„Hľadajte Jehovu, všetci mierni“
„HĽADAJTE Jehovu, všetci mierni zeme, ktorí ste vykonávali Jeho sudcovské rozhodnutia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť. Snáď budete môcť byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu.“ — Sofoniáš 2:3.
Prorok Sofoniáš adresoval tieto slová ‚miernym zeme‘ a nabádal ich ‚hľadať miernosť‘, aby boli ochránení „v deň Jehovovho hnevu“. Tieto slová sotva nechávajú priestor na pochybnosti o tom, že miernosť je nevyhnutnou podmienkou na prežitie. Ale prečo je to tak?
Prečo máme hľadať miernosť?
Miernosť je vlastnosť, ktorá znamená byť vľúdnej povahy, nebyť arogantný alebo namyslený. Úzko súvisí s ďalšími cnosťami, napríklad s pokorou a vľúdnosťou. Preto sú mierni ľudia ochotní nechať sa poučiť a prijať disciplínu z Božej ruky, i keď v danom okamihu sa to možno zdá zarmucujúce. — Žalm 25:9; Hebrejom 12:4–11.
Vo svojej podstate nemusí mať miernosť takmer nič spoločné s tým, aké má niekto vzdelanie alebo spoločenské postavenie. No ľudia, ktorí sú vysokovzdelaní alebo sú vo svete úspešní, majú sklon myslieť si, že sú spôsobilí robiť všetky rozhodnutia sami, dokonca aj v otázke uctievania. To im môže brániť v tom, aby pripustili, že by ich druhý človek niečo učil, alebo im to môže brániť prijať radu a urobiť vo svojom živote nevyhnutné zmeny. U iných, ktorí sú hmotne bohatí, sa môže vyvinúť chybné zmýšľanie, že hmotný majetok im zaručí bezpečnosť. Preto vôbec nepovažujú za potrebné získať duchovné bohatstvo z Božieho Slova, Biblie. — Matúš 4:4; 5:3; 1. Timotejovi 6:17.
Uvažujme o znalcoch Písma, farizejoch a popredných kňazoch za Ježišových dní. Pri jednej príležitosti farizeji poslali úradníkov, aby Ježiša zatkli. Keď sa vrátili bez neho, farizeji povedali: „Vari ste boli aj vy zvedení? Či mu uveril niekto z vládcov alebo z farizejov? Len tento zástup, ktorý nepozná Zákon, sú prekliati.“ (Ján 7:45–49) Inými slovami, podľa nich len nevedomí a nevzdelaní ľudia mohli byť takí naivní, aby uverili v Ježiša.
Napriek tomu niektorí farizeji boli pritiahnutí k pravde, a dokonca Ježiša a kresťanov obhajovali. Patril k nim Nikodém a Gamaliel. (Ján 7:50–52; Skutky 5:34–40) Po Ježišovej smrti „veľký zástup kňazov poslúchal vieru“. (Skutky 6:7) Nepochybne najvýraznejším príkladom bol apoštol Pavol. Bol vychovaný pri Gamalielových nohách a stal sa vysokokvalifikovaným, uznávaným obhajcom judaizmu. Po čase však pokorne zareagoval na výzvu Krista Ježiša a stal sa jeho horlivým nasledovníkom. — Skutky 22:3; 26:4, 5; Galaťanom 1:14–24; 1. Timotejovi 1:12–16.
Toto všetko ukazuje, že bez ohľadu na to, aký má azda niekto pôvod a vzdelanie, alebo čo si možno teraz myslí o posolstve Biblie, stále platia Sofoniášove slová. Ak niekto chce, aby ho Boh schválil, a chce sa nechať viesť jeho Slovom, nevyhnutne potrebuje miernosť.
Tí, ktorí dnes ‚hľadajú miernosť‘
Milióny ľudí na celom svete kladne reagujú na dobré posolstvo o Kráľovstve. Jehovovi svedkovia vedú v domovoch takýchto ľudí každý týždeň viac ako štyri milióny biblických štúdií. Títo ľudia pochádzajú z rôzneho prostredia a z rôznych ekonomických a sociálnych pomerov. Ale jedno, čo majú spoločné, je, že sú dostatočne pokorní, aby prijali biblické posolstvo, ktoré im niekto predložil pri ich dverách alebo niekde inde. Mnohí z nich robia pekné pokroky, pretože sú ochotní vynaložiť úsilie, aby prekonali prekážky, s ktorými sa na svojej ceste stretajú. Áno, sú dnes medzi ‚miernymi zeme‘.
Uveďme si ako príklad Máriu z Mexika. Študovala na univerzite právo a vďaka dedičstvu bola finančne zabezpečená. To viedlo k tomu, že si osvojila niektoré veľmi liberálne názory, ktoré, ako povedala, z nej urobili „buričského, drsného, arogantného a neveriaceho“ človeka. „Začala som si myslieť, že všetko možno vyriešiť peniazmi a že Boh nie je dôležitý. Dokonca som sa domnievala, že ani neexistuje,“ spomína si Mária. „Náboženstvo mi bolo na smiech a bolo pre mňa len spoločenskou požiadavkou,“ dodala.
Neskôr si Mária všimla zmeny v správaní svojho bratranca, ktorý sa stal Jehovovým svedkom. „Predtým sa správal strašne, a teraz je to veľmi pokojný a bezúhonný človek,“ povedala Mária. „Príbuzní hovorili, že je kazateľom a číta Bibliu, a preto už nepije ani nechodí za ženami. A tak som ho požiadala, aby ma navštívil a čítal mi z Biblie, lebo som si myslela, že takto nájdem pokoj a spokojnosť, po ktorých som tak veľmi túžila.“ Výsledkom bolo, že Mária prijala ponuku biblického štúdia s jednou manželskou dvojicou svedkov.
Mária musela prekonať veľa vecí a bolo pre ňu tiež veľmi ťažké prijať biblickú zásadu vedenia hlavou a podriaďovať sa svojmu manželovi. No urobila vo svojom živote a postoji zásadné zmeny. Priznala: „Myslím si, že odkedy prekročili prah nášho domu bratia a priniesli so sebou pomoc od Jehovu, prebýva v našom dome šťastie, spokojnosť a Božie požehnanie.“ Dnes je Mária oddaným, pokrsteným svedkom Jehovu.
S nasledovaním pravého uctievania je spojená ďalšia oblasť, v ktorej miernosť, alebo jej nedostatok, zohráva závažnú úlohu. V rodinách sa veľmi často stáva, že manželka prijme pravdu a chce slúžiť Bohu, ale manžel otáľa. Pre niektorých manželov je možno ťažké prijať myšlienku, že je tu ešte niekto iný — Jehova Boh — komu sa teraz jeho manželka musí podriaďovať. (1. Korinťanom 11:3) Jedna žena v meste Chihuahua (Mexiko) požiadala o biblické štúdium a časom prijala pravdu ona aj jej sedem detí. Jej manžel spočiatku odporoval. Prečo? Pretože nechcel, aby jeho rodina chodila kázať z domu do domu a ponúkala biblickú literatúru. Zjavne sa domnieval, že je to pod jeho dôstojnosť. Jeho rodina však bola pevná v rozhodnutí slúžiť Bohu. Časom manžel začal chápať, aké dôležité je prijať Božie usporiadanie. No kým sa oddal Jehovovi, uplynulo pätnásť rokov.
Na celom území Mexika je ešte stále veľa izolovaných spoločenstiev, v ktorých majú miestni obyvatelia svoj domorodý indiánsky jazyk a svoje zvyky. Biblické posolstvo sa dostáva aj k týmto ľuďom a pomáha im zvýšiť si kultúrnu úroveň, pretože popri poznávaní pravdy sa niektorí učia čítať a písať. No skutočnosť, že niekto má nízke vzdelanie alebo málo hmotných prostriedkov, nemusí znamenať, že bude prístupnejší. Rasová hrdosť a pevné lipnutie na tradíciách predkov niekedy spôsobujú, že pre niektorých je ťažké prijať pravdu. To tiež vysvetľuje, prečo sú v niektorých indiánskych dedinách tí, ktorí prijímajú pravdu, často napádaní ostatnými dedinčanmi. Miernosť má teda mnohé formy.
Reagovať s miernosťou
A čo vy? Reagujete na pravdu z Božieho Slova kladne? Alebo je pre vás ťažké prijať niektoré biblické pravdy? Možno sa budete chcieť preskúmať, aby ste zistili, čo je pre vás prekážkou. Ruší vás to, že väčšina ľudí, ktorí sú priťahovaní k pravde, má nevýznamný pôvod? Je azda vo vašom zmýšľaní pýcha? Je dobré uvažovať o slovách apoštola Pavla: „Boh si vyvolil pochabé veci sveta, aby zahanbil múdrych ľudí; a Boh si vyvolil slabé veci sveta, aby zahanbil silných; a Boh si vyvolil neurodzené veci sveta a opovrhované veci, veci, čo nie sú, aby obrátil navnivoč veci, čo sú, aby sa pred Bohom nechválilo žiadne telo.“ — 1. Korinťanom 1:27–29.
Odmietnete poklad len preto, lebo ste ho našli v obyčajnej hlinenej nádobe? Samozrejme, že nie! Ale to je práve spôsob, ktorý si Boh vyberá, aby nám predložil svoje Slovo pravdy zachraňujúce život, ako to vysvetľuje apoštol Pavol: „Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby bola moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, Božia, a nie z nás.“ (2. Korinťanom 4:7) Miernosť a pokora nám umožnia vidieť skutočnú hodnotu pokladu, a nie iba ‚hlinené nádoby‘ čiže ľudských prostredníkov, ktorí nám tento poklad prinášajú. Takýmto konaním zároveň zvýšime pravdepodobnosť, že budeme „ukrytí v deň Jehovovho hnevu“ a že budeme patriť k miernym, ktorí „zdedia zem“. — Sofoniáš 2:3; Matúš 5:5.