Ako upevniť manželské puto
„JE ZÁKONNÉ, aby sa niekto rozviedol so svojou manželkou z akýchkoľvek dôvodov?“ pýtali sa farizeji, ktorí sa snažili chytiť do osídla veľkého Učiteľa, Ježiša Krista. Odpovedal im tak, že poukázal na prvé ľudské manželstvo, a stanovil normu v tejto veci: „Čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“
Farizeji tvrdili, že Mojžiš urobil opatrenie na rozvod tým, že predpísal dať „potvrdenie o prepustení“. Ježiš im odpovedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám urobil Mojžiš ústupok vzhľadom na rozvod s vašimi manželkami, ale od začiatku to nebolo tak. Hovorím vám, že každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva a ožení sa s inou, cudzoloží.“ — Matúš 19:3–9, Reference Bible.
Pôvodne malo byť manželstvo trvalým zväzkom. Ani smrť nemala rozdeliť prvých manželov, pretože boli vytvorení ako dokonalí ľudia s vyhliadkou na večný život. Oni však zhrešili. Ich hriech skazil ľudské manželstvo. Smrť ako nepriateľ začala rozdeľovať manželské dvojice. Podľa Božieho názoru smrťou sa manželstvo končí; v Biblii sa o tom píše: „Manželka je viazaná po celý čas, kým žije jej manžel. Ale keby jej manžel zosnul, je voľná, aby sa vydala za koho chce, ale iba v Pánovi.“ (1. Korinťanom 7:39) To sa veľmi odlišuje od takých náboženských predstáv, ako je satí, keď manželku v čase manželovej smrti presvedčujú alebo nútia, aby sa nechala upáliť, vo viere, že manželský zväzok bude pokračovať v nejakom posmrtnom živote.
Opatrenie mojžišovského Zákona
V čase, keď bol daný mojžišovský Zákon, manželské vzťahy sa zhoršili do takej miery, že Jehova pre tvrdosť srdca Izraelitov urobil opatrenie na rozvod. (5. Mojžišova 24:1) Božím zámerom nebolo, aby Izraeliti zneužívali tento zákon a aby sa rozvádzali so svojimi manželkami pre malicherné chyby, čo je zjavné z Božieho príkazu, podľa ktorého mali milovať svojho blížneho tak ako seba. (3. Mojžišova 19:18) Aj potvrdenie o rozvode slúžilo ako odstrašujúci prostriedok, lebo súčasťou postupu pri písaní tohto potvrdenia bolo, že manžel, ktorý sa chcel rozviesť, sa musel poradiť s oprávnenými mužmi, ktorí sa mali usilovať dosiahnuť zmierenie. Boh teda nedal tento zákon na to, aby muža oprávnil rozviesť sa s manželkou „z akýchkoľvek dôvodov“. — Matúš 19:3.
Po čase si však Izraeliti prestali všímať ducha tohto zákona a využívali túto klauzulu, aby sa mohli rozviesť z akéhokoľvek dôvodu, ktorý vyhovoval ich chúťkam. V piatom storočí pred n. l. zaobchádzali zradne s manželkami svojej mladosti a rozvádzali sa s nimi z ľubovoľných dôvodov. Jehova im dôrazne povedal, že nenávidí rozvod. (Malachiáš 2:14–16) Na základe týchto skutočností Ježiš odsúdil rozvod, ktorý bol medzi Izraelitmi v jeho dňoch bežný.
Jediný legitimný dôvod na rozvod
Ježiš sa však zmienil o jednom legitimnom dôvode na rozvod: o smilstve. (Matúš 5:31, 32; 19:8, 9) Slovo, ktoré je tu preložené ako „smilstvo“, zahŕňa všetky druhy nezákonného sexuálneho styku, teda styku mimo biblického manželstva, či už s niekým rovnakého, alebo opačného pohlavia, alebo so zvieraťom.
No ani v takomto prípade Ježiš neodporúčal rozvod s neverným partnerom. Záleží na nevinnom manželskom partnerovi, aby zvážil dôsledky a rozhodol sa, či sa dá rozviesť, alebo nie. Manželky, ktoré uvažujú o rozvode na tomto biblickom základe, budú možno chcieť uvažovať o výroku, ktorý Boh vyslovil, keď nad prvou ženou vyniesol rozsudok za jej hriech. Okrem rozsudku smrti Boh Eve výslovne povedal: „Budeš žiadostivo túžiť po svojom manželovi, a on bude nad tebou vládnuť.“ (1. Mojžišova 3:16) Dielo Commentary on the Old Testament (Komentár k Starému Zákonu) od C. F. Keila a F. Delitzscha opisuje túto „žiadostivú túžbu“ ako „takmer chorobnú túžbu“. Pravda, nie u každej ženy je táto žiadostivá túžba taká silná, ale keď nevinná manželka uvažuje o rozvode, bolo by rozumné, aby vzala do úvahy citové potreby, ktoré ženy zdedili po Eve. No keďže mimomanželský sexuálny styk vinného partnera by mohol viesť k infikovaniu nevinného partnera pohlavne prenášanými chorobami vrátane aidsu, niektorí sa podľa Ježišovho vysvetlenia rozhodli pre rozvod.
Pôvod rodinných ťažkostí
Tvrdosť ľudského srdca má svoj pôvod v hriechu proti Bohu, ktorého sa dopustila prvá ľudská dvojica. (Rimanom 5:12) Keď prvý ľudský pár zhrešil proti svojmu nebeskému Otcovi, boli zasiate semená sváru v rodine. Ako? Keď had pokúšal prvú ženu, Evu, aby jedla zo zakázaného stromu, bez váhania zjedla ponúkané ovocie. O tom, čo jej povedal had, sa s manželom porozprávala až po tomto závažnom rozhodnutí. (1. Mojžišova 3:6) Áno, konala bez toho, že by sa poradila so svojím manželom. A to je prototyp problémov, s ktorými sa stretávajú mnohé rodiny dnes — nedostatok úprimnej komunikácie.
Neskôr, keď sa Adam s Evou stretávali s následkami svojho hriechu, obaja sa uchýlili k rovnakej taktike, akú používajú mnohé dvojice, keď sú v ťažkostiach — k obviňovaniu druhých. Prvý človek, Adam, zvaľoval vinu za to, čo urobil, na svoju manželku a na Jehovu, keď povedal: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, tá mi dala ovocie zo stromu, a tak som jedol.“ Žena zase povedala: „Had — on ma podviedol, a tak som jedla.“ — 1. Mojžišova 3:12, 13.
Keď Jehova vyniesol rozsudok nad Adamom a Evou, predpovedal ešte jeden faktor ťažkostí, ktoré vzniknú. O vzťahu k manželovi Jehova povedal Eve: „Bude nad tebou vládnuť.“ Podobne ako Isao, o ktorom bola zmienka v našom prvom článku, dnes mnohí manželia panujú nad svojimi manželkami neľútostným spôsobom, bez ohľadu na ich city. A predsa mnohé manželky ďalej žiadostivo túžia po pozornosti svojho manžela. Keď táto žiadostivá túžba nie je uspokojená, manželky sa možno pozornosti dožadujú a konajú sebecky. Keďže mnohí manželia panujú a mnohé manželky žiadostivo túžia, prevláda sebectvo, a pokoj sa stráca. V článku s názvom „Ako analyzovať dnešné rozvody“ Šunsuke Serizawa povedal: „Keby sme prehliadali sklon, ktorý je jadrom problému vyjadreného heslom ‚Ísť si vlastnou cestou‘, totiž uprednostňovať vlastné záujmy, zrazu by sa stalo nemožným analyzovať dnešné rozvody.“
Jehova však vo svojom Slove poskytol vedenie, aby sa poslušné manželské dvojice mohli aj vo svojom nedokonalom stave tešiť z určitej miery manželského šťastia. Isao sa začal riadiť Božím vedením a teraz sa teší zo šťastného rodinného života. Pozrime sa, ako biblické zásady pomáhajú posilniť manželský zväzok.
Dôkladne sa o tom porozprávajte
Nedostatočná komunikácia, sklon obviňovať druhých a sebecký postoj v mnohých manželstvách spôsobujú, že pre manžela i pre manželku je ťažké rozumieť citom toho druhého. „Pre dôverný vzťah je nevyhnutné deliť sa o pocity. Preto si dôverný vzťah vyžaduje dokonalú dôveru. A dôvera je dnes zriedkavá,“ hovorí výskumníčka Caryl S. Averyová. Vzájomné oboznámenie sa s mnohými najvnútornejšími pocitmi buduje takúto dôveru. To si vyžaduje úprimnú komunikáciu medzi manželom a manželkou.
Príslovia používajú znázornenie na povzbudenie k vzájomnej výmene dôverných myšlienok: „Rada v srdci muža je ako hlboké vody, ale muž s rozlišovacou schopnosťou, ten ju načerpá.“ (Príslovia 20:5) Manželskí partneri musia mať rozlišovaciu schopnosť a čerpať myšlienky, ktoré sú hlboko v srdci ich partnera. Predstavte si, že váš partner je rozladený. Prečo sa ho namiesto reakcie: „Aj ja som mal ťažký deň,“ láskavým spôsobom nespýtať: „Mal si ťažký deň? Čo sa stalo?“ Počúvať svojho manželského druha si možno vyžaduje čas a úsilie, ale zvyčajne je príjemnejšie, uspokojujúcejšie a časovo úspornejšie tráviť čas takto, než si partnera nevšímať a neskôr sa vyrovnávať s rozbúrenými citmi, ktoré vzbĺknu.
Každý, kto si chce získať dôveru, musí byť poctivý a musí sa snažiť vyjadrovať city tak, aby to partner mohol pochopiť. „Hovorte... pravdu,“ nabáda Božie Slovo, „lebo sme údmi, ktoré patria k sebe.“ (Efezanom 4:25) Hovoriť pravdu si vyžaduje schopnosť rozlišovať. Predstavme si, že manželka má pocit, že ju manžel nepočúva. Prv než niečo povie, mala by uvažovať o prísloví: „Každý, kto zdržuje svoje výroky, vlastní poznanie, a muž s rozlišovacou schopnosťou je chladného ducha.“ (Príslovia 17:27) Bolo by oveľa lepšie, keby miesto obvinenia: „Ty ma nikdy nepočúvaš!“ pokojne vyjadrila svoje pocity, kým u nej dôjde k frustrácii a sklamaniu. Možno by to, čo cíti, mohla dať najavo slovami: „Viem, že si zaneprázdnený, ale bola by som veľmi šťastná, keby sme mohli byť trochu viac spolu.“
Skutočne, „kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány“. (Príslovia 15:22) Tvoj manželský partner ťa má rád, ale to neznamená, že vie čítať tvoje myšlienky. Musíš mu taktným spôsobom dať vedieť, čo cítiš. To vám ako kresťanskému manželskému páru pomôže urobiť zmeny odzrkadľujúce lásku, aby ste si ‚zachovali jednotu ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja‘. — Efezanom 4:2, 3.
Ako príklad si zoberme Kazua, manžela pod papučou, ktorého neodolateľne lákali hazardné hry. Ocitol sa v mori dlhov dosahujúcich niekoľkostotisíc dolárov. Na splácanie dlhov si požičiaval peniaze, a tak sa ponáral ešte hlbšie. Potom začal študovať Bibliu a napokon pozbieral odvahu povedať manželke o svojich problémoch. Bol pripravený čeliť jej výčitkám. Veľmi ho však prekvapilo, keď mu manželka, ktorá už dlhšie študovala Bibliu, pokojne povedala: „Pokúsme sa vymyslieť, ako môžeme dlhy splatiť.“
Nasledujúci deň začali navštevovať veriteľov a splácať dlhy. Predali aj svoj dom. Trvalo to takmer rok, kým dlhy vyrovnali. Čo zmenilo jeho manželku Kimie? Sama hovorí: „Slová, ktoré sú v 4. kapitole listu Filipanom v 6. a v 7. verši, sú naozaj pravdivé. ‚O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.‘“ Dodala: „Jedna moja priateľka bola taká prekvapená, keď videla, aká som šťastná napriek ťažkostiam, že začala so mnou študovať Bibliu.“ Kazuo a jeho manželka boli pokrstení a teraz sa tešia zo šťastného rodinného života.
Okrem toho, že si manželia a manželky, ktorí zažili uvedené skúsenosti, navzájom prejavili dôveru a hovorili si pravdu, robili niečo, čo pomáha dvojiciam riešiť ich manželské problémy. Komunikovali s Pôvodcom manželského usporiadania, s Jehovom Bohom. Napriek tlaku a ťažkostiam, ktorým tieto dvojice čelia, Boh ich požehná pokojom, ktorý prevyšuje každé myslenie, ak sa budú zo všetkých síl snažiť uplatňovať jeho zásady a všetko ostatné ponechajú v jeho ruke. Pomocou je najmä spoločná modlitba. Manžel by sa mal ujímať vedenia a ‚vylievať svoje srdce‘ pred Bohom a hľadať jeho vedenie a usmerňovanie pri každom probléme, s ktorým sa s manželkou musia vyrovnávať. (Žalm 62:8) Jehova Boh určite vypočuje takéto modlitby.
Je naozaj možné posilniť manželský zväzok. Aj teraz, keď žijeme so všetkými našimi nedokonalosťami v rozbúrenej spoločnosti, môžu manželské páry nachádzať vo svojom vzťahu značnú radosť. Ďalšie praktické návrhy a zbožné rady môžete nájsť v knihe Vytvárať šťastný rodinný život, ktorú vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. Navyše, dvojice, ktoré sa úprimne snažia uplatňovať biblické zásady, majú nádej, že budú spojené v láske v novom svete, ktorý čoskoro príde a ktorý vytvorí Boh.