Je súperenie kľúčom k úspechu?
„NIČ nie je dôležitejšie ako víťazstvo.“ Podľa týchto slov, často pripisovaných americkému futbalovému trénerovi Vince Lombardimu, žijú dnes mnohí ľudia. K oslave princípu súperenia sa teraz pripojili aj bývalé komunistické krajiny. Hovorí sa, že zavedenie súperenia na ich trhy je vstupenkou do blahobytu. V krajinách Orientu mnohí rodičia podnecujú svoje deti k súpereniu s inými deťmi a posielajú ich do súkromných škôl s krátkodobou intenzívnou výučbou, kde sa deti učia, ako na to ísť, aby zložili prijímacie skúšky. Takto posadnutí rodičia sú presvedčení, že prijatie do uznávanej školy je kľúčom k budúcej prosperite.
Mnohí ľudia pevne veria, že súperenie je kľúčom k úspechu. Podľa ich presvedčenia ľudia dosiahli pokrok tým, že medzi sebou súperili. „Zdrojom životaschopnosti japonských spoločností je súperenie o postup,“ uviedlo v prieskume Federácie ekonomických organizácií Japonska 65,9 percenta vedúcich predstaviteľov veľkých spoločností. A zdá sa, že japonské spoločnosti sú už nejaký čas úspešné. Je však súperenie naozaj kľúčom k úspechu?
Skutočne prospešné?
Ľudia, ktorí s druhými súperia, prejavujú sebecký postoj, postoj „najprv ja“. Sú radi, keď sa druhým nedarí; myslia si totiž, že ich vlastný výkon tak bude vyzdvihnutý. Pre vlastný sebecký zisk možno používajú taktiku, ktorá druhým škodí. K čomu povedie taká snaha o dosiahnutie úspechu pomocou súperenia? Jasuo, ktorý sa pohrúžil do pretekov byť vo svojej spoločnosti niekým, si spomína na svoje predošlé konanie a hovorí: „Napĺňal ma duch súperenia a moje myslenie bolo zamerané na povýšenie, porovnával som sa s ostatnými a domnieval som sa, že som lepší. Keď boli tí ľudia dosadení do postavenia nado mnou, denne som prejavoval nespokojnosť s personálnym vedením spoločnosti a ponosoval som sa naň. Nemal som priateľov v pravom zmysle slova.“
Duch súperenia môže viesť aj k predčasnej smrti. Ako? Japonské noviny Mainichi Daily News spájajú karoši, čiže smrť z prepracovania, so správaním typu A. Typ A predstavuje správanie človeka, ktorý sa so stresom vyrovnáva prílišným zameraním sa na efektívne využitie času, súperením a nepriateľstvom. Americkí kardiológovia Friedman a Rosenman spájajú správanie typu A s koronárnym ochorením srdca. Áno, duch súperenia môže viesť k smrti.
Súperenie na pracovisku môže viesť aj k ďalším telesným a duševným ťažkostiam. Jedným príkladom toho je Keinosuke, ktorý bol špičkovým obchodným cestujúcim istej veľkej japonskej spoločnosti sprostredkúvajúcej obchod s autami. Vytvoril rekord tým, že predal dovedna 1250 áut. Jeho fotografia bola zarámovaná a zavesená v miestnosti, ktorú používala správna rada v ústredí tejto spoločnosti. Hoci mu bolo odporné používať svojich kolegov ako odrazové mostíky na dosiahnutie povýšení, spoločnosť ho nútila k súpereniu. Viedlo to k tomu, že v priebehu jedného roku dostal žalúdkový aj dvanástorníkový vred. Ten istý rok bolo 15 vedúcich pracovníkov z jeho spoločnosti hospitalizovaných a jeden spáchal samovraždu.
Doma zase postoj ‚vyrovnať sa susedovi‘ vedie ľudí k tomu, aby v nikdy nekončiacej rivalite honosne vystavovali svoje prostriedky na živobytie. (1. Jána 2:16) To prináša úžitok jedine záujmom obchodu, lebo tým sa vkladajú peniaze do rúk obchodníkov zeme. — Porovnaj Zjavenie 18:11.
Hoci výsledkom rivality a ducha súperenia v práci môže byť výkonnosť, nie div, že kráľ Šalamún poznamenal: „A videl som všetku tú tvrdú prácu a všetku tú šikovnosť v práci, že to znamená vzájomné súperenie; a aj to je márnosť a honba za vetrom.“ (Kazateľ 4:4) Teda ako si môžeme zachovať pokoj mysle, keď žijeme v spoločnosti plnej súperenia? Aby sme to zistili, pozrime sa najprv, kde sa myšlienka súperenia začala.