William Whiston — kacír, alebo čestný učenec?

OBETOVALI by ste svojmu presvedčeniu svoju kariéru? William Whiston to urobil.

V prvých rokoch 18. storočia sa stal postavou vyvolávajúcou náboženské spory, lebo v biblických náukách nesúhlasil s anglikánskou cirkvou. Následkom toho bol nakoniec označený za kacíra. Cesta, ktorou sa v živote uberal, mu teda priniesla posmech, ale na druhej strane aj úctu.

Kto bol William Whiston? A čo dosiahol?

Biblický učenec

William Whiston bol vynikajúci kolega Sira Isaaca Newtona na Cambridgeskej univerzite. Ak nahliadnete do anglického vydania spisov Josepha Flavia, židovského historika prvého storočia, pravdepodobne si prečítate Whistonov preklad z roku 1736. Hoci existujú aj iné preklady, jeho učené podanie, spolu s jeho poznámkami a esejami, je dosiaľ neprekonané a ešte stále je možné ho dostať. Mnohí považujú túto prácu za vrchol Whistonových úspechov.

Nemožno však prehliadnuť ani Whistonov preklad Kresťanských gréckych písiem, Primitive New Testament. Vydaný bol roku 1745, keď mal Whiston 78 rokov. Whiston preložil štyri evanjeliá a Skutky apoštolov z kódexu Bezae, Pavlove listy z kódexu Clermont a zvyšnú časť, vrátane Zjavenia, z Alexandrijského rukopisu. Svedomito vypustil nepravú časť v 1. Jána 5:7. Whiston si vybral tieto tri staroveké grécke zdroje ako najlepšie dostupné zdroje v tom čase.

Zjavnou pohnútkou toho, čo Whiston robil, bola láska k Biblii. V jeho dňoch prevládal deizmus, učenie, podľa ktorého je primeraným základom pre vieru v Boha len samotný rozum. Podľa toho, čo píše kniha William Whiston—​Honest Newtonian (William Whiston — čestný newtonovec), pevne sa držal „tradicionalistického názoru, že Biblia je jediným neomylným zdrojom starovekej histórie“. Pojem „newtonovec“ poukazuje na Isaaca Newtona, známeho najmä svojím dielom Principia, v ktorom vysvetlil zákon všeobecnej gravitácie. Newtonovo zmýšľanie malo na Williama Whistona hlboký vplyv. V akom smere?

Protichodné osobnosti

William Whiston sa narodil v roku 1667 ako syn duchovného anglikánskej cirkvi. Po vysvätení za kňaza v roku 1693 sa vrátil na Cambridgeskú univerzitu študovať matematiku a stal sa Newtonovým asistentom. Vytvorilo sa medzi nimi úzke puto. Keď Newton asi o tri roky neskôr opustil svoje postavenie lucasského profesora matematiky, zaistil, aby bol Whiston vymenovaný na jeho miesto. Whiston v rámci svojho povolania prednášal astronómiu a matematiku, ale Newtonov vplyv ho podnietil aj k tomu, aby sa hlbšie zaujímal o biblickú chronológiu a biblické náuky.

Newton bol nábožný človek. Keďže silne veril v biblické milénium, obšírne písal o proroctvách v Danielovi a v Zjavení. No takmer žiaden z týchto spisov nebol vydaný za jeho života. Odmietal náuku o trojici. Ale keď mali byť jeho doklady proti trojici vydané, „Newton sa stiahol v strachu, že sa jeho názory zamerané proti trojici stanú známymi,“ uvádza The New Encyclopædia Britannica. F. E. Manuel v diele Isaac Newton, Historian (Isaac Newton, historik) k tomu hovorí: „Newtonova skupina alebo držala svoje názory v tajnosti, alebo brzdila svoje nadšenie... To, čo Newton tajil, Whiston vykričal na trhovisku.“ Títo dvaja muži boli naozaj protichodnými osobnosťami.

Vylúčenie

V júli 1708 napísal Whiston arcibiskupom canterburskému a yorskému a požadoval reformu doktríny anglikánskej cirkvi vzhľadom na falošné učenie o trojici, ako ho vyjadruje atanaziánske vyznanie viery. Pochopiteľne, dostal radu, aby bol opatrný. Ale Whiston naliehal ďalej. „Do hĺbky som preštudoval tieto veci,“ povedal, „a som úplne presvedčený, že kresťanská cirkev bola v nich dlho a hrubo klamaná; a ak to bude v mojej moci, s Božím požehnaním už viac klamaná nebude.“

Newton sa bál o svoje spoločenské a akademické postavenie. Na druhej strane Whiston nie. Keď si vyhranil svoje presvedčenie zamerané proti trojici, napísal leták, v ktorom predložil svoje názory. V auguste 1708 však Cambridgeská univerzita odmietla poskytnúť Whistonovi povolenie vytlačiť tento materiál, lebo bol považovaný za neortodoxný.

V roku 1710 bol Whiston obvinený z vyučovania náuky, ktorá protirečí učeniu anglikánskej cirkvi. Bol uznaný za vinného, zbavený miesta profesora a vykázaný z Cambridge. No napriek právnemu konaniu, ktoré bolo proti nemu vedené ďalších päť rokov, Whiston nebol nikdy usvedčený z kacírstva.

Hoci sa Newtonove názory zamerané proti trojici podobali názorom Whistona, Newton sa neozval v prospech svojho priateľa a nakoniec sa mu začal vyhýbať. V roku 1754 bolo Newtonovo biblické bádanie odhaľujúce trojicu napokon publikované — 27 rokov po jeho smrti. Ale to už bolo príliš neskoro, než aby to nejako pomohlo Whistonovi, ktorý zomrel dva roky predtým.

Newtonovi sa pripisuje zodpovednosť i za to, že bol Whiston vylúčený z prestížnej Kráľovskej spoločnosti. Ale Whistona to neodradilo. Presťahoval sa s rodinou do Londýna, kde založil Spoločnosť na podporu prvotného kresťanstva. Všetky svoje sily vložil do písania; jeho dovtedy najdôležitejším dielom boli štyri zväzky Primitive Christianity Revived (Prvotné kresťanstvo ožilo).

Kontroverzný až do konca

Ako vedec Whiston vypracovával pre námorníkov rozličné spôsoby určovania zemepisnej dĺžky na mori. Aj keď jeho predstavy neboli prijaté, jeho vytrvalosť nakoniec viedla k vyvinutiu námorníckeho časomeru. Hoci mnohé z Whistonových názorov na biblické proroctvo sa podobne ako názory jeho súčasníkov ukázali nepresné, tento človek urobil všetko, čo mohol, aby našiel pravdu. Jeho rozpravy o obežnej dráhe komét a predpoklady o účinkoch potopy v Noachových dňoch patria k mnohým úvahám, ktoré napísal, aby obhájil vedeckú i biblickú pravdu. Medzi jeho spismi však vynikajú tie, ktoré odhaľujú náuku o trojici ako náuku nebiblickú.

Ako sa dalo čakať, Whiston v roku 1747 opustil anglikánsku cirkev. Urobil to doslova i symbolicky, keď odišiel z kostola po tom, čo nejaký duchovný začal čítať atanaziánske vyznanie viery. A Religious Encyclopædia o Whistonovi hovorí: „Človek musí obdivovať mužnú otvorenosť a opravdivosť jeho charakteru, zásadovosť v jeho živote a priamosť v jeho správaní.“

Pre Williama Whistona bolo nemožné robiť vo veci pravdy ústupky a jeho vlastné presvedčenie bolo preňho cennejšie ako potlesk a vyznamenanie od ľudí. Hoci bol Whiston kontroverzným človekom, bol čestným učencom, ktorý sa nebojácne zastával Biblie ako Božieho Slova. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Copyright British Museum