Poznaj Jehovu prostredníctvom jeho Slova
„To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — JÁN 17:3.
1, 2. a) V akom význame Biblia používa slová „poznať“ a „poznanie“? b) Aké príklady objasňujú tento význam?
POZNAŤ niekoho ako známeho alebo mať o niečom povrchné poznanie nezodpovedá významu slov „poznať“ a „poznanie“, ako sú použité v Biblii. V Biblii to zahŕňa „proces poznávania pomocou skúsenosti“, poznanie, ktoré vyjadruje „vzťah dôvery medzi osobami“. (The New International Dictionary of New Testament Theology) Myslí sa tým aj poznanie Jehovu z jeho konkrétnych skutkov, ako napríklad z tých mnohých prípadov, ktoré sú zapísané v knihe Ezechiel, keď Boh vykonal rozsudky nad páchateľmi zla a keď vyhlásil: ‚A budete musieť poznať, že som Jehova.‘ — Ezechiel 38:23.
2 Rôzne spôsoby, ako možno použiť slová „poznať“ a „poznanie“, sa dajú objasniť na niekoľkých príkladoch. Ježiš mnohým, ktorí tvrdili, že konali v jeho mene, povedal: „Nikdy som vás nepoznal“; mal tým na mysli, že s nimi nemal nikdy nič spoločné. (Matúš 7:23) V 2. Korinťanom 5:21 sa hovorí, že Kristus „nepoznal hriech“. To neznamená, že by si neuvedomoval, čo je hriech, ale skôr, že on osobne sa do hriechu nikdy nezaplietol. Podobne Ježišove slová: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi,“ znamenali viac, ako iba vedieť niečo o Bohu a o Kristovi. — Porovnaj Matúša 7:21.
3. Čo dokazuje, že sa u Jehovu prejavuje charakteristická črta pravého Boha?
3 Mnohé z Jehovových vlastností možno spoznať prostredníctvom jeho Slova, Biblie. Jednou z nich je schopnosť presne prorokovať. Táto schopnosť je charakteristickou črtou pravého Boha: „Predložte a povedzte nám veci, ktoré sa stanú. Prvé veci — aké boli — povedzte, aby sme na to zamerali svoje srdce a poznali ich budúcnosť. Alebo spôsobte, aby sme počuli dokonca veci, ktoré prichádzajú. Povedzte veci, ktoré prídu potom, nech vieme, že ste bohovia.“ (Izaiáš 41:22, 23) Vo svojom Slove nám Jehova hovorí o prvých veciach týkajúcich sa stvorenia zeme a života na nej. Dávno predtým hovoril o veciach, ktoré sa mali stať neskôr a ktoré sa potom aj stali. I teraz ‚spôsobuje, aby sme počuli veci, ktoré prichádzajú‘, najmä to, čo sa má diať v týchto „posledných dňoch“. — 2. Timotejovi 3:1–5, 13; 1. Mojžišova 1:1–30; Izaiáš 53:1–12; Daniel 8:3–12, 20–25; Matúš 24:3–21; Zjavenie 6:1–8; 11:18.
4. Ako sa prejavila Jehovova vlastnosť — moc, a ako ju ešte použije?
4 Ďalšou Jehovovou vlastnosťou je moc. Je badateľná v nebesiach, kde hviezdy ako veľké termonukleárne reaktory vyžarujú svetlo a teplo. Keď spurní ľudia alebo anjeli napádajú Jehovovu zvrchovanosť, používa svoju moc ako „mužný bojovník“ a háji svoje dobré meno a spravodlivé meradlá. V takýchto prípadoch neváha uvoľniť energiu, aby pustošila, ako to bolo pri potope v Noachových dňoch, pri zničení Sodomy a Gomory a pri tom, keď previedol Izrael cez Červené more. (2. Mojžišova 15:3–7; 1. Mojžišova 7:11, 12, 24; 19:24, 25) Boh zakrátko svoju moc použije, aby ‚rozdrvil Satana pod vašimi nohami‘. — Rimanom 16:20.
5. Akú ďalšiu vlastnosť má Jehova okrem moci?
5 Napriek všetkej tejto neobmedzenej moci je Boh pokorný. V Žalme 18:35, 36 sa hovorí: „Tvoja pokora ma urobí veľkým. Urobíš miesto dosť široké pre moje kroky podo mnou.“ Pokora Bohu umožňuje ‚znížiť sa... aby pozrel na nebo a zem, dvíhať poníženého z prachu, vyvyšovať chudobného z jamy popola‘. — Žalm 113:6, 7.
6. Ktorá Jehovova vlastnosť zachraňuje životy?
6 Milosrdenstvo, ktoré Jehova prejavuje pri zaobchádzaní s človekom, zachraňuje životy. Skutočne veľké milosrdenstvo bolo prejavené Manašemu, keď mu bolo odpustené, hoci sa dopustil hrozných ukrutností. Jehova hovorí: „Keď poviem zlému: ‚Istotne zomrieš,‘ a naozaj sa odvráti od svojho hriechu a koná právo a spravodlivosť, nebude sa proti nemu spomínať nijaký hriech, ktorým hrešil. Konal právo a spravodlivosť. Istotne zostane nažive.“ (Ezechiel 33:14, 16; 2. Paralipomenon 33:1–6, 10–13) Ježiš odzrkadľoval Jehovov postoj, keď nabádal odpustiť 77-krát, dokonca 7-krát za deň. — Žalm 103:8–14; Matúš 18:21, 22; Lukáš 17:4.
Boh, ktorý má city
7. V čom je Jehova odlišný od gréckych bohov a aká drahocenná výsada je nám dostupná?
7 Grécki filozofi, napríklad epikurejci, verili v bohov, ale tí boli podľa ich názoru príliš vzdialení od zeme, než aby sa nejakým spôsobom zaujímali o človeka alebo aby na nich pôsobili pocity ľudí. Aký odlišný je vzťah medzi Jehovom a jeho vernými svedkami! „Jehova má zaľúbenie vo svojom ľude.“ (Žalm 149:4) Skazení ľudia pred potopou spôsobili, že cítil ľútosť a „v srdci ho zabolelo“. Svojou nevernosťou Izrael spôsobil Jehovovi bolesť. Aj kresťania môžu svojou neposlušnosťou zarmútiť Jehovovho ducha; svojou vernosťou mu však môžu spôsobiť radosť. Aké udivujúce je pomyslenie, že nepatrný človek na zemi môže spôsobiť, že Stvoriteľ vesmíru cíti bolesť alebo radosť. Vzhľadom na všetko, čo pre nás robí, je skutočne podivuhodné, že máme drahocennú výsadu pôsobiť mu potešenie. — 1. Mojžišova 6:6; Žalm 78:40, 41; Príslovia 27:11; Izaiáš 63:10; Efezanom 4:30.
8. Ako Abrahám použil voľnosť reči pri rozhovore s Jehovom?
8 Božie Slovo ukazuje, že Jehovova láska nám umožňuje veľkú „voľnosť reči“. (1. Jána 4:17) Všimni si, ako to bolo v prípade Abraháma, keď Jehova prišiel, aby zničil Sodomu. Abrahám povedal Jehovovi: „Či zmetieš spravodlivých so zlými? Predpokladajme, že je päťdesiat spravodlivých uprostred mesta. Zmetieš ich preto a neodpustíš tomu miestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, ktorí sú v ňom?... To je nemysliteľné pre teba. Či neurobí Sudca celej zeme to, čo je správne?“ Také slová povedať Bohu! Jehova však súhlasil, že Sodomu zachráni, ak sa tam nájde päťdesiat spravodlivých. Abrahám pokračoval a znižoval počet z 50 až na 20. Začal sa obávať, aby nenaliehal príliš. Povedal: „Nech sa, prosím, Jehova nerozpáli hnevom, ale dovolí mi hovoriť ešte tento raz: Predpokladajme, že sa tam nájde desať.“ A Jehova opäť povedal: „Kvôli tým desiatim ho neprivediem do skazy.“ — 1. Mojžišova 18:23 až 33.
9. Prečo Jehova dovolil Abrahámovi hovoriť tak, ako hovoril, a čo sa z toho môžeme naučiť?
9 Prečo Jehova dovolil Abrahámovi, aby hovoril s takou voľnosťou reči? Jedným dôvodom bolo, že Jehova si uvedomoval Abrahámov pocit skľúčenosti. Vedel, že v Sodome žije Abrahámov synovec Lót a že Abrahám si robí starosti o jeho bezpečnosť. Navyše, Abrahám bol Božím priateľom. (Jakub 2:23) Pokúšame sa, keď s nami niekto hovorí drsne, rozoznať pocity, ktoré sa skrývajú za jeho slovami, a berieme do úvahy poľahčujúce okolnosti, najmä ak je to priateľ, ktorý sa nachádza pod nejakým citovým tlakom? Či to nie je útechou, keď vidíme, že Jehova bude mať pochopenie pre to, ako využívame voľnosť reči, tak ako to bolo v prípade Abraháma?
10. Ako nám pomáha voľnosť reči pri modlitbe?
10 Po takej voľnosti reči túžime najmä vtedy, keď ho vyhľadávame ako ‚Toho, kto vypočúva modlitbu‘, aby sme si pred ním vyliali svoju dušu, keď sme bolestne stiesnení a citovo rozrušení. (Žalm 51:17; 65:2, 3) I vtedy, keď možno nenachádzame slová, „sám duch sa nás zastáva s nevysloviteľným stenaním“ a Jehova počúva. Môže poznať naše myšlienky: „Zďaleka si pozoroval moje myšlienky. Lebo niet ešte slova na mojom jazyku, a hľa, ó, Jehova, ty to už všetko vieš.“ No i tak by sme mali stále prosiť, stále hľadať a stále klopať. — Rimanom 8:26; Žalm 139:2, 4; Matúš 7:7, 8.
11. Ako je ukázané, že Jehova sa o nás skutočne stará?
11 Jehova je starostlivý. Stará sa o veci potrebné pre život, ktorý stvoril. „K tebe hľadia s nádejou oči všetkých a ty im dávaš ich potravu v pravý čas. Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ (Žalm 145:15, 16) Sme nabádaní, aby sme si všimli, ako živí vtáky v kroví. Všimnime si ľalie na poli, ako nádherne ich odieva. Ježiš dodal, že Boh urobí pre nás aspoň toľko a ešte viac, ako robí pre ne. Prečo by sme teda mali pociťovať úzkostlivé starosti? (5. Mojžišova 32:10; Matúš 6:26–32; 10:29–31) V 1. Petra 5:7 je výzva, aby si ‚uvrhol naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o teba stará‘.
‚Presné znázornenie jeho bytosti‘
12, 13. Ako ešte môžeme vidieť a počuť Jehovu okrem toho, že ho vidíme prostredníctvom jeho stvorení a jeho skutkov zaznamenaných v Biblii?
12 Jehovu Boha môžeme vidieť prostredníctvom jeho stvorenia; môžeme ho vidieť, keď v Biblii čítame o jeho skutkoch; môžeme ho vidieť aj pomocou zaznamenaných slov a skutkov Ježiša Krista. Sám Ježiš to hovorí v Jánovi 12:45: „Kto mňa vidí, vidí aj toho, ktorý ma poslal.“ A opäť v Jánovi 14:9: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ V Kolosanom 1:15 je uvedené: „[Ježiš] je obrazom neviditeľného Boha.“ A v Hebrejom 1:3 čítame vyhlásenie: „[Ježiš] je odleskom [Božej] slávy a presným znázornením jeho bytosti.“
13 Jehova poslal svojho Syna nielen preto, aby zaobstaral výkupné, ale aj aby dal príklad, ktorý máme napodobňovať, a to slovom i skutkom. Ježiš hovoril Božie slová. V Jánovi 12:50 povedal: „Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“ A v Jánovi 5:30 je jeho výrok: „Sám od seba nemôžem robiť nič.“ — Ján 6:38.
14. a) Aký pohľad pohol Ježiša k ľútosti? b) Prečo Ježišov spôsob reči pôsobil, že ľudia k nemu prúdili, aby ho počúvali?
14 Ježiš videl ľudí, ktorí boli malomocní, ochrnutí, hluchí, slepí, posadnutí démonmi, i takých, čo smútili za svojimi zomrelými. Bol pohnutý ľútosťou, a tak uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych. Videl zástupy ľudí, ktorí boli v duchovnom zmysle zodratí a ubití, a začal ich vyučovať mnohé veci. Vyučoval nielen správnymi, ale aj príjemnými slovami, ktoré mu vychádzali zo srdca a prenikali do sŕdc druhých. A to ľudí k nemu priťahovalo, privádzalo ich zavčasu do chrámu, aby si ho vypočuli, a pôsobilo, že sa ho pevne držali a s potešením ho počúvali. Hrnuli sa k nemu, aby ho počuli, vyhlasujúc, že „žiaden človek nikdy nehovoril ako tento“. Žasli nad jeho spôsobom vyučovania. (Ján 7:46; Matúš 7:28, 29; Marek 11:18; 12:37; Lukáš 4:22; 19:48; 21:38) A keď sa ho jeho nepriatelia snažili otázkami chytiť v reči, úplne situáciu obrátil a umlčal ich. — Matúš 22:41–46; Marek 12:34; Lukáš 20:40.
15. Čo bolo ústrednou témou Ježišovho kázania a do akej miery do tejto činnosti zapojil iných?
15 Hlásal, že sa „priblížilo nebeské kráľovstvo“, a nabádal svojich poslucháčov, aby stále ‚hľadali najprv kráľovstvo‘. Poslal aj ďalších, aby kázali, že „nebeské kráľovstvo sa priblížilo“, a aby robili „učeníkov z ľudí všetkých národov“ a boli Kristovými svedkami „až do najvzdialenejšej časti zeme“. Dnes chodí v jeho šľapajach takmer štyri a pol milióna Jehovových svedkov, a vykonávajú túto činnosť. — Matúš 4:17; 6:33; 10:7; 28:19; Skutky 1:8.
16. Ako bola Jehovova láska podrobená tvrdej skúške a čo to prinieslo ľudstvu?
16 V 1. Jána 4:8 čítame, že „Boh je láska“. Táto jeho vynikajúca vlastnosť bola vystavená tej najmučivejšej skúške, akú si len možno predstaviť, keď poslal svojho jednosplodeného Syna na zem, aby tu zomrel. Muky, ktoré tento milovaný Syn znášal, a úpenlivé prosby, ktoré k svojmu nebeskému Otcovi vysielal, určite spôsobovali Jehovovi mnoho bolesti, hoci Ježiš dokázal, aké falošné je Satanovo tvrdenie, že Jehova nemôže mať na zemi ľudí, ktorí by sa v krutej skúške pevne pridŕžali svojej rýdzosti vo vzťahu k Nemu. Aj my by sme si mali vážiť veľkosť Ježišovej obete, pretože Boh ho sem poslal, aby za nás zomrel. (Ján 3:16) A nebola to ľahká a rýchla smrť. Aby sme si ocenili, čo to Boha i Ježiša stálo, a aby sme si uvedomili, aká veľká je táto obeť za nás, preskúmajme biblický záznam o týchto udalostiach.
17–19. Ako Ježiš opísal ťažkú skúšku, ktorá bola pred ním?
17 Ježiš svojim apoštolom najmenej štyrikrát opísal, čo sa má stať. Pár dní pred tým, ako sa to stalo, povedal: „Hľa, ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Písma. Odsúdia ho na smrť a vydajú ho ľuďom z národov a budú sa mu posmievať, pľuvať naňho, bičovať ho a zabijú ho.“ — Marek 10:33, 34.
18 Ježiš pociťoval tlak z toho, čo ho čakalo. Vedel, aký hrozný je rímsky spôsob bičovania. Do kožených remienkov biča, ktorým sa šľahalo, boli vložené kúsky kovu a ovčích kostí; takže počas bičovania sa chrbát a nohy menili na krvácajúce pruhy kože a mäsa. Už mesiace skôr Ježiš naznačil, akým citovým tlakom naňho pôsobí nadchádzajúca ťažká skúška, keď povedal, ako to čítame v Lukášovi 12:50: „Skutočne, mám krst, ktorým mám byť pokrstený, a aký som stiesnený, kým nebude dokončený!“
19 Ako sa ten čas približoval, tlak narastal. Svojmu nebeskému Otcovi o tom povedal: „Moja duša je teraz znepokojená, a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny. Veď preto som prišiel k tejto hodine.“ (Ján 12:27) Ako veľmi musela na Jehovu pôsobiť táto úpenlivá prosba jeho jednosplodeného Syna! V Getsemanskej záhrade sa Ježiš, ktorého delili od smrti už len hodiny, bolestne znepokojil a povedal Petrovi, Jakubovi a Jánovi: „Moja duša je hlboko zarmútená, až na smrť.“ O niekoľko minút vyslovil v tejto veci svoju poslednú modlitbu k Jehovovi: „‚Otče, ak si želáš, odním tento pohár odo mňa. Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.‘ Ale keď sa dostal do smrteľnej úzkosti, modlil sa ešte vrúcnejšie a jeho pot bol ako kvapky krvi, ktoré padali na zem.“ (Matúš 26:38; Lukáš 22:42, 44) Možno došlo k tomu, čo sa v medicíne nazýva hemathidróza. Je to zriedkavé, ale môže k tomu dôjsť v stavoch silného citového vypätia.
20. Čo pomohlo Ježišovi obstáť v ťažkej skúške?
20 V liste Hebrejom 5:7 sa o týchto chvíľach v Getsemanskej záhrade hovorí: „Kristus obetoval v dňoch svojho tela pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ V akom zmysle bola Ježišova modlitba priaznivo vypočutá, keďže Ten, „ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti“, ho pred smrťou nezachránil? Odpoveď nachádzame v Lukášovi 22:43: „Vtedy sa mu zjavil anjel z neba a posilnil ho.“ Modlitba bola vypočutá tak, že anjel, ktorého Boh poslal, Ježiša posilnil, aby vydržal túto ťažkú skúšku.
21. a) Čo ukazuje, že Ježiš vyšiel z tejto ťažkej skúšky víťazne? b) Keď sa naše skúšky zintenzívňujú, čo by sme si želali napokon povedať?
21 Bolo to zjavné z výsledku. Keď Ježiš vybojoval tento vnútorný boj, vstal, vrátil sa k Petrovi, Jakubovi a Jánovi a povedal: „Vstaňme! Poďme!“ (Marek 14:42) Tým akoby hovoril: ‚Idem, aby som bol zradený bozkom, aby ma dav zadržal, aby som bol nezákonne súdený a neprávom odsúdený. Idem, aby sa mi vysmievali, pľuvali na mňa, bičovali ma a pribili na mučenícky kôl.‘ Visel na ňom šesť hodín v mučivých bolestiach, a vytrval až do konca. Keď zomieral, víťazne zvolal: „Je dokonané!“ (Ján 19:30) Zostal pevný a dokázal sa rýdzi v podporovaní Jehovovej zvrchovanosti. Dovŕšil všetko, čo ho Jehova poslal na zem vykonať. Keď budeme zomierať alebo keď príde Armagedon, budeme môcť povedať v súvislosti s naším poverením od Jehovu: „Je dokonané“?
22. Z čoho vidno, v akom rozsahu sa šíri poznanie o Jehovovi?
22 V každom prípade si môžeme byť istí, že v čase, ktorý určil Jehova, a ktorý sa rýchlo približuje, „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more“. — Izaiáš 11:9.
Spomínaš si?
◻ Čo znamená poznať a mať poznanie?
◻ Ako nám Božie Slovo ukazuje Jehovovo milosrdenstvo a jeho ochotu odpúšťať?
◻ Ako Abrahám používal voľnosť reči pri rozhovore s Jehovom?
◻ Prečo môžeme pri pohľade na Ježiša vidieť Jehovove vlastnosti?