Odhalenie tajomstva najväčšieho mena

Je zaujímavé, že tak moslimský Korán, ako aj kresťanská Biblia poukazujú na najväčšie meno. Tento článok objasňuje význam a dôležitosť najväčšieho mena. Ukazuje tiež, ako toto meno ovplyvní celé ľudstvo a našu budúcnosť tu na Zemi.

NA ZEMI žili a zomreli už milióny mužov a žien. Vo väčšine prípadov ich mená zanikli spolu s nimi a ich pamiatka sa zabudla. No niektoré významné mená — ako Avicenna, Edison, Pasteur, Beethoven, Gándhí a Newton — sú stále živé. Tieto mená sú spojené s úspechmi, objavmi a vynálezmi tých, ktorí ich nosili.

Jestvuje však meno, ktoré je väčšie ako všetky ostatné mená. S týmto menom súvisia všetky prítomné i minulé divy v celom vesmíre. Ba i nádej ľudstva na dlhý a šťastný život je s ním spojená!

Veľa ľudí túžilo spoznať toto meno. Pátrali po ňom, pýtali sa naň, ale nedozvedeli sa ho. Zostalo pre nich tajomstvom. Naozaj, nikto nemôže odhaliť toto meno, ak mu ho nezjaví jeho Nositeľ. Našťastie tajomstvo tohto neporovnateľného mena bolo odhalené. Boh sám sa postaral o to, aby sa o ňom mohli dozvedieť tí, ktorí v neho veria. Zjavil svoje meno Adamovi, potom Abrahámovi, Mojžišovi a ďalším svojim verným služobníkom starých čias.

Pátranie po najväčšom mene

Korán hovorí o niekom, „kto bol veľmi skúsený v Písmach“. (27:40) Komentár známy ako Tafsír Džalálajn pri vysvetľovaní tohto verša uvádza: „Asaf, syn Barchijáho, bol spravodlivý muž. Poznal Božie najväčšie meno a kedykoľvek ho vzýval, bol vypočutý.“ To nám pripomína biblického pisateľa Asafa, ktorý v Žalme 83:18 napísal: „Aby poznali ľudia, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“

V Koráne 17:2 čítame: „Dali sme Mojžišovi Písma a urobili sme ich vodidlom pre Izraelitov.“ V týchto Písmach sa Mojžiš obracia na Boha hovoriac: „Dajme tomu, že som teraz prišiel k synom Izraela a hovorím im: ‚Poslal ma k vám Boh vašich predkov‘ a oni mi povedia: ‚Aké je jeho meno?‘ Čo im poviem?“ Boh odpovedal Mojžišovi slovami: „Toto máš povedať synom Izraela: ‚Jehova, Boh vašich predkov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov ma poslal k vám.‘ To je moje meno na neurčitý čas.“ — 2. Mojžišova 3:13, 15.

V staroveku bolo Izraelitom toto veľké Božie meno známe. Používali ho dokonca ako súčasť svojich vlastných mien. Takisto ako sa dnes môžeme stretnúť s menom Abdulah, ktoré znamená „Boží sluha“, aj v starovekom Izraeli mali niektorí ľudia meno Obadiáš, ktoré znamená „Jehovov sluha“. Matka proroka Mojžiša sa volala Jochebed, čo pravdepodobne znamená „Jehova je sláva“. Meno Ján znamená „Jehova bol milostivý“. A meno proroka Eliáša znamená „môj Boh je Jehova“.

Proroci poznali toto veľké meno a používali ho s hlbokou úctou. Vo Svätých písmach sa nachádza vyše 7000-krát. Vyzdvihol ho i Ježiš Kristus, syn Márie, keď vo svojej modlitbe k Bohu povedal: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal... A oznámil som im tvoje meno a oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich.“ (Ján 17:6, 26) Autor slávneho komentára ku Koránu, Bajdáwí, v poznámke ku Koránu 2:87 hovorí, že Ježiš „oživoval mŕtvych pomocou najväčšieho Božieho mena“.

Čo teda spôsobilo, že sa toto meno stalo tajomstvom? A čo má toto meno spoločné s budúcnosťou každého z nás?

Ako sa meno stalo tajomstvom?

Niektorí ľudia si myslia, že hebrejské meno „Jehova“ znamená „Alah“ (Boh). No „Alah“ zodpovedá hebrejskému ’Elohim, slávnostnému plurálu od slova ’elóah (boh). Medzi Židmi vznikol poverčivý zvyk, ktorý im bránil vyslovovať Božie meno Jehova. Preto keď pri čítaní Svätých písiem zbadali meno Jehova, stalo sa ich zvykom povedať ’Adhonai, čo znamená „Pán“. Na niektorých miestach dokonca zmenili pôvodný hebrejský text a namiesto „Jehova“ napísali ’Adhonai.

Náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva si počínali rovnakým spôsobom. Nahradili meno Jehova slovami „Boh“ (po arabsky „Alah“) a „Pán“. To prispelo k vývoju falošnej náuky o trojici, pre ktorú nie je vo Svätých písmach žiaden základ. Preto milióny ľudí mylne uctievajú Ježiša a svätého ducha a pokladajú ich za rovných Bohu.a

Preto vodcovia judaizmu a takzvaného kresťanstva nesú svoj diel zodpovednosti za rozšírenú nevedomosť, pokiaľ ide o najväčšie meno. Boh však predpovedal: „A istotne posvätím svoje veľké meno... a národy budú musieť poznať, že som Jehova.“ Áno, Jehova urobí svoje meno známym medzi všetkými národmi. Prečo? Pretože nie je iba Bohom Židov či nejakého iného jednotlivého národa alebo ľudu. Jehova je Bohom celého ľudstva. — Ezechiel 36:23; 1. Mojžišova 22:18; Žalm 145:21; Malachiáš 1:11.

Najväčšie meno a naša budúcnosť

Sväté písma hovoria: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ (Rimanom 10:13) Naša záchrana v dni súdu bude súvisieť s poznaním Božieho mena. Poznať jeho meno zahŕňa poznať jeho vlastnosti, diela a predsavzatia, a patrí k tomu aj žiť v súlade s jeho ušľachtilými zásadami. Napríklad Abrahám poznal Božie meno a vzýval ho. Vďaka tomu sa tešil z dobrého vzťahu k Bohu, prejavoval v neho vieru, spoliehal sa naňho a poslúchal ho. Abrahám sa tak stal Božím priateľom. Podobne aj nás poznanie Božieho mena priťahuje bližšie k Bohu a pomáha nám vypestovať si k nemu dôverný vzťah, pevne založený na jeho láske. — 1. Mojžišova 12:8; Žalm 9:10; Príslovia 18:10; Jakub 2:23.

V Biblii čítame: „Jehova stále pozoroval a počúval. A písala sa pred ním pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno.“ (Malachiáš 3:16) Prečo musíme ‚myslieť na‘ najväčšie meno? Meno Jehova doslovne znamená „Pôsobí, aby sa stalo“. To o Jehovovi prezrádza, že sám pôsobí, aby sa spĺňali jeho sľuby. Vždy uskutoční svoje predsavzatia. Je všemohúcim Bohom, jediným Stvoriteľom, ktorý má všetky vynikajúce vlastnosti. Neexistuje žiadne jednotlivé slovo, ktorým by bolo možné úplne opísať jeho božskú prirodzenosť. Ale Boh si zvolil to najväčšie meno — Jehova — a to pripomína všetky jeho vlastnosti a predsavzatia.

Vo Svätých písmach nám Boh hovorí o svojich predsavzatiach s ľudstvom. Jehova Boh stvoril človeka, ktorý sa mal tešiť z večného šťastného života v raji. Jeho vôľou vzhľadom na ľudstvo je, aby všetci ľudia vytvárali jednu rodinu, zjednotenú v láske a v pokoji. Boh lásky v blízkej budúcnosti uskutoční toto predsavzatie. — Matúš 24:3–14, 32–42; 1. Jána 4:14–21.

Boh objasňuje dôvody, prečo ľudstvo trpí, a ukazuje, že záchrana je možná. (Zjavenie 21:4) V Žalme 37:10, 11 čítame tieto slová: „Ešte chvíľku a zlého už nebude; a určite sa pozrieš na jeho miesto, a jeho nebude. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ — Pozri aj Korán 21:105.

Áno, Boh sa stane známym podľa svojho veľkého mena. Národy budú musieť spoznať, že on je Jehova. Aká je to úžasná výsada poznať to najväčšie meno, svedčiť o ňom a lipnúť k nemu! Tak sa Božie radostné predsavzatie splní na každom z nás: „Pretože upriamil svoju náklonnosť na mňa, zaobstarám mu aj únik. Budem ho chrániť, lebo poznal moje meno. Bude ma vzývať a ja mu odpoviem... Dĺžkou dní ho nasýtim a spôsobím, aby videl záchranu odo mňa.“ — Žalm 91:14–16.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

V horiacom kre sa Boh predstavil Mojžišovi ako ‚Jehova, Boh Abraháma‘

[Prameň ilustrácie]

Mojžiš a horiaci ker, od W. Thomasa st.