Či na Východe, alebo na Západe, Jehova posilňuje svoj ľud
NA ÚZEMIACH, kde je kazateľské dielo zakázané, v krajinách, ktoré roztrieštilo násilie, i v tých, kde bol zákaz zrušený nedávno — naozaj na celosvetovom poli — Jehova naďalej poskytuje svojim svedkom „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. — 2. Korinťanom 4:7.
Prosperita počas zákazu
Na jednom súostroví na Ďalekom východe je kazateľské dielo zakázané už sedemnásť rokov. Zbavuje to vari Jehovových svedkov odvahy? Vôbec nie! V máji minulého roku dosiahli nový vrcholný počet 10 756 zvestovateľov, a z nich 1297 slúžilo celým časom. V súvislosti s tým, ako sa podmienky vo svete zhoršujú, ľudia na tomto ostrove sú stále viac ochotní počúvať pravdu. A tak bratia podali správu o 15 654 biblických štúdiách, ktoré vedú so záujemcami v ich domovoch. Krátko predtým sa 25 397 ľudí zúčastnilo pokojných zhromaždení, ktoré sa konali ako slávnostná pripomienka Ježišovej smrti.
Keď prebiehali oblastné zjazdy „Božské vyučovanie“ — opäť uvážene vzhľadom na miestne podmienky — bratia boli veľmi potešení, že mohli dostať vo svojom jazyku tie isté publikácie, ktoré boli vydané v Spojených štátoch. Prekladatelia, korektori a ďalší dobrovoľne pracovali nadčas, aby mohli včas pripraviť niekoľkostostranovú knihu, ktorá mala byť na zjazde vydaná ako hlavná publikácia. A v jednej tlačiarni, ktorá ochotne spolupracuje so svedkami, boli radi, že mohli vykonať peknú prácu pri tlačení a viazaní tejto knihy. Účastníci zjazdu mali radosť, že mohli dostať túto publikáciu obsahujúcu vyše tisícky farebných fotografií. Veľa vládnych úradníkov si váži Jehovových svedkov a odpor prichádza väčšinou od duchovenstva kresťanstva. Bratia dúfajú, že zákaz bude čoskoro zrušený.
A čo Amerika?
Jehovovi svedkovia v týchto západných krajinách sú zjednotení so svojimi bratmi na Východe v odvážnom zdolávaní problémov a Jehovov svätý duch im pomáha prekonávať zložité situácie. Pozrime sa napríklad na nasledujúcu správu z jednej latinskoamerickej krajiny, kde majú drogové kartely svoje pôsobiská v džungli.
Skupina svedkov sa vybrala autobusom na izolované územie. Keď vystúpili z autobusu, všimli si úzku bočnú cestu, ktorá viedla von z dediny. Päť bratov sa vydalo pozrieť, kam táto poľná cesta vedie, a sestry a deti zostali pracovať v dedine. Jeden z bratov hovorí:
„Šli sme po ceste dve hodiny, ale narazili sme len na veľmi málo domov. Vtom vyšlo z lesa osem ozbrojených mužov s kapucňami na hlavách. Niektorí mali guľomety a niektorí mačety. Kde sme sa to dostali? Spýtali sme sa ich teda, čo chcú, ale povedali nám, aby sme boli ticho a nič nehovorili — len aby sme kráčali pred nimi. Poslúchli sme. Po ďalších dvoch hodinách chôdze cez hustý buš v džungli sme prišli na čistinku, kde bol očividne vojenský tábor. Ozbrojené stráže boli všade. V strede stál pekný dom, do ktorého nás voviedli.
Keď nás usadili, oslovil nás muž, ktorý bol zjavne vodcom tábora. Bol pekne oblečený, mal dobré spôsoby a dôstojné vystupovanie. Ukázal na jedného z našich bratov a povedal mu, aby vstal. Potom sa ho opýtal: ‚Čo si myslíte o našej skupine?‘ Plne si uvedomujúc, kde sme, brat odpovedal: ‚No, vieme o vašej skupine, ale nezaujímame sa o ňu, ani o žiadnu inú politickú skupinu. Jediný dôvod, prečo sme tu, je kázať o Kráľovstve Jehovu Boha v rukách Ježiša Krista. Toto Kráľovstvo čoskoro zničí všetky politické vlády tohto systému vecí a ľuďom na tejto zemi prinesie úžasné požehnania za rajských podmienok — niečo, čo žiaden človek alebo skupina ľudí nemôže urobiť.‘
Postoj muža sa zmenil. Začal nám klásť otázky: ‚Kde ste sa to všetko naučili? Kto vás vyškolil, že dokážete takto rozprávať?‘ Jeden a pol hodiny sme mohli vydávať dôkladné svedectvo o podmienkach vo svete a ukázať, že Biblia hovorí o jedinej nádeji pre ľudstvo. Vysvetlili sme tiež 13. kapitolu listu Rimanom — že poslúchame vrchnosti, ktoré sú pri moci, ale keď nastane rozpor medzi Jehovovým Slovom a ich požiadavkami, poslúchame v prvom rade nášho Boha, Jehovu. Nakoniec sme mu ponúkli knihy, ktoré sme mali so sebou. Vzal si tri z nich, ako aj Bibliu a na naše veľké prekvapenie nám dal za ne dobrovoľný príspevok. Povedal, že si ich prečíta.
Potom dal vodca pokyn jednému z mužov, aby nás vyviedol z tábora. Čoskoro sme boli na ceste späť, ďakujúc Jehovovi za víťazstvo, ktoré sme zažili na inom poli vydávania svedectva.“
V Afrike zmietanej konfliktmi
Na polceste medzi Ďalekým východom a ďalekým Západom leží africký kontinent. Boje medzi kmeňmi vrhli niektoré krajiny do víru násilia. V Libérii bol Jehovov ľud opäť veľmi postihnutý zosilnením občianskej vojny. V októbri a novembri 1992 prebiehali boje najprv v hlavnom meste a v jeho okolí. Potom, keď sa vojna rozšírila ďalej do vnútrozemia, celé zbory sa rozpadli, keďže bratia so zvyškom obyvateľstva utiekli do buša. Ich horlivosť však nezoslabla. Pri úteku zároveň kázali a to viedlo k tomu, že v najodľahlejších častiach vnútrozemia sa vydalo veľké svedectvo.
Jeden zbor bratov, ktorí opustili svoje domovy, postavil dočasnú sálu Kráľovstva uprostred kaučukovníkovej plantáže. Civilní obyvatelia mesta v blízkosti frontu často cez deň utekali na okolité kaučukovníkové plantáže, aby unikli pred leteckým bombardovaním. Miestni bratia (vrátane mnohých zvestovateľov, ktorí utiekli z hlavného mesta, Monrovie) organizovali zvestovateľskú službu a pravidelne ich bolo možné vidieť kázať medzi tými tisíckami ľudí, ktorí sa ukrývali pod kaučukovníkmi! Kedykoľvek sa priblížilo lietadlo, bratia a sestry skočili do neďalekého zákopu, a potom, keď nebezpečenstvo pominulo, pokračovali v rozhovoroch.
Je úžasné, že vyše tisíc zborových zvestovateľov, ktorí boli schopní odovzdať správu Spoločnosti, dosiahlo v priemere 18,1 hodiny vo zvestovateľskej službe a viedlo 3111 biblických štúdií mesačne, a to i napriek občianskej vojne.
V Afrike boli v minulých štyroch rokoch zrušené obmedzenia diela Jehovových svedkov v 18 krajinách. A radosť radostí! Dňa 12. augusta bol zrušený zákaz v Malawi, ktorý bol na činnosť svedkov uložený v októbri 1967. Kázanie dobrého posolstva v podzemí stále prosperovalo, ale teraz môžu svedkovia postupovať vpred v podmienkach slobody. Budú však musieť čakať až na čas vzkriesenia, aby mohli znova pozdraviť mnohých svojich drahých druhov, ktorí boli zavraždení utláčateľmi.
Dňa 4. októbra 1992 nadobudla účinnosť mierová dohoda v Mozambiku. Bratia sa dostávajú na územia, ktoré boli v uplynulých šestnástich rokoch počas ničivej vojny nedostupné. V oblasti Carioco bolo obnovené spojenie s 375 bratmi a sestrami, ktorí za posledných sedem rokov nemali žiaden kontakt s organizáciou. V Milange, hlavnom meste oblasti známej predtým ako koncentračný tábor a centrum „prevýchovy“ Jehovových svedkov, z ktorých mnohí utiekli z Malawi, bol usporiadaný zvláštny jednodňový zjazd. Zjazdu sa zúčastnil prekvapujúci počet 2915 osôb vrátane starostu mesta, ktorý Jehovových svedkov privítal. Tak sa bývalé stredisko „prevýchovy“ stalo v ten deň strediskom božského vyučovania.
Jeden misionár píše: „Pokiaľ ide o našich bratov, ktorí sa ocitli v utečeneckých táboroch v provincii Tete, jeden predstaviteľ úradu UNHCR (vysoký komisár pre utečencov pri OSN) si povšimol zaujímavú vec. Povedal, že Jehovovi svedkovia zorganizovali svoje tábory oddelene od ostatných skupín. ‚Ich tábor,‘ povedal, ‚bol jediný, ktorý dobre fungoval,‘ a pripojil, že ‚Jehovovi svedkovia sú čistí, disciplinovaní a vzdelaní.‘ Ponúkol mi let ponad buš, aby som to mohol vidieť na vlastné oči. Zo vzduchu ma pilot upozornil na dva tábory. Jeden bol zanedbaný a špinavý, s domami z hliny natlačenými na seba, bez akéhokoľvek plánu. Druhý bol usporiadaný, s domami postavenými do radov pozdĺž ulíc. Domy vyzerali úhľadne, dvory boli vyzametané. Niektoré domy boli dokonca natreté farbou vyrobenou po domácky. ‚Hádajte, ktorý z nich patrí vašim ľuďom,‘ povedal pilot. Mal som veľkú radosť, že som sa mohol stretnúť s bratmi v tomto tábore. V tejto osade svedkov je teraz osem zborov.“
V „krajine orla“
Nie, to nie je americký orol! Medzi Východom a Západom leží jedna európska krajina, Albánsko, ktorej meno Shqipëria v úradnom jazyku znamená „Krajina orla“. Nedávno bol v tejto krajine zrušený krutý, päťdesiat rokov trvajúci zákaz diela Jehovových svedkov, ktorí sa teraz môžu tešiť so svojimi bratmi zo Západu a Východu zo slobody uctievania. Skutočne si ‚vykupujú príhodný čas‘. (Efezanom 5:16) Prvý zjazd v histórii Albánska, jednodňový krajský zjazd, sa konal v Národnom divadle hlavného mesta, Tirany, v nedeľu 21. marca. V sobotu odpoludnia premenila pracovná skupina 75 dobrovoľníkov z radov Jehovových svedkov zanedbané miesto zhromaždení na zjazdovú sálu žiariacu čistotou. Vedenie divadla onemelo úžasom. A treba poznamenať, že zo 75 dobrovoľníkov bolo len 20 pokrstených!
Počasie ani nemohlo byť lepšie. Keďže prišli delegáti zo zámoria, vďaka pozdravom — väčšinou formou gestikulácie a objatí — bol zvláštny zjazdový deň veľmi zvláštny. S dlaňami rozprestretými k nebu predniesol brat Nasho Dori úvodnú modlitbu. Bol pokrstený v roku 1930 a teraz je takmer slepý. Program bol prednesený v albánčine, zväčša zahraničnými zvláštnymi priekopníkmi. Zatiaľ čo 41 nových bratov a sestier kráčalo k bazénu, ktorý v miestnej sále Kráľovstva ochotne postavili hosťujúci grécki bratia, 585 prítomných spievalo pieseň „Kresťanské zasvätenie“ — jednu zo šiestich piesní, ktoré boli preložené do albánčiny na túto príležitosť. Aká to bola zmena! Predtým vlastniť Bibliu znamenalo dostať sa do pracovného tábora, a zhromaždenia boli obmedzené na skupiny dvoch alebo troch osôb.
Nasledujúci deň po zjazde telefonoval do kancelárie Watch Tower riaditeľ divadla. Obyčajne sa nie veľmi zaujíma o to, kto používa divadlo. To je vec zástupcu riaditeľa. Teraz však povedal: „Musel som vám zavolať jednoducho preto, aby som vám poďakoval. Nikdy som nevidel toto miesto také čisté. Keby som to mal opísať, povedal by som, že vánok z neba zavial včera na naše divadlo. Kedykoľvek by ste chceli použiť našu budovu, príďte prosím, a budete prví v poradí. V skutočnosti by sme potrebovali, aby ste prišli každé tri mesiace bezplatne.“
Svedkovia sa vrátili do svojich miest posilnení a naplnení vďačnosťou a začali robiť prípravy na Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti. Len o 15 dní nato, v utorok 6. apríla, sa na siedmich miestach konala prvá verejná Pamätná slávnosť.
V meste Berat návštevnosť zhromaždení vzrástla približne na 170 osôb a miestny kňaz preto zúri. Z 33 zvestovateľov Kráľovstva v Berate bolo 21 pokrstených na zjazde. Bratia z Beratu podali správu o 472 prítomných na Pamätnej slávnosti. Účasť na Pamätnej slávnosti na iných miestach bola tiež výnimočná, najmä vďaka vynikajúcej iniciatíve zvláštnych priekopníkov.
V meste Skadar, kde je vplyv katolicizmu v Albánsku najsilnejší a kde sa nachádza i bazilika, začala cirkev vydávať mesačne informačný bulletin a každé číslo sa zaoberalo témou „Ako sa vyhýbať Jehovovým svedkom“. V poslednom čísle sa písalo: „Jehovovi svedkovia okupujú Skadar!“ Veľká armáda dvoch svedkov tam na Pamätnú slávnosť zhromaždila 74 pekne sa správajúcich, uvažujúcich ľudí. Po prednáške na Pamätnej slávnosti 15 rodín požiadalo o domáce biblické štúdium. V inom meste, Drač, kde je armáda štyroch svedkov, bola vynikajúca účasť 79 ľudí.
V horskej dedine Kalmeti i Vogel sa pre odpor katolíckej mládeže, ktorá sa vyhrážala, že vyženie Jehovových svedkov kameňmi, zhromaždenie presunulo do domu miestneho brata, kde Pamätnú slávnosť v pokoji oslávilo 22 ľudí. V tejto skupine sú piati zvestovatelia, z ktorých traja boli pokrstení na zjazde v Tirane.
V meste Valona dostali dvaja mladí muži Strážnu vežu, prečítali si ju a napísali Spoločnosti: „Nazývame sa teraz Jehovovými svedkami, pretože sme v Strážnej veži spoznali pravdu. Prosíme, pošlite nám pomoc.“ Boli tam poslaní dvaja zvláštni priekopníci a jeden z týchto mladých mužov zanedlho spĺňal požiadavky na zvestovateľa. Bol šťastný, že mohol byť medzi 64 prítomnými na Pamätnej slávnosti vo Valone.
Jeden albánsky brat, ktorý spoznal pravdu v Spojených štátoch, sa v päťdesiatych rokoch vrátil do svojho rodného mesta Gjirokastër, kde slúžil zo všetkých síl až do svojej smrti. Zasial semená pravdy aj do srdca svojho syna. Keď bol zákaz zrušený, jeho syn požiadal spoločnosť Watch Tower o pomoc. Iný záujemca, ktorý žije v blízkej dedine severne od tohto mesta, tiež písomne požiadal o pomoc, a tak tam boli poslaní štyria zvláštni priekopníci. V stredu ráno po Pamätnej slávnosti jeden z nich zatelefonoval do kancelárie Spoločnosti v Tirane: „Nemôžem sa zdržať, aby som vám nepovedal, ako veľa vykonal Jehovov duch. Sme takí šťastní. Pamätná slávnosť bola veľkým úspechom.“ Prítomných bolo 106 osôb vrátane ich skupiny siedmich zvestovateľov Kráľovstva.
Aká bola celková účasť na Pamätnej slávnosti? V roku 1992, keď tu bolo iba 30 zvestovateľov Kráľovstva, bola účasť 325 ľudí. V roku 1993 zhromaždilo 131 zvestovateľov 1318 účastníkov. V oboch rokoch bola účasť desaťkrát vyššia ako počet zvestovateľov. Je naozaj vzrušujúce vidieť, ako sa za taký krátky čas stáva „z maličkého... tisíc“! — Izaiáš 60:22.
„Predĺž stanové šnúry“
V súvislosti s rozširovaním kazateľského diela Jehovových svedkov do všetkých kútov sveta zaznieva výzva: „Urob miesto svojho stanu priestrannejšie. A nech sa roztiahnu stanové plátna tvojho vznešeného stánku. Nezadržuj. Predĺž stanové šnúry a stanové kolíky si urob silné. Veď vyrazíš napravo aj naľavo.“ (Izaiáš 54:2, 3) To, že došlo k rozšíreniu Božieho „vznešeného stánku“ — ktorý predstavuje celosvetový zbor jeho ctiteľov — je skutočne očividné vo Východnej Európe, najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Jehova podporoval svojich služobníkov počas desaťročí útlaku a teraz poskytuje svojim svedkom dynamickú energiu potrebnú na rozšírenie a zosilnenie organizácie.
V Moskve (Rusko) sa na štadióne Lokomotívy v dňoch 22. až 25. júla zúčastnil na významnom medzinárodnom zjazde, ktorý patril do minuloročnej série zjazdov „Božské vyučovanie“, vrcholný počet 23 743 osôb. Kto by si bol čo len pred dvoma rokmi pomyslel, že to bude možné! A predsa boli tu! Vyše 1000 účastníkov prišlo z Japonska a Kórey, takmer 4000 zo Spojených štátov a Kanady a ďalšie tisíce z vyše 30 krajín južného Pacifiku, Afriky, Európy a ďalších častí zeme — naozaj stretnutie Východu a Západu. Aké to bolo pre všetkých povzbudzujúce, keď sa mohli voľne pohybovať v spoločnosti svojich vyše 15 000 ruských bratov a sestier! Radosť nemala hraníc.
Bol pokrstený úžasný počet 1489 nových svedkov. O krste prinášali správy oznamovacie prostriedky po celom svete vrátane novín The New York Times, ktoré uverejnili na titulnej strane krásnu fotografiu. Akokoľvek bol potlesk počas krstu búrlivý, bol prekonaný pri záverečnom prejave, keď po tom, ako rečník poďakoval 4752 dobrovoľníkom, a tiež úradníkom, ktorí pomohli k takému dobrému výsledku zjazdu, povedal: „A predovšetkým, ďakujeme Jehovovi!“ Áno, Jehovov duch zadržiaval silný odpor zo strany ortodoxných náboženských predstaviteľov a poskytol veľmi dôležitú energiu, vďaka ktorej sa zjazd stal vzrušujúcou skutočnosťou.
No malo prísť niečo ešte väčšie, a to v ukrajinskom meste Kyjev v dňoch 5. až 8. augusta. Opäť dali ochotní dobrovoľníci kompletne do poriadku štadión a táto mamutia sála Kráľovstva pojala pri vrcholnej účasti 64 714 osôb. Znova prišli svedkovia z Východu a Západu a zo všetkých častí sveta. Hlavné prejavy boli prekladané do 12 jazykov. Asi 53 000 delegátov, ktorí prišli prostriedkami hromadnej dopravy, sa stretlo na staniciach a letiskách a boli prepravení na miesta ubytovania v hoteloch, školách, súkromných domoch i na lodiach. Všetko sa uskutočnilo s minimálnymi výdavkami pomocou plynulej a účinnej organizácie, čo si vyslúžilo vyjadrenia údivu a chvály od mestskej polície.
Vyvrcholením vzrušujúceho zjazdového programu bol krst, ktorý trval celé dve a pol hodiny. Celkový počet 7402 nových bratov a sestier symbolizoval svoju oddanosť Jehovovi, zatiaľ čo sa po tomto obrovskom štadióne znovu a znovu ozýval potlesk. Bolo to viac, než bol posledný vrcholný počet všetkých čias — 7136 pokrstených, ktorý bol zaznamenaný vtedy, keď sa v roku 1958 zhromaždilo 253 922 účastníkov zjazdu v New Yorku.
Kým toto obdobie súdu postupuje k svojmu záveru, ľudia podobní ovciam z Východu, Západu, ba aj z „najvzdialenejšej časti zeme“ sú zhromažďovaní do jednoty, ktorá nemá obdobu v celej ľudskej histórii. Naozaj „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ sa pripája k duchovnému Izraelu vo vyhlasovaní svojej viery v Ježišovu drahocennú výkupnú obeť, ktorá je základom všetkého, čo sa dovršuje v ospravedlnení Jehovovej zvrchovanej vlády. — Skutky 1:8; Zjavenie 7:4, 9, 10.
[Obrázky na stranách 8, 9]
Východ sa stretáva so Západom v Moskve a Kyjeve