Narodil sa Ježiš, keď bol sneh?

„HUSTÉ sneženie ochromuje Jeruzalem.“ „Vytrvalé sneženie šokuje sever.“ Takéto titulky v The Jerusalem Post sa v roku 1992 stali pre izraelských čitateľov niečím úplne bežným. V tom roku bola v Izraeli jedna z najtuhších zím tohto storočia.

Do januára už vrchol vrchu Hermon pokrývala sedem až dvanásťmetrová vrstva snehu, a zima sa ešte ani zďaleka nekončila. Od Golanských výšin a hornej Galiley až za Jeruzalem a neďaleký Betlehem (ktorý vidno na titulnej strane), ba dokonca až na juh k Negebu, bol každodenný život v Izraeli znova a znova ochromovaný pôvabným a jemným, ale mocným návštevníkom. V jednom článku v Jerusalem Post sa hovorilo: „Hustému sneženiu sa včera podarilo to, čo sa minulý týždeň nepodarilo spŕške z raketometov kaťuša — odrezať sídliská a dôkladne zabarikádovať obyvateľov v ich domovoch.“

Krutá zima bola pohromou nielen pre obyvateľov miest. Prišli správy, že zamrzli stovky kráv a teliat, ako aj tisícky kurčiat, keď nočné teploty náhle klesli pod bod mrazu. A akoby nestačil sneh, svoju daň si vyžiadali aj silné, studené dažde. Jedného dňa sa dvaja mladí pastieri zúfalo snažili zachrániť niekoľko svojich oviec, ktoré strhla náhla, prudká povodeň, a sami boli pritom strhnutí prúdom a utopili sa.

Hoci takáto zima nie je pre Stredný východ typická, izraelský časopis Eretz uviedol: „Meteorologické údaje, ktoré boli zhromažďované a zaznamenávané na území Izraela za posledných 130 rokov, ukazujú, že sneh je v Jeruzaleme bežnejším javom, ako by sa azda očakávalo... V rokoch 1949 až 1980 bolo v Jeruzaleme dvadsaťštyri zím so snehom.“ No je tento údaj cenný iba z meteorologického hľadiska a ako zaujímavosť, alebo má aj mimoriadny význam pre bádateľov Biblie?

Aký to má význam pre bádateľov Biblie?

Keď ľudia uvažujú o Ježišovom narodení, mnohým to v mysli vyvolá dojímavý výjav s jasličkami, ktorý sa často predvádza v čase Vianoc. Dieťatko Ježiš leží teplo zabalené, chránené svojou matkou, a okolitá krajina je jemne prikrytá snehom. Zodpovedá tento obľúbený výjav biblickému opisu tejto historickej udalosti?

Biblický pisateľ Lukáš uvádza starostlivo doloženú správu o Ježišovom narodení: „A boli v tej krajine pastieri, ktorí žili vonku a v noci strážili svoje stáda. A zrazu stál pri nich Jehovov anjel a okolo nich zažiarila Jehovova sláva, a veľmi sa báli. Anjel im však povedal: ‚Nebojte sa, ale, hľa, oznamujem vám dobré posolstvo veľkej radosti, ktorú budú mať všetci ľudia, lebo sa vám dnes narodil v Dávidovom meste [v Betleheme] Záchranca, ktorý je Kristus, Pán. A to je vám znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a ležiace v jasliach.‘ Naraz bolo pri anjelovi množstvo nebeského vojska, ktoré chválilo Boha a hovorilo: ‚Sláva Bohu hore na výšinách a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle.‘“ — Lukáš 2:8–14.

Keby ste dnes prečítali túto správu priemernému Izraelčanovi a opýtali sa ho, v ktorom ročnom období to asi bolo, pravdepodobne by odpovedal: „Niekedy medzi aprílom a októbrom.“ Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Od novembra do marca je v Izraeli studené, daždivé počasie a 25. december je určite v zimnom období. Pastieri by vtedy nebývali vonku a nestrážili by v noci svoje stáda na poliach. Keď sa zamyslíte nad správami, ktoré sú na začiatku tohto článku, ľahko pochopíte prečo. Betlehem, kde sa Ježiš narodil, leží vo väčšej nadmorskej výške a od Jeruzalema je vzdialený len niekoľko kilometrov. Aj v rokoch, keď počasie nie je také extrémne, noci v zime sú tam dosť chladné. — Micheáš 5:2; Lukáš 2:15.

Historický pohľad na čas narodenia Ježiša osvetľuje skutočnosť, že Ježiš sa nenarodil v decembri, keď bol sneh. Ježišova matka Mária musela napriek pokročilému tehotenstvu cestovať zo svojho domova v Nazarete do Betlehema. Spolu s Jozefom tak urobili preto, aby vyhoveli požiadavke sčítania ľudu podľa nariadenia rímskeho vládcu cézara Augusta. (Lukáš 2:1–7) Židovskí obyvatelia cítili odpor k rímskej vláde a k vysokým daniam, ktoré vyžadovala, a boli už na pokraji vzbury. Prečo by ich Rím zbytočne dráždil tým, že by vyžadoval, aby v najnepriaznivejšom a zradnom zimnom počasí mnohí cestovali, aby boli zapísaní? Nie je oveľa logickejšie, že to bolo nariadené v období, ktoré je vhodné na cestovanie, napríklad na jar alebo na jeseň?

Biblicky podložené výpočty

Historické i prírodné doklady vylučujú december či ktorýkoľvek iný zimný mesiac ako zodpovedajúci správam o Ježišovom narodení. Okrem toho, Biblia prostredníctvom proroctva odhaľuje, v ktorom ročnom období sa Ježiš narodil. Kde sa o tom v Biblii hovorí?

V 9. kapitole Daniela nachádzame jedno z najpôsobivejších proroctiev o Mesiášovi. Opisuje aj jeho príchod, aj jeho odrezanie smrťou, čím bola poskytnutá výkupná obeť na zmierenie za hriech a bol položený základ, aby poslušné ľudstvo mohlo získať „spravodlivosť na neurčité časy“. (Daniel 9:24–27; porovnaj Matúša 20:28.) Podľa tohto proroctva sa to všetko malo uskutočniť v období 70 týždňov rokov, ktoré sa začalo v roku 455 pred n. l., keď bol vydaný príkaz znovu vystavať Jeruzalem.a (Nehemiáš 2:1–11) Podľa rozčlenenia času v tomto proroctve možno rozoznať, že Mesiáš sa mal objaviť na začiatku sedemdesiateho týždňa rokov. To sa stalo v roku 29 n. l., keď Ježiš prišiel, aby sa dal pokrstiť, a tak oficiálne začal vykonávať svoju mesiášsku úlohu. „V polovici týždňa“ čiže po tri a pol rokoch mal byť Mesiáš odrezaný smrťou, čím prestali platiť všetky obete podľa zmluvy mojžišovského Zákona. — Hebrejom 9:11–15; 10:1–10.

Toto proroctvo odhaľuje, že Ježišova služba trvala tri a pol roka. Ježiš zomrel v deň pesachu, 14. nisana (podľa židovského kalendára), na jar v roku 33 n. l. Zodpovedajúci dátum pre ten rok by bol 1. apríl. (Matúš 26:2) Keď od toho odpočítame tri a pol roka, Ježišov krst vychádza na začiatok októbra roku 29 n. l. Lukáš nás informuje, že Ježiš mal v čase svojho krstu asi 30 rokov. (Lukáš 3:21–23) To by znamenalo, že Ježiš sa narodil takisto okolo začiatku októbra. V súlade s Lukášovou správou boli pastieri v tomto ročnom období ešte „vonku a v noci strážili svoje stáda“. — Lukáš 2:8.

Z akého zdroja?

Keďže doklady svedčia o tom, že Ježiš sa narodil začiatkom októbra, prečo sa jeho narodenie oslavuje 25. decembra? The New Encyclopædia Britannica ukazuje, že táto oslava bola zavedená storočia po Ježišovom narodení: „Počas štvrtého storočia väčšina východných cirkví postupne prijala 25. december ako deň oslavy Kristovho narodenia. V Jeruzaleme síce odpor proti Vianociam trval dlhšie, ale neskôr boli prijaté.“

Prečo tí, ktorí sa nazývali kresťanmi, tak ľahko prijali tento zvyk mnoho storočí po Kristovi? The New Encyclopædia Britannica ďalej osvetľuje túto vec: „Tradičné zvyky spojené s Vianocami pochádzajú z viacerých zdrojov preto, že zhodou okolností sa uprostred zimy slávilo narodenie Krista a súčasne pohanské poľnohospodárske sviatky a sviatky slnka. V rímskom svete boli saturnálie (17. december) časom veselenia a výmeny darčekov. Dvadsiaty piaty december bol považovaný aj za dátum narodenia tajomného iránskeho boha Mitru, Slnka spravodlivosti.“

Bola to všetko naozaj iba „zhoda okolností“? Rozhodne nie! Je historickým faktom, že v štvrtom storočí nášho letopočtu za vlády cisára Konštantína sa Rímska ríša zmenila z prenasledovateľa kresťanstva na ochrancu „kresťanstva“ ako náboženstva uznaného štátom. Keď väčší počet ľudí, ktorí nemali poznanie o pravom význame kresťanstva, prijal túto novú vieru, začali sláviť svoje dôverne známe pohanské sviatky pod novým, „kresťanským“ pomenovaním. Ktorý dátum mohol byť pre oslavu narodenia Krista vhodnejší než 25. december, označený už predtým za dátum narodenia „Slnka spravodlivosti“?

Záleží na tom?

Sotva možno pochybovať o tom, že Ježišovi prví nasledovníci, ktorí boli židovského pôvodu, neoslavovali jeho narodeniny. Encyclopaedia Judaica uvádza, že „slávenie narodenín je v tradičnom židovskom rituále neznáme“. Takúto oslavu by raní kresťania určite neprebrali. Neoslavovali Ježišovo narodenie, ale dbali na Ježišov príkaz, aby si pripomínali jeho smrť, ktorej nesporný dátum, 14. nisan, poznali. — Lukáš 22:7, 15, 19, 20; 1. Korinťanom 11:23–26.

Stáročia pred Kristom proroctvo upozorňovalo Židov, ktorí boli vtedy Božím vyvoleným národom, na skončenie blížiaceho sa vyhnanstva v Babylone: „Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa ničoho nečistého; vyjdite z jeho stredu, zachovajte sa čistí, vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie.“ (Izaiáš 52:11) Mali sa vrátiť do svojej domoviny, aby obnovili čisté uctievanie Jehovu. Bolo by nemysliteľné, aby prevzali nečisté pohanské zvyky a formy uctievania, ktoré videli v Babylone.

Preto neprekvapuje, že ten istý príkaz je v 2. Korinťanom 6:14–18 zopakovaný aj kresťanom. Namiesto židovského národa, ktorý zavrhol Krista, sa predstaviteľmi čistého uctievania stali Kristovi nasledovníci. Ich zodpovednosťou bolo pomáhať druhým, aby vyšli z duchovnej tmy a vošli do svetla pravdy. (1. Petra 2:9, 10) Ako by to vôbec mohli robiť, keby miešali Kristovo učenie so zvykmi a sviatkami pohanského pôvodu?

Nech už je slávenie „bielych Vianoc“ akokoľvek obľúbené, rovná sa ‚dotýkaniu sa nečistého‘. (2. Korinťanom 6:17) Ten, kto naozaj miluje Boha a Krista, sa tomu musí vyhnúť.

Popri skutočnosti, že Vianoce majú korene v pohanských oslavách, sme tiež videli, že nepredkladajú pravdu, lebo Ježiš sa narodil v októbri. Áno, bez ohľadu na to, aká scéna sa niekomu v mysli vynára, Ježiš sa jednoducho nenarodil v čase, keď bol sneh.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na stranách 4, 5]

Zasnežený Jeruzalem, pohľad od východu

[Prameň ilustrácie]

Garo Nalbandian

[Obrázok na strane 6]

Sneh pri múroch Jeruzalema

[Obrázok na strane 7]

Len v teplom období môžu pastieri zostať v noci so svojimi stádami na kamenistých stráňach, ako vidno dole

[Prameň ilustrácie]

Garo Nalbandian