Nech nikto nepokazí vaše užitočné zvyky

„Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ — 1. KORINŤANOM 15:33.

1, 2. a) Čo cítil apoštol Pavol ku korintským kresťanom a prečo? b) O akej rade budeme uvažovať?

AKÝM silným citom je rodičovská láska! Podnecuje rodičov, aby sa obetovali kvôli svojim deťom, aby ich vyučovali a radili im. Apoštol Pavol nemusel byť telesným otcom, ale kresťanom v Korinte napísal: „Hoci môžete mať desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, určite nemáte mnoho otcov; lebo ja som sa stal vaším otcom v Kristu Ježišovi prostredníctvom dobrého posolstva.“ — 1. Korinťanom 4:15.

² Predtým Pavol pricestoval do Korintu a kázal tam Židom i Grékom. Pomohol v Korinte vytvoriť zbor. V inom liste Pavol prirovnal svoju starostlivosť k starostlivosti dojčiacej matky, ale Korinťanom bol ako otec. (1. Tesaloničanom 2:7) Pavol napomínal svoje duchovné deti tak, ako to robí aj milujúci telesný otec. Aj vy môžete mať úžitok z Pavlovej otcovskej rady korintským kresťanom: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ (1. Korinťanom 15:33) Prečo to Pavol Korinťanom napísal? Ako môžeme uplatňovať túto radu my?

Rada pre nich i pre nás

3, 4. Čo vieme o Korinte prvého storočia a o jeho obyvateľoch?

³ Strabón, grécky geograf z prvého storočia, napísal: „Korint je nazývaný ‚bohatý‘ pre svoj obchod, keďže sa nachádza na Šiji a je pánom dvoch prístavov, z ktorých jeden vedie priamo do Ázie a druhý do Itálie; a to uľahčuje výmenu tovaru medzi oboma oblasťami.“ Známe istmické hry priťahovali každé dva roky do Korintu zástupy ľudí.

⁴ Akí ľudia žili v tomto meste, ktoré bolo strediskom vládnej moci a tiež strediskom zmyselného uctievania Afrodity? Profesor T. S. Evans vysvetlil: „Počet obyvateľov [bol] pravdepodobne okolo 400 000. [Bola to] spoločnosť vysokej kultúry, ale v mravoch [boli] neviazaní až drsní... Grécki obyvatelia Achaje sa vyznačovali intelektuálnym nepokojom a horúčkovitým dychtením po novotách... Ich egoizmus bol ako palivo pripravené do pochodne sektárstva.“

5. V akom nebezpečenstve boli korintskí kresťania?

⁵ Časom bol aj zbor rozdelený niektorými, u ktorých pretrvávali sklony k pyšným špekuláciám. (1. Korinťanom 1:10–31; 3:2–9) Veľkým problémom bolo, že niektorí hovorili: „Niet vzkriesenia mŕtvych.“ (1. Korinťanom 15:12; 2. Timotejovi 2:16–18) Nech už ich predstava (alebo skôr falošná predstava) bola v tomto prípade akákoľvek, Pavol ich musel usmerniť jasným dôkazom, že Kristus bol „vzkriesený z mŕtvych“. To bol dôvod, prečo kresťania mohli dôverovať, že Boh im dá „víťazstvo prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista“. (1. Korinťanom 15:20, 51–57) Keby si tam vtedy bol, bol by si v nebezpečenstve?

6. Predovšetkým komu bola určená Pavlova rada v 1. Korinťanom 15:33?

⁶ Pri predkladaní spoľahlivých dokladov, že mŕtvi majú byť vzkriesení, Pavol povedal: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ Podstata tejto rady sa týkala tých, ktorí boli spojení so zborom a nesúhlasili s náukou o vzkriesení. Týkala sa ich neistota iba niečoho, čomu nerozumeli? (Porovnaj Lukáša 24:38.) Nie. Pavol napísal, že „niektorí medzi vami hovoria, že niet vzkriesenia mŕtvych“, takže tí, ktorých sa to týkalo, vyjadrovali nesúhlas a smerovali k odpadlíctvu. Pavol si dobre uvedomoval, že by mohli pokaziť dobré zvyky a zmýšľanie iných. — Skutky 20:30; 2. Petra 2:1.

7. V akej situácii by sme mohli uplatniť radu z 1. Korinťanom 15:33?

⁷ Ako môžeme uplatniť Pavlovo varovanie týkajúce sa spoločnosti? Nemienil tým, že by sme mali odmietnuť pomoc niekomu v zbore, pre koho je ťažké porozumieť nejakému biblickému veršu alebo nejakej biblickej náuke. Veď Júda 22, 23 nás nabáda, aby sme poskytovali milosrdnú pomoc úprimným, ktorí majú takéto pochybnosti. (Jakub 5:19, 20) Pavlova otcovská rada by sa však mala určite uplatniť v prípade toho, kto má stále výhrady voči niečomu, o čom vieme, že je to biblická pravda, alebo má stále skeptické či negatívne poznámky. Na spoločenstvo s takým človekom by sme si mali dávať pozor. Samozrejme, ak sa niekto stal vyslovene odpadlíkom, duchovní pastieri budú musieť konať tak, aby chránili stádo. — 2. Timotejovi 2:16–18; Títovi 3:10, 11.

8. Ako môžeme uplatniť rozlišovaciu schopnosť, keď niekto nesúhlasí s niektorou biblickou náukou?

⁸ Pavlove otcovské slová v 1. Korinťanom 15:33 môžeme uplatniť aj na ľudí mimo zboru, ktorí presadzujú falošné náuky. Ako by sme mohli byť vtiahnutí do spoločenstva s nimi? Mohlo by sa to stať, keby sme nerozlišovali medzi tými, ktorým možno pomôcť spoznať pravdu, a tými, ktorí iba vyvolávajú spory, aby presadzovali falošné učenie. Pri našej svedeckej činnosti sa môžeme napríklad stretnúť s niekým, kto s niečím nesúhlasí, ale je ochotný ďalej diskutovať. (Skutky 17:32–34) To samo osebe nemusí byť problém, pretože radi vysvetľujeme biblickú pravdu každému, kto ju skutočne chce spoznať, a aj opakovane predkladáme presvedčivé doklady. (1. Petra 3:15) No niektorí ľudia nemusia mať skutočný záujem o nájdenie biblickej pravdy.

9. Ako by sme mali reagovať, keď niekto spochybňuje to, čomu veríme?

⁹ Mnohí ľudia budú debatovať celé hodiny, týždeň čo týždeň, ale nie preto, že hľadajú pravdu. Chcú iba podkopať vieru druhého, pričom predvádzajú svoje domnelé vzdelanie v hebrejčine, gréčtine alebo v evolučnej vede. Keď sa s nimi niektorí svedkovia stretli, cítili to ako výzvu a trávili veľa času v spoločnosti ľudí, ktorí sa držia falošného náboženského presvedčenia, filozofie alebo vedeckého omylu. Je dobré si všimnúť, že Ježiš nepripustil, aby sa mu to stalo, hoci v rozhovoroch s náboženskými vodcami, ktorí boli vyškolení v hebrejčine alebo gréčtine, mohol zvíťaziť. Keď sa Ježiš stretol s takouto výzvou, odpovedal stručne a potom opäť obrátil pozornosť na pokorných, na skutočné ovce. — Matúš 22:41–46; 1. Korinťanom 1:23–2:2.

10. Prečo je vhodné, aby boli kresťania, ktorí majú počítače a prístup k elektronickým informačným panelom, opatrní?

¹⁰ Dnešné moderné počítače otvorili ďalšie cesty k zlému spoločenstvu. Niektoré komerčné firmy umožňujú zákazníkom používajúcim počítač a telefón posielať správy do elektronických informačných panelov; človek tak môže poslať do informačného panelu správu, ktorá je prístupná všetkým účastníkom. To viedlo k takzvaným elektronickým diskusiám o náboženských otázkach. Kresťan by mohol byť vtiahnutý do takýchto diskusií a stráviť mnoho hodín s človekom s odpadlíckymi názormi, ktorý bol možno vylúčený zo zboru. Pokyn v 2. Jána 9–11 podčiarkuje Pavlovu otcovskú radu o vyhýbaní sa zlému spoločenstvu.a

Nedaj sa zviesť

11. Akú príležitosť ponúkala obchodná situácia v Korinte?

¹¹ Ako už bolo uvedené, Korint bol obchodným strediskom s mnohými obchodmi a rozsiahlou podnikateľskou činnosťou. (1. Korinťanom 10:25) Mnohí, ktorí prichádzali na istmické hry, bývali v stanoch, a obchodníci počas tohto podujatia predávali v prenosných stánkoch alebo pri zakrytých stoloch. (Porovnaj Skutky 18:1–3.) To umožnilo Pavlovi nájsť si tam prácu pri výrobe stanov. A svoje pracovisko mohol využívať na rozširovanie dobrého posolstva. Profesor J. Murphy-O’Connor píše: „Z dielne na rušnom trhovisku... obrátenej smerom k preplnenej ulici mal Pavol prístup nielen k spolupracovníkom a zákazníkom, ale aj k davom vonku. V obdobiach menšieho obchodného ruchu mohol stáť vo dverách a pristavovať tých, o ktorých si myslel, že by mohli počúvať... Je ťažké si predstaviť, že by sa so svojím dynamickým vystupovaním a bezvýhradným presvedčením rýchlo nestal v okolí ‚osobnosťou‘ a že by to nepriťahovalo zvedavých, a to nielen zaháľačov, ale aj tých, ktorí skutočne hľadali... Vydaté ženy, ktoré o ňom počuli, tam mohli chodiť so svojím sprievodom pod zámienkou nakupovania. V tiesnivých časoch, keď hrozilo prenasledovanie alebo ťažkosti, sa s ním veriaci mohli stretávať ako zákazníci. Vďaka dielni prichádzal tiež do styku s mestskými úradníkmi.“

12, 13. Ako možno 1. Korinťanom 15:33 vhodne uplatňovať na pracovisku?

¹² Pavol si však uvedomoval, že na pracovisku by mohla byť „zlá spoločnosť“. Aj my by sme si to mali uvedomovať. Je významné, že Pavol uviedol postoj, aký mali niektorí: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ (1. Korinťanom 15:32) Hneď nato však dal otcovskú radu: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ Ako by mohlo byť pracovisko a vyhľadávanie potešenia spojené s vytváraním potenciálneho nebezpečenstva?

¹³ Kresťania chcú byť priateľskí k spolupracovníkom; mnohé skúsenosti ukazujú, aké to môže byť vhodné na otvorenie cesty k vydaniu svedectva. Spolupracovník by si však mohol priateľskosť nesprávne vysvetľovať ako povzbudenie k spoločenstvu, aby sa spolu dobre zabavili. Taký spolupracovník alebo spolupracovníčka by mohli rozšíriť príležitostné pozvania na obed v práci o krátke zastavenia na pohárik po práci alebo o rekreáciu cez víkend. Taký človek by sa mohol zdať láskavý a slušný a pozvanie by sa mohlo zdať nevinné. No Pavol nám radí: „Nedajte sa zviesť.“

14. Ako boli niektorí kresťania zvedení spoločnosťou?

¹⁴ Niektorí kresťania boli zvedení. Postupne sa u nich vyvinul uvoľnený postoj k spoločenstvu so spolupracovníkmi. Možno to vyplynulo zo spoločného záujmu o šport alebo o nejaký koníček. Alebo možno bol spolupracovník nekresťan výnimočne láskavý a všímavý, čo viedlo k tráveniu stále väčšieho množstva času s ním, a dokonca k uprednostňovaniu takej spoločnosti pred spoločnosťou niektorých v zbore. Potom také spoločenstvo mohlo viesť k vynechaniu len jedného zhromaždenia. Mohlo to znamenať byť jeden večer dlho vonku, a tým bol narušený program účasti vo zvestovateľskej službe ráno. Mohlo to mať za následok sledovanie takého filmu alebo videa, ktoré by kresťan normálne odmietol. Mohli by sme si pomyslieť: ‚Mne by sa to nikdy nestalo.‘ No väčšina tých, ktorí boli zvedení, možno kedysi reagovala takisto. Musíme si položiť otázku: ‚Nakoľko som odhodlaný, že budem uplatňovať túto Pavlovu radu?‘

15. Aký vyrovnaný postoj k susedom by sme mali mať?

¹⁵ To, o čom sme práve uvažovali, pokiaľ ide o pracovisko, sa vzťahuje aj na naše spoločenstvo so susedmi. Kresťania v starovekom Korinte určite mali susedov. V niektorých spoločenstvách je bežné byť veľmi priateľský a v susedstve si pomáhať. Vo vidieckych oblastiach sa možno susedia pre odlúčenosť od okolitého sveta spoliehajú jeden na druhého. V niektorých kultúrach sú rodinné putá mimoriadne silné, čo vedie k mnohým pozvaniam k spoločnému jedlu. Je zrejmé, že je dôležitý vyrovnaný názor, ako to ukázal Ježiš. (Lukáš 8:20, 21; Ján 2:12) Máme sklon pokračovať v našich stykoch so susedmi a príbuznými na takej úrovni, ako kým sme sa stali kresťanmi? Nemali by sme namiesto toho zhodnotiť takéto styky a vedome si určiť, aké medze sú vhodné?

16. Ako sa majú chápať Ježišove slová v Matúšovi 13:3, 4?

¹⁶ Ježiš raz prirovnal slovo o Kráľovstve k semenám, ktoré „padli popri ceste, a prišli vtáci a pozobali ich“. (Matúš 13:3, 4, 19) Pôda popri ceste bola vtedy stvrdnutá, pretože po nej chodilo sem a tam množstvo nôh. Tak je to aj s mnohými ľuďmi. Ich život je zaplnený susedmi, príbuznými a ďalšími, ktorí prichádzajú a odchádzajú, a stále ich zamestnávajú. To akoby udupáva pôdu ich srdca a pre semená pravdy je ťažké zapustiť korene. Podobná necitlivosť by sa mohla vyvinúť aj u človeka, ktorý už je kresťanom.

17. Ako by nás mohlo ovplyvniť spoločenstvo so susedmi a ďalšími ľuďmi?

¹⁷ Niektorí svetskí susedia a príbuzní môžu byť priateľskí a ochotní pomáhať, hoci stále neprejavujú záujem o duchovné veci ani lásku k spravodlivosti. (Marek 10:21, 22; 2. Korinťanom 6:14) To, že sme sa stali kresťanmi, by nemalo znamenať, že nebudeme priateľskí alebo že nebudeme dobrými susedmi. Ježiš nám radil, aby sme prejavovali o druhých úprimný záujem. (Lukáš 10:29–37) No rovnako inšpirovaná a nutná je aj Pavlova rada, aby sme si dávali pozor na spoločnosť. Pri uplatňovaní prvej rady nesmieme zabúdať na tú druhú. Ak nebudeme pamätať na obidve zásady, môže to poznačiť naše zvyky. Aké sú tvoje zvyky v porovnaní so zvykmi tvojich susedov alebo príbuzných, čo sa týka poctivosti alebo poslúchania cézarových zákonov? Títo ľudia si napríklad možno myslia, že v čase priznávania daní je uvedenie nižšieho príjmu alebo obchodného zisku odôvodnené, či dokonca nutné na prežitie. Mohli by ti presvedčivo rozprávať o svojich názoroch pri príležitostnej šálke kávy alebo počas krátkej návštevy. Ako by to mohlo ovplyvniť tvoje zmýšľanie a tvoj poctivý postoj? (Marek 12:17; Rimanom 12:2) „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“

Aj zvyky mladých

18. Prečo sa 1. Korinťanom 15:33 vzťahuje aj na mladých?

¹⁸ Osobitne na mladých ľudí pôsobí to, na čo sa pozerajú a čo počúvajú. Všimol si si deti, ktorých gestá a spôsoby sú veľmi podobné gestám a spôsobom ich rodičov a súrodencov? Nemalo by nás preto prekvapiť, že deti môžu byť veľmi ovplyvnené kamarátmi a spolužiakmi. (Porovnaj Matúša 11:16, 17.) Ak sa tvoj syn alebo dcéra zdržujú medzi mladými ľuďmi, ktorí hovoria neúctivo o svojich rodičoch, ako by si sa mohol nazdávať, že tvoje deti to neovplyvní? Čo ak často počúvajú oplzlé reči iných mladých? Čo ak sa ich rovesníci v škole alebo v susedstve vzrušujú novým modelom topánok alebo novou módou v ozdobovaní? Mali by sme si myslieť, že mladí kresťania budú imúnni voči takému vplyvu? Povedal vari Pavol, že 1. Korinťanom 15:33 platí až od nejakej vekovej hranice?

19. Aký názor by sa rodičia mali snažiť vštepovať svojim deťom?

¹⁹ Ak si rodič, berieš do úvahy túto radu, keď sa rozprávaš so svojimi deťmi a robíš rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú? Pravdepodobne pomôže, ak uznáš, že to neznamená, že všetci ostatní mladí v okolí tvojich detí, či už v susedstve, alebo v škole, nie sú dobrí. Niektorí z nich môžu byť príjemní a slušní, takisto ako niektorí tvoji susedia, príbuzní a spolupracovníci. Snaž sa pomôcť svojim deťom, aby to chápali a aby pochopili aj to, že si vyrovnaný v uplatňovaní Pavlovej múdrej, otcovskej rady Korinťanom. Keď rozoznajú, ako udržiavaš v takýchto veciach rovnováhu, môže im to pomôcť napodobňovať ťa. — Lukáš 6:40; 2. Timotejovi 2:22.

20. Mladí, s akou náročnou úlohou sa stretávate?

²⁰ Vy, ktorí ste ešte mladí, snažte sa rozoznávať, ako môžete uplatňovať Pavlovu radu a uvedomovať si, že je dôležitá pre každého kresťana, či je mladý, alebo starý. Bude to náročné, ale prečo by ste neboli ochotní vyrovnať sa s touto náročnou úlohou? Uvedomte si, že aj keď poznáte niektorých z týchto mladých ľudí od detstva, neznamená to, že nemôžu ovplyvniť vaše zvyky a pokaziť tie zvyky, ktoré si vytvárate ako mladí kresťania. — Príslovia 2:1, 10–15.

Pozitívne kroky na ochranu našich zvykov

21. a) Akú potrebu máme, pokiaľ ide o spoločenstvo? b) Prečo si môžeme byť istí, že niektorá spoločnosť môže byť nebezpečná?

²¹ Každý z nás potrebuje spoločenstvo. Musíme však byť ostražití vzhľadom na skutočnosť, že naši spoločníci nás môžu ovplyvniť alebo k dobrému, alebo k zlému. Dokázalo sa to pravdivé v prípade Adama i všetkých ľudí počas nasledujúcich stáročí. Napríklad dobrý judský kráľ Jehošafat sa tešil z Jehovovej priazne a požehnania. No po tom, čo Jehošafat dovolil, aby sa jeho syn oženil s dcérou izraelského kráľa Achaba, začal sa stýkať s Achabom. Toto zlé spoločenstvo takmer stálo Jehošafata život. (2. Kráľov 8:16–18; 2. Paralipomenon 18:1–3, 29–31) Ak urobíme nerozumnú voľbu, pokiaľ ide o spoločníkov, môže to byť rovnako nebezpečné.

22. Čo by sme si mali vziať k srdcu a prečo?

²² Vezmime si preto k srdcu láskyplnú radu, ktorú nám dáva Pavol v 1. Korinťanom 15:33. Nie sú to iba slová, ktoré sme možno počuli tak často, že ich vieme zopakovať naspamäť. Odzrkadľujú otcovskú náklonnosť, ktorú mal Pavol k svojim korintským bratom a sestrám a v širšom zmysle aj k nám. A nepochybne obsahujú radu, ktorú dáva náš nebeský Otec, lebo chce, aby sme boli v našom úsilí úspešní. — 1. Korinťanom 15:58.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Aký konkrétny dôvod mal Pavol na napísanie slov v 1. Korinťanom 15:33?

◻ Ako môžeme uplatňovať Pavlovu radu na pracovisku?

◻ Aký vyrovnaný názor by sme mali mať, pokiaľ ide o susedské vzťahy?

◻ Prečo je 1. Korinťanom 15:33 osobitne vhodnou radou pre mladých?

[Obrázok na strane 17]

Pavol využíval pracovisko na šírenie dobrej správy

[Obrázok na strane 18]

Iní mladí môžu pokaziť tvoje kresťanské zvyky