Sú Jehovovi svedkovia kultom?
JEŽIŠ KRISTUS bol obvinený z toho, že je pijan, nenásytník, porušovateľ sabatu, falošný svedok, rúhač proti Bohu a Satanov posol. Obvinili ho aj z toho, že podvracia národ. — Matúš 9:34; 11:19; 12:24; 26:65; Ján 8:13; 9:16; 19:12.
Podobne sa po Ježišovej smrti a vzkriesení stali terčom vážnych obvinení jeho učeníci. Jednu skupinu kresťanov prvého storočia odvliekli k mestským vládcom ľudia, ktorí kričali: ‚Títo muži prevrátili obývanú zem.‘ (Skutky 17:6) Pri inej príležitosti boli apoštol Pavol a jeho spoločník Sílas odvedení pred autority a obvinení z toho, že vo veľkej miere znepokojili mesto Filipi. — Skutky 16:20.
Neskôr bol Pavol obvinený z toho, že je „ako mor a vyvoláva vzbury medzi všetkými Židmi po celej obývanej zemi“ a že sa pokúsil „znesvätiť chrám“. (Skutky 24:5, 6) Poprední Židia v Ríme presne opísali situáciu Ježišových nasledovníkov, keď povedali: „O tejto sekte je nám naozaj známe, že sa všade hovorí proti nej.“ — Skutky 28:22.
Je zrejmé, že niektorí ľudia považovali túto novú skupinu založenú Ježišom Kristom za náboženskú skupinu s radikálnymi názormi a praktikami, ktoré boli v rozpore s tým, čo sa v tých dňoch prijímalo ako normálne sociálne správanie. Týchto kresťanov by dnes nepochybne mnohí považovali za deštruktívny kult. Ich žalobcami boli často významní a vážení členovia spoločnosti, a to, ako sa zdá, pridalo obvineniam na váhe. Mnohí verili obvineniam proti Ježišovi a jeho učeníkom. Ale ako pravdepodobne viete, všetky tieto obvinenia boli falošné! To, že ľudia hovorili tieto veci, ešte neznamenalo, že boli aj pravdivé.
A ako je to dnes? Bolo by správne hovoriť o Jehovových svedkoch ako o náboženskej skupine s radikálnymi názormi a praktikami, ktoré sú v rozpore s tým, čo je prijímané ako normálne sociálne správanie? Sú Jehovovi svedkovia kultom?
Čo hovoria doklady
Istý vládny úradník mesta Sankt Peterburg (Rusko) vysvetlil: „Jehovovi svedkovia nám boli predstavovaní ako nejaká podzemná sekta, ktorej členovia sedia kdesi v tme, vraždia deti a zabíjajú sa navzájom.“ Ale obyvatelia Ruska sa nedávno lepšie oboznámili s tým, akí sú Jehovovi svedkovia v skutočnosti. Ten istý úradník neskôr spolupracoval s Jehovovými svedkami pri príležitosti medzinárodného zjazdu a povedal: „Teraz vidím, že sú to normálni, usmievaví ľudia, dokonca lepší, než sú mnohí, ktorých poznám. Sú mierumilovní a pokojní a majú sa navzájom veľmi radi.“ Dodal: „Naozaj nechápem, prečo sa o nich hovorí toľko lží.“
Jehovovi svedkovia neusporadúvajú rituálne stretnutia, ani ich uctievanie nie je zahalené tajomstvom. Autorka Julia Mitchellová-Corbettová, ktorá nepatrí k svedkom, píše: „Keď sa — obyčajne viac ako raz za týždeň — stretnú v sále Kráľovstva (ich miesta zhromažďovania sa nenazývajú kostolmi), väčšinu času strávia štúdiom Biblie a rozhovormi.“ Miesta, kde sa zhromažďujú, sú jasne označené nápisom. Zhromaždenia sú prístupné aj iným a široká verejnosť je pozývaná, aby sa ich zúčastnila. Neohlásení hostia sú viac než vítaní.
„Svedkovia si získali povesť čestných, zdvorilých a pracovitých ľudí,“ dodáva pani Corbettová v knihe Religion in America (Náboženstvo v Amerike). Mnohí ľudia, ktorí nie sú svedkami, rýchlo zistili, že na Jehovových svedkoch nie je nič podivné alebo zvláštne. Ich správanie nie je v rozpore s tým, čo je prijímané ako normálne sociálne správanie. The New Encyclopædia Britannica správne uvádza, že svedkovia „sa držia vysokých mravných meradiel v osobnom správaní“.
Riaditeľ spravodajských a zvláštnych relácií jednej televíznej stanice v Spojených štátoch napísal Jehovovým svedkom list ako odpoveď na predpojaté vysielanie o svedkoch v televíznej spravodajskej relácii 60 minút. Uviedol v ňom: „Keby viac ľudí žilo takým spôsobom, akým žije vaša viera, tento národ by nebol v takom stave, v akom je. Som novinár, ktorý vie, že vaša organizácia je založená na láske a silnej viere v Stvoriteľa. Chcem, aby ste vedeli, že nie všetci novinári sú takí predpojatí.“
Dobre známe náboženstvo
Je vhodné povedať, že Jehovovi svedkovia sú malou, okrajovou náboženskou skupinou? V určitom zmysle je Jehovových svedkov málo v porovnaní s niektorými náboženstvami. Ale spomeňte si, čo povedal Ježiš: „Tesná [je] brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ — Matúš 7:13, 14.
V žiadnom prípade však svedkovia nie sú malým, okrajovým kultom. Na jar roku 1993 sa na Pamätnej slávnosti Kristovej smrti, ktorú konali svedkovia, zúčastnilo vyše 11 miliónov ľudí. Ale oveľa dôležitejší než ich počet je ich morálny charakter a príkladné správanie, ktoré im prinieslo uznanie po celom svete. Tento činiteľ nepochybne prispel k tomu, že mnohé krajiny ich oficiálne uznali ako známe náboženstvo a nespochybňujú ich.
Význačné je nedávne uznesenie Európskej komisie pre ľudské práva. Obsahuje vyhlásenie, že svedkovia by mali mať zaručenú slobodu myslenia, svedomia a náboženstva a že majú právo hovoriť o svojej viere a učiť o nej druhých. To by ťažko bolo možné, keby Jehovovi svedkovia boli známi ako tí, čo používajú podvodné a neetické postupy na získavanie členov alebo keby používali podvodné metódy na ovládanie mysle svojich prívržencov.
Veľké množstvo ľudí po celom svete dobre pozná Jehovových svedkov. Pýtame sa ľudí spomedzi tých miliónov, ktorí nie sú svedkami a študujú alebo študovali Bibliu so svedkami: Stretli ste sa s nejakými pokusmi vymyť vám mozog? Použili svedkovia nejakú metódu na ovládnutie vašej mysle? Vaša úprimná odpoveď by nepochybne bola „nie“. Prirodzene, keby tieto metódy boli použité, bol by tu obrovský počet obetí, ktorý by umlčal akékoľvek argumenty v prospech Jehovových svedkov.
„Presiaknutí humanitou“
Členovia kultov sa často izolujú od rodiny, priateľov a od spoločnosti vôbec. Platí to v prípade Jehovových svedkov? „Nepatrím k Jehovovým svedkom,“ napísal jeden novinár z Českej republiky. Dodal však: „Je zrejmé, že [Jehovovi svedkovia] majú úžasnú morálnu silu... Uznávajú síce vládne autority, ale veria, že iba Božie kráľovstvo je schopné vyriešiť všetky problémy ľudstva. Pozor — nie sú fanatikmi. Sú to ľudia presiaknutí humanitou.“
Nežijú ani v komúnach, takže by sa izolovali od príbuzných a od ostatných ľudí. Jehovovi svedkovia si uvedomujú, že na základe Písiem majú zodpovednosť milovať svoju rodinu a starať sa o ňu. Žijú a pracujú medzi ľuďmi všetkých rás a náboženstiev. Keď dôjde k nejakým katastrofám, pohotovo reagujú dodávkami núdzového materiálu a inou humanitnou pomocou.
A čo je ešte dôležitejšie, sú zapojení do neporovnateľného vzdelávacieho programu. Koľko náboženstiev má organizovaný systém osobných návštev každého jednotlivca vo svojom okolí? Jehovovi svedkovia toto robia vo vyše 200 krajinách a vo vyše 200 jazykoch! Je zrejmé, že Jehovovi svedkovia sú „presiaknutí humanitou“.
Prísne sa držia Biblie
Náuky Jehovových svedkov sú nesporne odlišné od tých, ktoré vyučujú cirkvi. Jehovovi svedkovia veria, že Jehova je všemohúci Boh a Ježiš je jeho Syn, a nie časť trojjediného božstva. Ich viera je zakotvená v presvedčení, že len Božie Kráľovstvo môže priniesť úľavu trpiacemu ľudstvu. Varujú ľudí pred blížiacim sa zničením tohto skazeného systému vecí. Kážu o Božích sľuboch pozemského raja pre poslušné ľudstvo. Neuctievajú kríž. Neslávia Vianoce. Veria, že duša je smrteľná a že neexistuje ohnivé peklo. Nejedia krv ani neprijímajú transfúziu krvi. Nezapájajú sa do politiky ani sa nezúčastňujú vojen. Položili ste si niekedy otázku, prečo sú náuky Jehovových svedkov také odlišné?
Jedny massachusettské noviny, Daily Hampshire Gazette, vysvetľujú, že Jehovovi svedkovia majú „prísny výklad Biblie zakazujúci mnohé činnosti, ktoré iní považujú za samozrejmé... a to všetko v snahe nasledovať príklad kresťanov prvého storočia a slovo Biblie“. The Encyclopedia of Religion súhlasne uvádza, že „všetko, čomu veria, je založené na Biblii. ‚Podopierajú text‘ (to znamená, že používajú biblické citáty na podporu) takmer všetkých vyhlásení viery a považujú za samozrejmosť autoritu Biblie, ktorá úplne nahradila tradície.“ Kniha Religion in America uvádza: „Táto skupina nikdy neochabla vo svojom sústredenom štúdiu Biblie a jej náuky sú podopreté podrobne vypracovaným systémom odvolávok na biblické verše.“
Kto je ich vodcom?
Práve preto, že Jehovovi svedkovia sa pevne držia biblických náuk, neuctievajú ľudských vodcov a nerobia si z nich modly, čo je také charakteristické pre súčasné kulty. Odmietajú delenie na duchovných a laikov. The Encyclopedia of Religion o Jehovových svedkoch vhodne píše: „Trieda kňazstva a zvláštne tituly sú zakázané.“
Nasledujú Ježiša Krista ako svojho Vodcu a Hlavu kresťanského zboru. Práve Ježiš Kristus povedal: „Vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus.“ — Matúš 23:8–12.
Je jasné, že Jehovovi svedkovia majú od kultu tak ďaleko, ako mal Ježiš ďaleko od nenásytníka a pijana. Určite nie každý, kto bol ovplyvnený nepravdivými správami o Ježišovi a jeho učeníkoch, sa nechal priviesť k tomu, aby ho ohováral. Niekto bol azda len nesprávne informovaný. Ak sa chcete dozvedieť niečo o Jehovových svedkoch a ich učení, prečo by ste sa s nimi neoboznámili lepšie? Dvere ich sál Kráľovstva sú doširoka otvorené pre všetkých, ktorí hľadajú pravdu.
Aj vy môžete mať úžitok z ich starostlivého pátrania po presnom poznaní Biblie a môžete sa dozvedieť, ako uctievať Boha v súlade s Ježišovými slovami: „Prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali.“ — Ján 4:23.