Svet bez vojen — onedlho!

DŇA 24. decembra roku 1914 prešiel mladý britský vojak Jim Prince cez územie nikoho, aby sa porozprával s jedným nemeckým pešiakom. „Ja som Sas. Ty si Anglosas. Prečo proti sebe bojujeme?“ opýtal sa ho Nemec. O niekoľko rokov Prince priznal: „Ešte stále nepoznám odpoveď na túto otázku.“

V jeden mimoriadny týždeň roku 1914 sa vojaci britskej a nemeckej armády spolu bratali, hrali futbal, a dokonca si vymieňali vianočné darčeky. Toto prímerie bolo prirodzene neoficiálne. Generáli nechceli, aby ich vojaci zistili, že „nepriateľ“ nie je nebezpečný netvor, ako ho vykresľovala vojnová propaganda. Britský vojak Albert Moren si neskôr spomínal: „Keby bola paľba zastavená ešte ďalší týždeň, bolo by veľmi ťažké znovu začať vojnu.“

Toto spontánne prímerie dokázalo, že aj veľa vycvičených vojakov túži po mieri, a nie po vojne. Väčšina vojakov, ktorá pozná hrôzy boja, by súhlasila so španielskym príslovím: „Nechajte ísť do vojny toho, kto nevie, čo vojna je.“ Celosvetový prieskum verejnej mienky by nepochybne ukázal, že veľká väčšina ľudí uprednostňuje mier pred vojnou. Ale ako sa môže táto všeobecná túžba po mieri zmeniť na svet bez vojen?

Skôr ako by sa mohlo skoncovať s vojnami, musel by sa zmeniť postoj ľudí. Ústava Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru vyhlasuje: „Keďže vojny vznikajú v mysliach ľudí, sú to práve mysle ľudí, kde sa musí vybudovať obrana mieru.“ Ale súčasná spoločnosť, v ktorej bujnie nedôvera a nenávisť, je čoraz násilnejšia, nie mierovejšia.

Sám Boh však sľúbil, že jedného dňa bude mier vštepený do mysle ľudí, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť. Prostredníctvom svojho proroka Izaiáša povedal: „[Boh] istotne bude konať súd medzi národmi a napraví záležitosti mnohých ľudí. A budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ — Izaiáš 2:4.

Nastolenie mieru v mysli

Je možné, aby v myslení ľudí nastala taká výrazná zmena? Naučia sa ľudia niekedy chrániť mier namiesto toho, aby oslavovali vojnu? Uvažuj o príklade Wolfganga Kusserowa. V roku 1942 nacisti sťali tomuto 20-ročnému Nemcovi hlavu, pretože sa ‚nechcel učiť vojne‘. Prečo si vybral smrť? V písomnom vyhlásení citoval také biblické zásady, ako: „Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba“ a „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú“. (Matúš 22:39; 26:52) Potom položil jasnú otázku: „Nechal to náš Stvoriteľ napísať pre stromy?“

Božie slovo zaznamenané v Biblii „vykonáva moc“ a tohto mladého svedka Jehovu poháňalo, aby sa snažil o mier bez ohľadu na následky. (Hebrejom 4:12; 1. Petra 3:11) Ale Wolfgang Kusserow nebol jediný, kto sa takto usiloval o mier. J. S. Conway v knihe The Nazi Persecution of the Churches 1933-45 (Nacistické prenasledovanie cirkví v rokoch 1933–1945) citoval oficiálne nacistické archívy, ktoré dosvedčujú, že Jehovovi svedkovia ako skupina odmietli vziať do ruky zbraň. Conway poukazuje na to, že takýto odvážny postoj v skutočnosti znamenal sám si podpísať rozsudok smrti.

Jehovovi svedkovia sa aj dnes usilujú o mier, a to bez ohľadu na to, akej sú rasy alebo národnosti. Prečo? Pretože sa z Biblie dozvedeli, že praví služobníci Boha musia prekovať svoje meče na radlice. Alejandro, mladý Argentínčan, ktorý sa prisťahoval do Izraela v roku 1987, to môže dosvedčiť.

Alejandro žil tri roky v jednej družstevnej komunite v Izraeli, zatiaľ čo študoval na univerzite a pracoval v rôznych hoteloch a reštauráciách. V tomto období začal čítať Bibliu a hľadal zmysel života. Nadovšetko túžil vidieť svet, kde by sa ľudia mohli tešiť z mieru a spravodlivosti. Alejandro, ktorý bol Žid, pracoval spolu so Židmi a Arabmi, ale nechcel uprednostňovať ani jeden národ.

V roku 1990 Alejandra pozval jeden priateľ, ktorý študoval Bibliu s Jehovovými svedkami, na jednodňový zjazd do Haify. Alejandro žasol, keď videl 600 Židov a Arabov, ako sa tešia zo vzájomného spoločenstva na zjazde, a pomyslel si: ‚Naozaj takto by mali ľudia žiť.‘ O šesť mesiacov sa sám stal svedkom a teraz venuje väčšinu svojho času kázaniu biblického dobrého posolstva o mieri.

Ako Boh nastolí mier

Tieto príklady sú síce veľmi pôsobivé, ale v dnešnom svete sú skôr výnimkou ako pravidlom. Hoci súčasný systém podporuje mier slovami, zalieva semená vojny. Radi by ste bývali na ulici, kde by obyvatelia dávali 7 až 16 percent svojho zárobku na strelné zbrane a na ochranné zabezpečenie domu? Ale práve to robia národy v posledných rokoch svojimi výdavkami na zbrojenie. Nie je teda prekvapením, keď Izaiášovo proroctvo odhaľuje, že ľudstvo ako celok neprekuje meče na radlice, pokým Boh ‚nenapraví záležitosti mnohých ľudí‘. Ako to urobí?

Hlavným prostriedkom na napravenie záležitostí je Kráľovstvo Jehovu Boha. Prorok Daniel predpovedal, že ‚nebeský Boh zriadi kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené‘. Toto Kráľovstvo, pokračuje Daniel, „rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá [svetské vlády] a ono samo bude stáť až na neurčité časy“. (Daniel 2:44) Tieto slová odhaľujú, že Božie Kráľovstvo zabezpečí pevný dohľad nad celou zemou. Odstráni hranice medzi národmi, a tým i rivalitu. Navyše, keďže jeho podriadení budú „vyučení Jehovom“, ich pokoj „bude hojný“. (Izaiáš 54:13) Nie div, že Ježiš nám povedal, aby sme sa modlili k Bohu: „Nech príde tvoje kráľovstvo.“ — Matúš 6:10.

Odstránenie náboženských prekážok

Boh odstráni aj náboženské prekážky mieru. Náboženstvo stálo za najdlhším vojnovým konfliktom v histórii — za križiackymi výpravami čiže „svätými vojnami“, ktoré začal pápež Urban II. v roku 1095 n. l.a V našom storočí stálo duchovenstvo v popredí pri získavaní podpory ľudu pre vojny, dokonca aj pre tie, ktoré mali úplne svetský charakter.

Historik Paul Johnson napísal o úlohe takzvaných kresťanských cirkví počas prvej svetovej vojny: „Duchovenstvo bolo neschopné a z väčšej časti neochotné uprednostniť kresťanskú vieru pred národnosťou. Väčšina išla cestou menšieho odporu a zamieňala si kresťanstvo s vlastenectvom. Kresťanskí vojaci všetkých denominácií boli pobádaní, aby zabíjali jeden druhého v mene svojho Záchrancu.“

Náboženstvo väčšmi prispelo k roznecovaniu vojen než k posilňovaniu mieru. Biblia opisuje falošné náboženstvo ako „smilnicu“, ktorá sa podkladá vodcom sveta. (Zjavenie 17:1, 2) Boh vyhlasuje falošné náboženstvo za hlavného vinníka, ktorý je zodpovedný za preliatie krvi všetkých ľudí pobitých na zemi. (Zjavenie 18:24) Preto Jehova Boh odstráni túto prekážku mieru raz navždy. — Zjavenie 18:4, 5, 8.

Aj keď zmiznú také rozdeľujúce prvky, ako je politika a falošné náboženstvo, mier by nikdy nebol istý, keby nebol odstránený najväčší podnecovateľ vojny — Satan Diabol. To je záverečná úloha, ktorú Božie Kráľovstvo vykoná v svojom programe nastolenia úplného mieru na zemi. Biblická kniha Zjavenie vysvetľuje, že Satan bude ‚uchopený‘, ‚zviazaný‘ a ‚vrhnutý do priepasti‘, aby „už nezvádzal národy“. Potom bude úplne zničený. — Zjavenie 20:2, 3, 10.

Biblický prísľub skončenia vojen nie je prázdnym snom. Jehova Boh už urobil opatrenia na dosiahnutie mieru. Jeho Kráľovstvo už bolo zriadené v nebesiach a je pripravené urobiť ďalšie opatrenia na zabezpečenie celosvetového mieru. Medzitým sa milióny Jehovových svedkov, ktorí podporujú túto nebeskú vládu, naučili žiť v mieri.

Je teda zrejmé, že máme rozumné dôvody na to, aby sme verili, že vojny nie sú nevyhnutné. A čo je ešte lepšie, môžeme sa tešiť na deň, ktorý je blízko, keď Jehova zastaví vojny navždy. (Žalm 46:9) Postará sa o to, aby tu bol onedlho svet bez vojen.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Môžete žiť v novom svete bez vojen