoby“? „Musia sa vzťahovať na nás, nedokonalých ľudí,“ povedal rečník. Čo je tým „pokladom“? „Je to naša kresťanská služba,“ vysvetlil. (2. Korinťanom 4:1) A čo by sa malo robiť s týmto pokladom? „Poklad, ktorý nám Jehova zveril, si nemáme nechávať pre seba. A tak, drahí, budúci misionári, rozdeľujte tento poklad všade, kam pôjdete, a učte mnohých ďalších, ako ho rozdeľovať.“

Bola to chvíľa nostalgie, keď začal hovoriť Albert D. Schroeder, lebo on bol tajomníkom školy Gileád v čase jej otvorenia. „Pol storočia teokratického školenia“, to bola jeho téma. Vyhlásil: „Jehova vie, ako účinne školiť, a to aj urobil.“ Ako? Brat Schroeder sa zmienil o školení, ktoré poskytli dve školy založené pred päťdesiatimi rokmi — škola teokratickej služby a škola Gileád. Vyzdvihol, že hodnotným nástrojom pri odovzdávaní presného poznania bol Preklad nového sveta. Absolventov uistil: „Môžete vaše zahraničné pridelenia prijať s veľkou dôverou, že Spoločnosť vás bude stále dobre zásobovať presným poznaním Jehovovho predsavzatia.“

Milton G. Henschel, prezident Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, hovoril na tému „Viac ako víťazi“. Brat Henschel postavil svoju tému na texte na rok 1943: „Viac než víťazi skrze toho, ktorý nás miloval“. (Rimanom 8:37, King James Version) Vysvetlil, že to bol vhodný ročný text, pretože uprostred druhej svetovej vojny naši bratia v mnohých krajinách prežívali veľké prenasledovanie. Brat Henschel citoval niektoré časti z časopisu Strážna veža, ktorý rozoberal tento ročný text, a potom vysvetlil: „Tento článok zo Strážnej veže [z 15. januára 1943] študovala prvá trieda Gileádu v mesiaci február, a tak sa pripravovala na to, čo bolo pred nimi.“ Vysvetlil, že mnohí absolventi sa v priebehu posledných päťdesiatich rokov už dokázali ako víťazi. A čo deväťdesiata štvrtá trieda? „Zostaňte pri Jehovovi, zostaňte pri jeho láske, a vaše víťazstvo je isté.“

Po dopoludňajších prejavoch predsedajúci programu prečítal niekoľko pozdravov z rôznych krajín. Potom nastal okamih, ktorý 24 manželských dvojíc dychtivo očakávalo — rozdávanie diplomov. Zo študentov Gileádu sa teraz oficiálne stali absolventi Gileádu! Pochádzali z piatich krajín, ale dostali pridelenia do sedemnástich krajín vrátane Hongkongu, Tchaj-wanu, Mozambiku a krajín východnej Európy.

Po prestávke sa odpoludňajší program začal skráteným štúdiom Strážnej veže, ktoré viedol Robert L. Butler. Potom absolventi predviedli niektoré výnimočné skúsenosti, ktoré zažili pri vydávaní svedectva neďaleko Walkillu (New York). Tento program odzrkadľoval jednu z vecí, ktorá ich nepochybne priviedla do Gileádu — ich hlbokú lásku k svedeckej službe.

Po programe, ktorý pripravili študenti, mnohých v publiku zaujímalo, či bude na programe niečo mimoriadne ako slávnostná pripomienka 50 rokov školy Gileád. A neboli sklamaní! — Pozri text v rámčeku „Pohľad na 50-ročnú históriu školy Gileád“.

Pred päťdesiatimi rokmi brat Knorr ukázal, že je mužom viery a predvídavosti. Svoje presvedčenie, že škola Gileád bude úspešná, vyjadril vo svojom otváracom prejave k prvej triede, keď vyhlásil: „Veríme, že v súlade s názvom tejto školy ‚hromada svedectva‘ bude vychádzať z tohto miesta do všetkých častí zeme a že toto svedectvo bude stáť na slávu Boha ako pamätník, ktorý nemôže byť nikdy zničený. Vy, ako ordinovaní služobníci, budete plne dôverovať Najvyššiemu vediac, že vás bude viesť a usmerňovať, keď to bude potrebné, a takisto spoznáte, že je aj Bohom požehnania.“a

Po päťdesiatich rokoch škola Gileád ešte stále prosperuje! Absolventi 94. triedy majú teraz výsadu nasledovať vyše 6 500 absolventov, ktorí boli pred nimi. Kiež plne dôverujú Najvyššiemu, keď sa podieľajú na vŕšení „hromady svedectva“, ktorá bude stáť ako pamätník na slávu Jehovu Boha.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 25]

Štatistika triedy

Celkový počet študentov: 48

Počet zastúpených krajín: 5

Počet pridelených krajín: 17

Vekový priemer: 32

Priemerný počet rokov v pravde: 15,3

Priemerný počet rokov v službe celým časom: 9,6

[Rámček na stranách 26, 27]

POHĽAD NA 50-ROČNÚ HISTÓRIU ŠKOLY GILEÁD

Či môže byť lepší spôsob, ako sa obzrieť späť na históriu Gileádu, než pomocou skúseností tých, ktorí ňou žili — skorších absolventov, inštruktorov a ďalších, ktorí ju pomáhali organizovať? Publikum s potešením počúvalo program „Pohľad na 50-ročnú históriu školy Gileád“, ktorý viedol Theodore Jaracz.

Za akých okolností bola škola založená? Brat Schroeder vysvetlil, že spolu s dvoma ďalšími inštruktormi dostali len štyri mesiace na to, aby školu zorganizovali. „Ale v pondelok 1. februára 1943 sme boli pripravení na zasvätenie.“

Ako to bolo s prvými vyslanými misionármi? Brat Henschel si spomína: „Dopravné oddelenie Spoločnosti sme mali zapratané debnami so všetkými vecami, ktoré si misionári chceli zobrať so sebou. Keď debny prišli na miesto určenia, opatrne ich otvorili a vybrali z nich svoje veci. A potom si z debien urobili nábytok.“ Napokon, pripomenul brat Henschel, Spoločnosť zriadila skromne vybavené misionárske domovy.

Niektorí absolventi prvých tried Gileádu, ktorí sú teraz členmi americkej rodiny bétel, sa v ďalšom programe delili o svoje spomienky, pocity a skúsenosti. Ich vyjadrenia naozaj zasiahli srdcia všetkých prítomných.

„Keď som dostala pozvanie do prvej triedy, dozvedela som sa, že moja matka má rakovinu. Ale pretože bola od šestnástich rokov priekopníčkou, dôrazne ma žiadala, aby som pozvanie prijala. A tak som so zmiešanými pocitmi a s dôverou v Jehovu cestovala do South Lansingu. Nesmierne som sa zo školenia v Gileáde tešila a hlboko som si ho vážila. Moja matka ukončila svoj pozemský beh krátko po mojej graduácii.“ — Charlotte Schroederová, slúžila v Mexiku a v El Salvadore.

„Pretože sa Jehova o mňa staral v tej časti zeme, kde som bola, usúdila som, že nech pôjdem kdekoľvek, bude to stále jeho zem a on sa o mňa bude starať aj tam. A tak som bola veľmi šťastná, keď som mohla prijať pozvanie do prvej triedy.“ — Julia Wildmanová, slúžila v Mexiku a v El Salvadore.

„Bolo to nádherné! Mohli sme hovoriť pri každých dverách. Prvý mesiac som rozšírila 107 kníh a viedla som 19 biblických štúdií. Ďalší mesiac som mala 28 biblických štúdií. Pravdaže, boli tam niektoré veci, na ktoré sme si museli zvyknúť — horúčava, vlhko, hmyz. Ale bola to nádherná výsada byť tam. Je to niečo, na čo budem vždy s láskou spomínať.“ — Mary Adamsová, druhá trieda; o svojom pridelení na Kube.

„Jednou z najväčších prekážok, s ktorou sme museli na Aljaške bojovať, bolo počasie. Na severe bola veľmi veľká zima; teplota klesala na mínus 50°Celzia i nižšie. Do indiánskych dedín a malých izolovaných miest na juhozápade Aljašky bol prístup možný len na člne alebo lietadlom.“ — John Errichetti, tretia trieda.

„Pre mňa bol Gileád pozvaním od Jehovu, prostredníctvom jeho pozemskej organizácie, aby nás duchovne posilnil a ukázal nám nádhernú životnú cestu.“ — Mildred Barrová, jedenásta trieda, slúžila v Írsku.

Nasledovali ďalšie nádherné skúsenosti — Lucille Henschelová (14. trieda, slúžila vo Venezuele), Margareta Kleinová (20. trieda, slúžila v Bolívii), Lucille Coultrupová (24. trieda, slúžila v Peru), Lorraine Wallenová (27. trieda, slúžila v Brazílii), William a Sandra Malenfantovci (34. trieda, slúžili v Maroku), Gerrit Lösch (41. trieda, slúžil v Rakúsku) a David Splane (42. trieda, slúžil v Senegale).

A čo bratia, ktorí slúžili ako inštruktori? Rozprávali aj niektorí z nich — Russell Kurzen, Karl Adams, Harold Jackson, Fred Rusk, Harry Peloyan, Jack Redford a Ulysses Glass. Uvažovali o svojej výsade a vyjadrovali sa o tom, aký vplyv to má na nich dodnes.

Vzrušujúce svedectvo o účinnej práci misionárov vyškolených v Gileáde podal Lloyd Barry, ktorý slúžil v Japonsku. V roku 1949, keď tam bolo poslaných 15 misionárov, nebolo v celom Japonsku ešte ani 10 zvestovateľov. Ale teraz, po 44 rokoch, je v tejto krajine vyše 175 000 hlásateľov Kráľovstva! Robert Wallen potom rozprával o vynikajúcom úspechu, ktorý mali niektorí misionári, keď pomáhali ľuďom spoznať pravdu. Uviedol príklad jednej misionárky, ktorá bola vyše 45 rokov v Paname a pomohla k oddanosti a krstu 125 ľuďom.

Vrcholný bod celého programu nastal, keď boli všetci prítomní, ktorí boli absolventmi Gileádu, pozvaní, aby prišli na pódium. Bol to naozaj dojímavý okamih. Bratia a sestry v plynulom prúde — 89 z rodiny bétel spolu s absolventmi, ktorí boli pozvaní zvonku — kráčali uličkami zjazdovej sály a vystupovali po schodoch na pódium. Spolu s bratmi, ktorí počas rokov slúžili ako inštruktori, a s absolventmi 94. triedy ich bolo asi 160!

„Mala práca školy Gileád zjavný úspech v školení misionárov vysielaných do cudzích krajín?“ spýtal sa brat Jaracz. „Svedectvo uplynulých 50 rokov je hromovým áno!“

[Obrázok na strane 25]

94. trieda absolventov Biblickej školy Strážnej veže Gileád

V uvedenom zozname sú rady číslované spredu dozadu a mená nasledujú v každom rade zľava doprava.

1. C. De La Garzová; E. Borgová; E. Arriagová; E. Choohová; D. Purvesová; A. Fosberryová; A. Delgadová; L. Drescherová. 2. V. Scottová; L. Fridlundová; S. Kettulová; D. Copelandová; J. Arriaga; J. Thidéová; E. Olssonová; S. Widegrenová. 3. F. Delgado; S. Keeganová; A. Leinonenová; E. Finnigan; F. Fosberry; J. Halbrooková; A. Berglundová; P. Jonesová. 4. B. Watsonová; C. Friasová; B. Chooh; J. Halbrook; J. Purves; S. Finniganová; A. Jones; M. Cucciová. 5. G. Scott; D. Copeland; B. Drescher; R. De La Garza; I. Leinonen; D. Keegan; T. Watson; M. Kettula. 6. J. Widegren; S. Borg; L. Cuccia; A. Berglund; B. Olsson; J. Frias; T. Fridlund; P. Thidé.