Drž sa v bezpečnej vzdialenosti, keď hrozí nebezpečenstvo
LEN málo ľudí reaguje na nebezpečenstvo citlivejšie ako námorníci. Musia bedlivo sledovať počasie, morské prúdy a vzdialenosť lode od pobrežia. Keď sa prúdy a vietor spoja a ženú loď k pobrežiu, pre námorníkov to znamená namáhavú prácu a nebezpečenstvo.
Za takýchto okolností — známych ako pobrežie na záveternej strane lode — si námorník musí udržiavať na mori značnú vzdialenosť medzi loďou a pobrežím, a to zvlášť vtedy, keď je plavidlo poháňané len plachtami. Jedna príručka o umení riadiť loď uvádza, že keď námorníka ‚zastihne víchrica vo chvíli, keď má pobrežie na záveternej strane lode, je to azda tá najhoršia situácia‘, do akej sa môže dostať. Aké riešenie sa odporúča? ‚Nikdy nepripustite, aby sa vaše plavidlo dostalo do takej kritickej situácie.‘ Spoľahlivý spôsob, ako sa vyhnúť uviaznutiu na piesčine alebo stroskotaniu na skalnatom pobreží, je držať sa od nebezpečného miesta v dostatočnej vzdialenosti.
Podobne musia kresťania citlivo reagovať na nebezpečenstvá, ktoré by mohli spôsobiť stroskotanie ich viery. (1. Timotejovi 1:19) Dnešné pomery rozhodne nie sú ideálne na to, aby sme si udržiavali stály kurz v našom živote. Presne tak ako sa loď môže vplyvom vetra a morských prúdov odchýliť od svojho kurzu, aj náš oddaný život môže stratiť smer pre neustály nápor nášho nedokonalého tela a preto, že nás neustále bičuje duch sveta — v dnešnej dobe takmer so silou víchrice.
Muž, ktorý žil riskantne
Aké ľahké je nevedomky riskovať a vydať sa do nebezpečných duchovných vôd!
Uvažuj o varovnom príklade, ktorý sa stal pri jednej vodnej ploche vo vnútrozemí, pri Mŕtvom mori. Hovoríme o Lótovi. Rozhodnutie žiť v Sodome mu prinieslo veľa problémov a nemálo žiaľu. Abrahám a Lót sa po hádke medzi svojimi pastiermi dohodli, že budú žiť každý na inom území. Dozvedáme sa, že Lót si vybral oblasť Jordána a utáboril sa v blízkosti miest tejto oblasti. Neskôr sa rozhodol žiť v Sodome, i keď spôsob života Sodomčanov ho trápil. — 1. Mojžišova 13:5–13; 2. Petra 2:8.
Prečo Lót zostával žiť v meste, ktoré bolo smutne známe nemravnosťou, v meste, ktoré Jehovu hlboko urážalo, a dokonca vyvolávalo všeobecný krik ľudí žijúcich v susedstve? Sodoma ako mesto prosperovala a Lótova manželka sa nepochybne tešila z hmotných výhod mestského života. (Ezechiel 16:49, 50) Možno aj Lóta priťahovala živá ekonomika Sodomy. Nech mal na život tam akýkoľvek dôvod, mal odísť skôr, než odišiel. Nakoniec, až po dôraznom naliehaní Jehovových anjelov, Lótova rodina opustila túto nebezpečnú oblasť.
Správa v 1. knihe Mojžišovej hovorí: „Keď však nastal úsvit, tu naliehali anjeli na Lóta a hovorili: ‚Vstaň, vezmi svoju manželku a svoje dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol zmetený s previnením mesta!‘“ Ale Lót aj po tejto dôraznej výstrahe „stále otáľal“. Anjeli napokon „chytili jeho ruku a ruku jeho manželky a ruky jeho dvoch dcér a vyviedli ho von a postavili ho za mesto“. — 1. Mojžišova 19:15, 16.
Na okraji mesta dali anjeli Lótovej rodine niekoľko posledných pokynov: „Unikni pre svoju dušu! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v celej tej Oblasti! Unikni do hornatého kraja, aby si nebol zmetený!“ (1. Mojžišova 19:17) Ešte aj potom Lót naliehavo prosil o dovolenie ísť do neďalekého mesta Coár, namiesto toho, aby túto oblasť úplne opustil. (1. Mojžišova 19:18–22) Je zrejmé, že Lót sa zdráhal vzdialiť od nebezpečenstva čo najďalej.
Cestou do Coáru sa Lótova manželka obzrela na Sodomu, zrejme túžiac po veciach, ktoré tam musela zanechať. Nevšímala si pokyny anjelov, a tak stratila život. Lót — spravodlivý muž — prežil zničenie mesta so svojimi dvoma dcérami. Akú cenu však zaplatil za to, že si zvolil žiť v blízkosti nebezpečenstva! — 1. Mojžišova 19:18–26; 2. Petra 2:7.
Zďaleka sa vyhýbaj nebezpečenstvu
Lótova trpká skúsenosť ukazuje, čo sa môže stať, keď sa priblížime k nebezpečnému prostrediu alebo sa v takom prostredí zdržiavame. Múdrosť by nám diktovala, aby sme, tak ako dobrí námorníci, nikdy nepripustili, že by sme sa dostali do takej kritickej situácie. Napríklad akým riskantným oblastiam by sme sa mali vyhýbať? Niektorí kresťania zišli z pravej cesty tak, že sa príliš ponorili do obchodných činností, pestovali blízke priateľstvo so svetskými spoločníkmi, alebo, hoci neboli voľní pre manželstvo, citovo sa pripútali k niekomu opačného pohlavia.
Múdrym počínaním v každom prípade je držať sa od nebezpečenstva dostatočne ďaleko. Napríklad, sme ostražití vzhľadom na duchovné nebezpečenstvá, ktoré by mohla so sebou priniesť takzvaná jedinečná obchodná príležitosť? Niektorí bratia sa pohrúžili do obchodného podnikania na úkor svojej rodiny, zdravia a teokratických povinností. Lákadlom je niekedy pohodlnejší spôsob života, ktorý peniaze môžu priniesť. Inokedy je to výzva vyskúšať si svoju bystrosť v obchodovaní. Niektorí možno dôvodia, že ich pohnútkou je poskytnúť prácu iným bratom alebo môcť štedrejšie prispievať na celosvetové dielo. Možno si myslia, že keď obchod pôjde dobre, budú môcť venovať záujmom Kráľovstva oveľa viac času.
No aké to má osídla? Premenlivé ekonomické podmienky a „nepredvídaná udalosť“ môžu potopiť aj to najlepšie premyslené obchodné podnikanie. (Kazateľ 9:11) Zápas s veľkými dlhmi môže priniesť veľké trápenie a môže vytlačiť duchovné záležitosti. A dokonca aj keď obchod prosperuje, je pravdepodobné, že pohltí veľa času a duševnej energie a môže si vyžadovať značnú spoluprácu so svetom.
Jeden kresťanský starší v Španielsku mal práve vážne finančné ťažkosti, keď dostal od istej poisťovne lákavú ponuku. Hoci to bolo spojené s vyhliadkou, že ako nezávislý poisťovací agent zarobí veľa peňazí, napokon ponuku odmietol. „Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale som šťastný, že som povedal nie,“ hovorí. „Jednak som sa zdráhal zarábať peniaze, a to i nepriamo, pomocou mojich teokratických kontaktov. A potom, hoci sa mi páčila predstava byť sám sebe šéfom, bol by som musel veľa cestovať a tráviť v práci veľa hodín. Nevyhnutne by to viedlo k zanedbávaniu rodiny a zboru. A predovšetkým som presvedčený, že keby som bol tú ponuku prijal, stratil by som kontrolu nad svojím životom.“
Žiaden kresťan si nemôže dovoliť stratiť kontrolu nad svojím životom. Ježiš ukázal, aké to má tragické následky, keď vyslovil znázornenie o mužovi, ktorý si hromadil stále viac majetku, aby potom mohol odpočívať a žiť si pohodlným životom. No práve v tú noc, keď sa rozhodol, že konečne nahromadil dosť peňazí, zomrel. „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu,“ vystríhal Ježiš. — Lukáš 12:16–21; porovnaj Jakuba 4:13–17.
Pozor si musíme dávať aj na časté spoločenstvo so svetskými ľuďmi. Možno je to sused, priateľ zo školy, spolupracovník alebo obchodný partner. Azda uvažujeme takto: ‚Váži si svedkov, žije čistým životom a príležitostne sa rozprávame o pravde.‘ Skúsenosti však potvrdzujú, že časom sa môžeme pristihnúť, že takejto svetskej spoločnosti dávame prednosť pred spoločnosťou duchovného brata alebo sestry. Teda aké nebezpečenstvo súvisí s takýmto priateľstvom?
Mohli by sme začať podceňovať naliehavosť doby, v ktorej žijeme, alebo by sme mohli mať stále väčší záujem o hmotné veci než o duchovné. Zo strachu, že sa svojmu svetskému priateľovi znepáčime, možno by sme dokonca zatúžili po tom, aby nás prijímal svet. (Porovnaj 1. Petra 4:3–7.) Na rozdiel od toho žalmista Dávid sa radšej stretával s ľuďmi, ktorí milovali Jehovu. „Ja budem oznamovať tvoje meno svojim bratom; uprostred zboru ťa budem chváliť,“ napísal. (Žalm 22:22) Keď budeme napodobňovať Dávidov príklad a budeme hľadať priateľstvo, ktoré nás môže duchovne budovať, bude to pre nás ochranou.
Ďalším nebezpečným spôsobom konania je zapliesť sa do citového vzťahu k osobe opačného pohlavia, pričom on či ona nie je voľný/-á pre manželstvo. Nebezpečenstvo by mohlo vzniknúť vtedy, keď je človek priťahovaný k niekomu, kto je príťažlivý, s kým rozhovor je povzbudzujúci, a kto má dokonca rovnaké názory a zmysel pre humor. Niekto by mohol byť rád v spoločnosti toho človeka a uvažovať: ‚Viem, ako ďaleko možno ísť. Sme len priatelia.‘ No city, ktoré už raz boli prebudené, nie je ľahké ovládať.
Mary, mladá vydatá sestra, bola rada v Michaelovej spoločnosti.a Bol to milý brat, ale ťažko sa s niekým spriatelil. Mali veľa spoločného a zistili, že sa im spolu dobre žartuje. Mary lichotilo pomyslenie, že slobodný brat sa jej chce zdôveriť. Onedlho sa to, čo sa zdalo ako nevinné priateľstvo, stalo silnou citovou väzbou. Trávili spolu stále viac času a napokon sa dopustili nemravnosti. „Mala som si uvedomiť nebezpečenstvo na začiatku,“ hovorí s povzdychom Mary. „Keď sa raz priateľstvo rozvinulo, stalo sa podobné pohyblivému piesku, ktorý nás vťahoval stále hlbšie.“
Nikdy nesmieme zabudnúť na výstrahu, ktorú dáva Biblia: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ (Jeremiáš 17:9) Tak ako prúd ženúci plachetnicu proti skalám, naše zradné srdce nás môže hnať do citového vzťahu, ktorého následky sú katastrofálne. Aké je riešenie? Ak nie si voľný/-á pre manželstvo, cieľavedome sa usiluj o to, aby si si zachovával citový odstup od niekoho, kto ťa priťahuje. — Príslovia 10:23.
Unikni nebezpečenstvu a zostávaj neohrozený
Čo ak už sme v duchovnom nebezpečenstve? Keď sú námorníci hnaní vetrom a prúdom ku skalnatému pobrežiu, s nesmiernym úsilím manévrujú loď na more, čiže odvracajú ju od brehu, ktorý je na záveternej strane lode, kým sa nedostanú do bezpečnejších vôd. Podobne aj my musíme zápasiť, aby sme sa oslobodili. Keď budeme dbať na biblické rady, vrúcne sa modliť o Jehovovu pomoc a hľadať pomoc zrelých kresťanských bratov, môžeme sa dostať späť na bezpečnú cestu. Opäť budeme požehnaní pokojom mysle a srdca. — 1. Tesaloničanom 5:17.
Nech sú naše okolnosti akékoľvek, je múdre, keď sa nepribližujeme k ‚veciam, ktoré patria k svetu‘. (Galaťanom 4:3) Abrahám si na rozdiel od Lóta zvolil žiť oddelene od svetských Kanaančanov, hoci to znamenalo bývať veľa rokov v stanoch. Možno nemal niektoré hmotné veci, ktoré prinášajú pohodlie, no jednoduchý spôsob života ho chránil po duchovnej stránke. Nezakúsil stroskotanie svojej viery, ale stal sa „otcom všetkých, ktorí majú vieru“. — Rimanom 4:11.
Keďže sme obklopení pôžitkárskym svetom, ktorého ‚duch‘ je stále silnejší, musíme sa riadiť príkladom Abraháma. (Efezanom 2:2) Ak budeme vo všetkom prijímať Jehovovo vedenie, budeme požehnaní tak, že priamo na sebe pocítime Jehovovu láskyplnú ochranu. Budeme to cítiť tak ako Dávid: „Občerstvuje moju dušu. Vodí ma v stopách spravodlivosti pre svoje meno. Dobrota a milujúca láskavosť ma istotne budú stíhať po všetky dni môjho života; a budem bývať v Jehovovom dome dĺžku dní.“ Niet pochýb, že keď budeme chodiť v „stopách spravodlivosti“ a nebudeme sa odvracať smerom k cestám, na ktorých hrozí nebezpečenstvo, prinesie nám to večné požehnanie. — Žalm 23:3, 6.
[Poznámka pod čiarou]
a Niektoré mená boli zmenené.
[Obrázok na strane 24]
Ak nie si voľný/-á pre manželstvo, zachovávaj si citový odstup od toho, kto ťa priťahuje