Otázky čitateľov
Bolo by pre kresťana vhodné spoločne podnikať s neveriacim človekom, keďže Biblia nám hovorí: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi“?
Túto radu nachádzame v 2. liste Korinťanom 6:14–16: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký má podiel veriaci s neveriacim? Či je v zhode Boží chrám s modlami?“
Nemáme dôvod myslieť si, že apoštol Pavol dal túto radu s úmyslom dávať konkrétne zákazy, napríklad že by kresťan nemal podnikať s neveriacim. Jeho rada sa však iste týka aj tohto, tak ako sa môže týkať iných oblastí života.
Túto radu Pavol napísal svojim kresťanským bratom v starovekom Korinte. Keďže bývali v meste, ktoré bolo veľmi skazené, denne museli bojovať proti mravným i duchovným nebezpečenstvám. Keby neboli opatrní, nezdravý vplyv, ktorému boli vystavení, mohol postupne oslabiť ich rozhodnutie byť odlišným ľudom, ‚vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom pre zvláštne vlastníctvo‘. — 1. Petra 2:9.
Skôr ako Pavol napísal to, čo je v 2. Korinťanom 6:14–16, zaoberal sa vážnym problémom, ktorý sa vyskytol medzi jeho korintskými bratmi. Strpeli, že v ich strede došlo k prípadu hrubej nemravnosti, a tak im Pavol prikázal, aby vylúčili nekajúcneho hriešnika. (1. Korinťanom 5:1) Hriešne konanie tohto muža ukázalo, že kresťanov môže ovplyvniť zlé spoločenstvo či neopatrné pohrúženie sa do ovzdušia svetskej morálky.
Korintskí kresťania sa mali vyhýbať spoločenstvu s vylúčeným mužom, ale znamenalo to úplne sa oddeliť od neveriacich? Mali sa v skutočnosti vyhnúť akýmkoľvek kontaktom či stykom s nekresťanmi, stať sa akýmsi druhom kláštornej sekty, tak ako Židia, ktorí sa utiahli do Kumránu neďaleko Mŕtveho mora? Nechajme odpovedať Pavla: „V svojom liste som vám napísal, aby ste sa prestali stýkať so smilníkmi, čo neznamená úplne so smilníkmi tohto sveta... Inak by ste skutočne museli vyjsť zo sveta.“ — 1. Korinťanom 5:9, 10.
Význam týchto slov je jasný. Pavol si uvedomoval, že kresťania žijú na tejto planéte, že žijú medzi neveriacimi a sú s nimi takmer v každodennom kontakte; že žijú medzi ľuďmi, ktorých morálka je nízka a ktorých normy sú celkom iné. Keďže sa tomu v podstate nedá vyhnúť, kresťania by si mali dávať pozor na nebezpečenstvo vyplývajúce z takýchto stykov.
Teraz sa opäť zamyslime nad Pavlovým druhým listom Korinťanom. Poukázal v ňom na to, že pomazaní kresťania sú spôsobilí ako Boží služobníci, vyslanci zastupujúci Krista. Povedal im, aby sa vystríhali akejkoľvek príčiny na potknutie, čo by mohlo na ich službu vrhnúť zlé svetlo. (2. Korinťanom 4:1–6:3) Pavol priamo povzbudzoval svojich korintských bratov, ktorí boli ako jeho duchovné deti, aby sa rozšírili vo svojej náklonnosti. (2. Korinťanom 6:13) Potom ich nabádal: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi.“ Aby zdôraznil tento bod, použil sériu rečníckych kontrastov.
Kontext ukazuje, že Pavol sa nesústreďoval na nejakú konkrétnu oblasť života, napríklad na obchodovanie alebo zamestnanie so zámerom stanoviť v tomto ohľade formálne pravidlo. Skôr poskytol všeobecnú, zdravú radu, ktorá mala pomôcť bratom, ktorých nežne miloval.
Mohol túto radu uplatniť napríklad kresťan, ktorý chcel vstúpiť do manželstva? Istotne. Vo svojom prvom liste apoštol radil Korinťanom, ktorí chceli vstúpiť do manželstva, aby to urobili „iba v Pánovi“. (1. Korinťanom 7:39) Múdrosť týchto slov zdôraznil tým, čo napísal neskôr, ako je to zaznamenané v 2. Korinťanom 6:14–18. Keby mal kresťan v úmysle vstúpiť do manželstva s niekým, kto nie je služobníkom Jehovu a nasledovníkom Krista, bol by považovaný za takého, ktorý sa spája s neveriacim. (Porovnaj 3. Mojžišovu 19:19; 5. Mojžišovu 22:10.) Je jasné, že takáto zásadná nezlučiteľnosť medzi manželmi by zvýšila pravdepodobnosť vzniku problémov vrátane problémov v duchovnej oblasti. Napríklad neveriaci partner by mohol v súčasnosti alebo v budúcnosti uctievať falošného boha. Pavol logicky argumentoval: „Aký je súlad medzi Kristom a Beliálom?“
No ako je to v ďalšej oblasti života — pri podnikaní s neveriacim? V niektorých prípadoch by sa kresťan mohol domnievať, že zarábanie peňazí a starostlivosť o rodinu si od neho vyžaduje, aby vstúpil do obchodného vzťahu s niekým, kto nie je kresťanom. (1. Timotejovi 5:8) Uvažujme nad niektorými príkladmi:
Kresťan by možno chcel predávať určitý druh tovaru, ale jedinou možnosťou by bolo spojiť sa s človekom, ktorý má prístup k potrebným výrobkom či prostriedkom. Iný kresťan chce niečo pestovať (alebo chovať niektorý druh dobytka), ale nemá k dispozícii pôdu, a tak by to musel robiť spolu s niekým, kto je ochotný prenajať mu pôdu za určitý podiel zo zisku. Ďalší kresťan si možno nemôže otvoriť inštalatérsky podnik, pretože cézar na to poskytuje len niekoľko povolení a tie už boli vydané; jediným riešením pre kresťana by bolo pripojiť sa k neveriacemu príbuznému, ktorý povolenie už má. — Marek 12:17.
To sú len príklady. Nepokúšame sa vyčerpať všetky možnosti alebo urobiť nejaké schvaľujúce či zamietajúce vyhlásenie. Myslime na tieto príklady a uvažujme, prečo by sa nemala prehliadať rada v 2. Korinťanom 6:14–18.
Kresťana, ktorý začal podnikať s neveriacim, či už je to príbuzný, alebo nie, by mohli zaskočiť neočakávané problémy a pokušenia. Jeho partner sa možno nazdáva, že je prijateľné nadobudnúť zisk tým, že nahlási menší príjem alebo zamestná pracovníkov bez toho, že by ich prihlásil ako svojich zamestnancov, aj keď tým poruší vládne nariadenia. Azda by ochotne zaplatil dodávateľovi za tovar, ktorý neuvedie vo faktúrach. Mal by mať kresťan nejaký podiel na takejto alebo podobnej nepoctivosti? A čo by kresťan urobil, keby mal so svojím spoločníkom vyplniť daňové priznanie alebo iné právne dokumenty týkajúce sa ich podnikateľskej činnosti? — 2. Mojžišova 23:1; Rimanom 13:1, 7.
Neveriaci obchodný spoločník by sa tiež mohol chcieť zásobiť tovarom určeným na pohanské sviatky, pri príležitosti takých sviatkov posielať v mene firmy pohľadnice a vyzdobiť podnik. Pavol sa pýtal: „Či je v zhode Boží chrám s modlami? Veď sme chrámom živého Boha.“ Aký vhodný je výrok: „‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého; a ja vás prijmem.‘“ (2. Korinťanom 6:16, 17) Túto múdru radu mnohí kresťania uplatnili tak, že si vybrali taký druh svetskej práce, v ktorej by boli čo najmenej vystavení problémom, ktoré sa môžu vyskytnúť. — Hebrejom 13:5, 6, 18.
Zbor nebol poverený, aby na všetko, čo kresťania robia vo svojej svetskej práci, či už sú zamestnancami alebo majiteľmi podnikov, dozeral, alebo aby to skúmal. Pravdaže, ak sa ukáže, že kresťan má účasť na nesprávnom konaní, napríklad že podporuje falošné uctievanie alebo určitý druh podvodu či krádeže, zbor musí podniknúť kroky, na podporu Jehovových noriem.
Dôležité však je, že Pavlova inšpirovaná rada „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi“ môže kresťanom pomôcť vyhnúť sa problémom a prípadnému právnemu konaniu. Rozumní kresťania si zoberú túto radu k srdcu a nebudú sa chcieť dostať do situácií, ktoré by ich vystavili ďalšiemu tlaku, aby urobili kompromis v biblických zásadách. Ak sa niekto domnieva, že musí začať spoločne podnikať s neveriacim, iní by ho nemali rýchlo odsúdiť alebo kritizovať; mali by si uvedomiť, že zodpovednosť za svoju voľbu bude musieť niesť on sám. Čo sa týka účasti kresťana na spoločnom obchodovaní s neveriacim, Pavol v zásade nestanovil nejaký formálny zákon, ktorého dodržiavanie by sa malo vynucovať. Jeho rada by sa však nemala prehliadať. Túto radu inšpiroval Boh a dal ju zaznamenať do Biblie na náš úžitok. Keď na ňu dbáme, počíname si múdro.