Jehova pamätá na chorých a starších ľudí

PREŽÍVAŤ „čas nešťastia“ môže byť veľmi ťažké. (Žalm 37:18, 19) Takýto čas sa môže dostaviť v podobe pokročilého veku a slabosti, ktorá s ním prichádza. Niektorí prežívajú čas nešťastia, keď trpia vážnou, dlhotrvajúcou chorobou. Možno majú pocit, akoby sa ich choroba zmocnila a ovládala všetky ich myšlienky a skutky.

Človeku však prináša úľavu, ak pamätá, že Jehova má stále uprený pohľad na všetkých svojich služobníkov. Keď jeho oddaní služobníci ďalej prejavujú lojálnosť a múdrosť napriek starobe, chorobe či iným náročným okolnostiam, rozradostňuje to jeho srdce. (2. Paralipomenon 16:9a; Príslovia 27:11) Kráľ Dávid nás uisťuje: „Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú... a ich volanie o pomoc vypočuje.“ Áno, on vie o ich zápase; posilňuje ich svojím duchom. „A zachráni ich.“ Pamätá na nich a pomáha im vytrvať. (Žalm 145:18, 19) Ale ako je to s nami? Naozaj pamätáme na chorých a starších ľudí, tak ako to robí Jehova?

Slabosť ako dôsledok choroby alebo staroby patrí v tomto súčasnom systéme k realite života. Sú to skutočnosti, s ktorými musíme zápasiť, až kým Jehova neuskutoční svoje predsavzatie so zemou a s ľudstvom. Dnes sa stále viac ľudí dožíva dosť vysokého veku, a tak sa mnohí oboznamujú s jeho slabosťami. A aj veľa mladých je postihnutých nehodami alebo chorobami, ktoré ohrozujú život alebo vedú k telesnému postihnutiu. Kým sa tento starý svet neskončí, choroby a staroba budú naďalej patriť k vážnym problémom.

Veľmi si vážime našich chorých a vekovo starších, ktorí sú stále príkladmi v „znášaní zla a v prejavovaní trpezlivosti“! Áno, „vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali“. (Jakub 5:10, 11) Mnohí vekovo starší, ktorých sila je teraz obmedzená, sa desaťročia podieľali na vyučovaní, školení a tvárnení tých, ktorí sa teraz ujímajú vedenia v zbore. Mnohí vekovo starší sa tiež radujú, keď vidia, že ich deti sa zúčastňujú na službe celým časom. — Žalm 71:17, 18; 3. Jána 4.

Podobne si vážime tých medzi nami, ktorí sú vážne chorí a napriek svojmu utrpeniu nás dokážu povzbudiť svojou vernosťou. Keď dávajú dôkaz o svojej nádeji bez zakolísania, je to veľmi povzbudzujúce a posilňuje to vieru. Ich pokoj mysle a spokojnosť svedčia o viere, ktorú naozaj hodno napodobňovať.

Pre človeka je to šok, keď je náhle postihnutý rakovinou, infarktom alebo nejakým stavom, ktorý úplne zmení jeho život. Ťažkou skúškou je aj pre rodičov, keď vidia, že ich deti sú choré alebo trpia následkom úrazu. Čo môžu robiť iní, aby pomohli? Taký čas nešťastia je skúškou pre celé kresťanské bratstvo. Je príležitosťou ukázať, že „pravý druh je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne“. (Príslovia 17:17) Prirodzene, všetci chorí a vekovo starší nemôžu očakávať osobnú pomoc od každého jednotlivého člena zboru. Ale Jehova sa postará, aby sa prostredníctvom jeho ducha mnohí cítili podnecovaní pomáhať rôznymi spôsobmi. A zboroví starší môžu dozrieť, aby sa naozaj na nikoho nezabudlo. — Pozri 2. Mojžišovu 18:17, 18.

Usiluj sa o pochopenie

Keď sa snažíš niekomu pomôcť, je dôležitá dobrá komunikácia; a to si vyžaduje čas, trpezlivosť a empatiu. Ako pomocník prirodzene túžiš ‚posilňovať slovami‘; ale pozorne počúvaj, kým prehovoríš alebo niečo urobíš, lebo ináč by si sa mohol stať ‚bolestným tešiteľom‘. — Jób 16:2, 5.

Chorým a vekovo starším je niekedy ťažko skryť frustráciu. Mnohí v srdci živili nádej, že prežijú veľké súženie, a teraz cítia, že sa dostali do pretekov s časom, pretekov, v ktorých nemajú istotu, či ich vyhrajú. Často sú unavení a pociťujú úzkosť zo svojho stavu. Udržať si živú a silnú vieru je boj, najmä keď sa už človek nemôže riadiť túžbou svojho srdca plne sa zúčastňovať kresťanskej služby. Jeden kresťanský starší navštívil staršiu sestru; keď sa s ňou modlil, prosil Jehovu o odpustenie hriechov. Po modlitbe si všimol, že sestra plače. Vysvetlila, že cíti potrebu Jehovovho zvláštneho odpustenia za to, že sa už nemôže podieľať na kázaní z domu do domu. Áno, pocit neschopnosti alebo nedostatočnosti, hoci často neopodstatnený, môže človeka v srdci veľmi zarmucovať.

Vedz, že úzkosť a únava môžu mať vplyv na duševnú rovnováhu. Pre slabosť v starobe alebo pre stres z vysiľujúcej choroby sa môže človek cítiť opustený Jehovom. Možno sa pýta: „Čo som urobil? Prečo práve ja?“ Pamätaj na slová z Prísloví 12:25: „Úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje.“ Usiluj sa nájsť dobré slová, ktoré utešia. Vekom starší, ktorí majú bolesti, môžu dokonca, podobne ako Jób, vyjadrovať túžbu zomrieť. To nemusí byť šokujúce; snaž sa to pochopiť. Takéto sťažnosti nie sú nevyhnutne svedectvom nedostatku viery alebo dôvery. Jób sa modlil, aby bol ‚skrytý v šeole‘, ale jeho slová hneď po tomto výroku odhaľujú pevnú vieru, že neskôr ho Jehova vzkriesi. Silná viera umožňuje prekonať obdobia úzkosti a depresie a pritom zostať blízko Jehovu. — Jób 14:13–15.

Prejavuj úctu chorým a vekovo starším

Je nesmierne dôležité zaobchádzať s chorými a vekovo staršími s úctou a dôstojne. (Rimanom 12:10) Ak nereagujú tak rýchlo ako predtým, alebo už toho nemôžu urobiť tak veľa, nestrácaj trpezlivosť. Neponáhľaj sa zasiahnuť a robiť rozhodnutia za nich. Aj keď máme dobrý úmysel, ak konáme pánovitým či autoritatívnym spôsobom, vždy to zbavuje toho druhého človeka sebaúcty. Výskumníčka Jette Ingerslevová vysvetlila v lekárskej dizertácii vydanej roku 1988, čo skupina 85-ročných ľudí považovala za najdôležitejšie pre to, aby bol ich život hodnotný: „Najväčší význam pripisujú trom oblastiam: byť s príbuznými; mať dobré zdravie; a v neposlednom rade môcť sa samostatne rozhodovať.“ Všimni si, že keď patriarcha Jakob zostarol, jeho synovia sa k nemu nesprávali nadradeným spôsobom; jeho želania boli rešpektované. — 1. Mojžišova 47:29, 30; 48:17–20.

S tými, ktorí sú chorí, sa musí zaobchádzať dôstojne. Jeden zborový starší stratil schopnosť hovoriť, čítať a písať pre chybu, ku ktorej došlo počas operácie. Bol to krutý úder, ale jeho spolustarší sa rozhodli, že urobia všetko, čo môžu, aby ho uchránili pred pocitom zbytočnosti. Teraz mu čítajú všetku zborovú korešpondenciu a ďalšie zborové záležitosti plánujú s ním. Na schôdzkach starších sa pokúšajú zistiť, aký je jeho názor. Pomohli mu pochopiť, že ho stále považujú za spolustaršieho a vážia si jeho prítomnosť. Všetci v kresťanskom zbore môžeme vyvíjať úsilie, aby sa ani chorí, ani vekovo starší necítili ‚odvrhnutí‘ alebo opustení. — Žalm 71:9.

Pomoc pri získavaní duchovnej sily

Všetci potrebujeme duchovný pokrm, aby sme si udržali živú a silnú vieru. Preto sme povzbudzovaní denne čítať Bibliu a publikácie založené na Biblii, horlivo sa zúčastňovať na kresťanských zhromaždeniach a na kazateľskej činnosti. Aby to chorí a vekovo starší dokázali, často potrebujú pomoc, a je dôležité robiť to, čo je v prípade každého z nich reálne. Našťastie, mnohí ešte môžu navštevovať zhromaždenia, ak sa im zabezpečí doprava a trochu sa im pomôže v sále Kráľovstva. Ich návšteva zhromaždení je veľkým povzbudením pre zbor. Ich vytrvalosť je pre ostatných vzpruhou a posilňuje vieru.

V mnohých prípadoch chorí a vekovo starší môžu mať tiež významný podiel na kresťanskej službe. Niektorí sa môžu pripojiť ku skupine, ktorá ide do svedeckej služby autom, a nepochybne sa budú cítiť osviežení, že mohli vykonať niekoľko návštev. Keď ani to už nie je možné, môžu nachádzať radosť z neformálneho vydávania svedectva jednotlivcom, s ktorými prídu do styku. Jedna sestra, ktorá mala rakovinu, sa rozhodla vynaložiť ešte všetku svoju zvyšujúcu životnú silu v mimoriadnom úsilí podporiť dobré posolstvo. Jej smelé kázanie bolo povzbudením pre všetkých. Dokonca vlastný pohreb naplánovala tak, aby sa vydalo znamenité svedectvo neveriacim príbuzným, spolupracovníkom a susedom. Jej stiesňujúce okolnosti sa tak ‚vyvinuli na pokrok dobrého posolstva‘ a jej rozhodnutie prejaviť vieru a dôveru dodalo posledným dňom jej života zvláštny zmysel. — Filipanom 1:12–14.

Je správne pomáhať chorým a vekovo starším, aby boli duchovne posilnení. Rodiny ich môžu pozvať na príjemné večerné posedenie, alebo časť svojho rodinného štúdia môžu mať príležitostne v domácnosti toho, kto nemôže vychádzať von. Jedna matka chodila k staršej sestre so svojimi dvoma najmenšími deťmi, takže si mohli spoločne čítať Moju knihu biblických príbehov. Staršiu sestru to obšťastnilo, a deti sa tešili z pozornosti, ktorú im venovala.

Sú však obdobia, keď by postihnutá osoba nemala byť príliš vyrušovaná, a vtedy môže byť najlepšie len príležitostne jej nahlas niečo prečítať. No nezabudni, že ak je niekto telesne príliš slabý na to, aby sa mohol zhovárať, možno stále potrebuje nejaké duchovné spoločenstvo a túži po ňom. Môžeme sa s ním modliť, čítať mu či rozprávať skúsenosti; ale mali by sme byť ohľaduplní a nezdržiavať sa dlhšie, ako môže zvládnuť.

Existuje jedna oblasť svätej služby, ktorú môžu veľmi chorí a vekovo starší vykonávať stále: modlitba za druhých. Tejto službe prikladali raní učeníci veľkú dôležitosť. Pri jednej príležitosti rozdelili náklad práce v zbore takým spôsobom, aby sa apoštoli mohli sústrediť na modlitbu. O vernom Epafrasovi je zmienka, že ‚sa za iných namáha v svojich modlitbách‘. (Kolosanom 4:12; Skutky 6:4) Taká modlitba je veľmi dôležitá a užitočná. — Lukáš 2:36–38; Jakub 5:16.

Jehova pamätá na chorých a vekovo starších a stará sa o nich v čase nešťastia. Právom očakáva aj od nás, že budeme premýšľať, čo môžeme urobiť, aby sme im pomohli a podporili ich. Záujem, ktorý prejavujeme, odráža naše rozhodnutie držať sa svojej rýdzosti. A sme šťastní, keď myslíme na slová kráľa Dávida: „Jehova vie o dňoch bezchybných a práve ich dedičstvo potrvá až na neurčitý čas.“ — Žalm 37:18.

[Rámček na strane 28]

Poskytuj praktickú pomoc s porozumením

PRIATELIA a príbuzní by si mali osvojiť základné, ale presné vedomosti, ako sa starať o chorých a vekovo starších. Predovšetkým ich môžu povzbudzovať, aby si udržali pozitívny postoj k životu, aby sa cítili potrební a vážení, a aby mali pocit vlastnej hodnoty. Kvalita ich života zostane na takej úrovni, že si zachovajú radosť v Jehovovi napriek ich chorobám. Niektorí si všimli, že mnohí Jehovovi svedkovia sa dožívajú vysokého veku. Významným faktorom, ktorý k tomu prispieva, je nepochybne ich živý záujem o nádej, ktorá je pred nimi, ich duševná čulosť a účasť na činnosti Kráľovstva v najvyššej možnej miere. Vynikajúcim príkladom toho bol Frederick W. Franz, bývalý prezident Watch Tower Society, ktorý zomrel pokojne v stom roku radostného, produktívneho života. — Porovnaj 1. Paralipomenon 29:28.

K základným veciam každodennej starostlivosti môže obvykle patriť veľa: dobrá hygiena, správna výživa, dostatok tekutín a minerálnych látok, primerané cvičenie, čerstvý vzduch, jemná masáž a povzbudzujúci rozhovor. Správna výživa môže prispieť k lepšiemu sluchu, zraku, k lepším duševným schopnostiam a k telesnej pohode, a môže aj zvýšiť odolnosť proti chorobám. Také obyčajné veci, ako je správna výživa a dostatočné množstvo tekutín, môže pre starších ľudí znamenať rozdiel medzi dobrou kondíciou a senilitou. Možno bude treba popremýšľať, aby sa našla taká forma telesného cvičenia, ktorá jednotlivcovi vyhovuje. Sestra, ktorá každý týždeň chodí čítať jednej staršej a takmer slepej sestre, začína a končí každú návštevu tak, že so sestrou opatrne tancuje po izbe. Vždy majú pripravený magnetofón s vybranou hudbou a obe sa tešia z tejto „rozcvičky“.

V mnohých krajinách môžu špecializované organizácie poskytnúť cennú praktickú pomoc, informácie a rady ku konkrétnym problémom a k tomu, ako ich zvládnuť. (Samozrejme, kresťan by mal vždy dbať na to, aby nebol zaujatý činnosťou, ktorá by ho odvádzala od pravej kresťanskej služby.) Pomoc je niekedy poskytnutá tak, že sa požičia nemocničné lôžko, barly, výstuhy, pojazdné kreslo, sluchové pomôcky a tak ďalej. Pretože mnohí starší ľudia sa domnievajú, že nepotrebujú nič, alebo že nemá cenu získať takéto nové veci, príbuzní im často musia dať zdravú radu, či dokonca ich musia presviedčať. Praktická kľučka na dvere v kúpeľni môže vyvolať väčšiu radosť ako kytica kvetov.

Starostlivosť o staršieho človeka môže spôsobiť veľký duševný stres, najmä ak sa dotyčný stáva senilným. Senilita často prichádza znenazdania. Môžete proti nej bojovať tak, že pacientovi nedovolíte, aby bol zbytočne pasívny. Senilný človek sa môže náhle rozhorčiť na niekoho, ku komu mával veľkú náklonnosť. Príbuzní si musia uvedomiť, že starnúci človek môže dokonca zabudnúť všetko, čo súvisí s pravdou — smutný následok telesného úpadku, nie dôkaz straty viery.

Ak je pacient v nemocnici alebo v opatrovateľskom domove, je potrebný dobrý kontakt s personálom, aby pracovníci vedeli, čo robiť v prípade narodenín, Vianoc či iných svetských sviatkov. Ak je nutná nejaká operácia, príbuzní môžu vysvetliť a dokumentovať postoj pacienta k transfúzii krvi.