Prečo sú Jehovovi svedkovia stále bdelí

„Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ — MATÚŠ 24:42.

1. Pre koho platí nabádanie ,zostať bdelí‘?

PRE každého Božieho služobníka — či je mladý alebo pokročilého veku, či je novooddaný alebo má za sebou dlhoročnú službu — platí biblické nabádanie: „Zostaňte bdelí.“ (Matúš 24:42) Prečo je to dôležité?

2, 3. a) Aké znamenie jasne opísal Ježiš a čo ukazuje splnenie proroctva? b) Aká okolnosť, na ktorú poukazuje Matúš 24:42, je skúškou pravosti našej viery a ako?

² Ku koncu svojej služby na zemi Ježiš predpovedal znamenie svojej neviditeľnej prítomnosti v kráľovskej moci. (Matúš, kapitoly 24 a 25) Jasne opísal tento čas svojej kráľovskej prítomnosti; a udalosti, ktorými sa spĺňa toto proroctvo, ukazujú, že v roku 1914 bol v nebi dosadený na trón ako Kráľ. Poukázal aj na určitú okolnosť, ktorá bude potom skúškou pravosti našej viery. Malo to súvislosť s časom, keď Ježiš začne konať ako Popravca, aby zničil súčasný zlý systém vo veľkom súžení, o ktorom povedal: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ Práve to mal na mysli, keď povedal: „Preto zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ — Matúš 24:36, 42.

³ Skutočnosť, že nepoznáme deň ani hodinu, kedy sa začne veľké súženie, si vyžaduje, aby sme, ak tvrdíme, že sme kresťania, každý deň aj žili ako praví kresťania. A tak keď príde veľké súženie, povedie spôsob, akým používaš svoj život, k Pánovmu schváleniu? Alebo ak ešte predtým príde smrť, bude si ťa Pán pamätať ako toho, kto lojálne slúžil Jehovovi až do konca svojho terajšieho života? — Matúš 24:13; Zjavenie 2:10.

Prví učeníci sa snažili byť bdelí

4. Čo sa môžeme naučiť z Ježišovho príkladu duchovnej bdelosti?

⁴ Ježiš Kristus sám dal najlepší príklad duchovnej bdelosti. Často a vrúcne sa modlil k svojmu Otcovi. (Lukáš 6:12; 22:42–44) Keď čelil skúškam, celkom sa spoliehal na vedenie obsiahnuté v Písmach. (Matúš 4:3–10; 26:52–54) Nenechal sa odviesť od práce, ktorú mu Jehova pridelil. (Lukáš 4:40–44; Ján 6:15) Budú tí, ktorí sa považovali za Ježišových nasledovníkov, rovnako bdelí?

5. a) Prečo mali Ježišovi apoštoli problém zachovať si duchovnú rovnováhu? b) Akú pomoc poskytol Ježiš svojim apoštolom po svojom vzkriesení?

⁵ Občas zakolísali dokonca aj Ježišovi apoštoli. Pre svoju prílišnú horlivosť a nesprávne predstavy sa museli vyrovnávať so sklamaniami. (Lukáš 19:11; Skutky 1:6) Kým sa naučili úplne spoliehať na Jehovu, náhle skúšky ich vyvádzali z rovnováhy. Preto keď bol Ježiš zatknutý, jeho apoštoli utiekli. Neskôr v tú noc Peter zo strachu viac ráz poprel, že by čo len poznal Krista. Apoštoli si vtedy ešte nevzali k srdcu Ježišovu radu: „Zostaňte bdelí a stále sa modlite.“ (Matúš 26:41, 55, 56, 69–75) Po svojom vzkriesení Ježiš pomocou Písiem posilňoval ich vieru. (Lukáš 24:44–48) A keď sa zdalo, že niektorí akoby kládli službu, ktorá im bola zverená, na druhé miesto, Ježiš posilnil ich motiváciu, aby sa sústredili na dôležitejšiu prácu. — Ján 21:15–17.

6. Pred akými dvoma osídlami Ježiš predtým varoval svojich učeníkov?

⁶ Predtým Ježiš upozornil svojich učeníkov, že nemajú byť časťou sveta. (Ján 15:19) Radil im tiež, aby nepanovali jeden nad druhým, ale aby slúžili spolu ako bratia. (Matúš 20:25–27; 23:8–12) Dbali na jeho rady? Dávali stále do popredia dielo, ktoré im zveril?

7, 8. a) Ako záznam o kresťanoch prvého storočia ukazuje, že si vzali k srdcu Ježišovo nabádanie? b) Prečo bola neprestajná duchovná bdelosť dôležitá?

⁷ Kým ešte žili apoštoli, chránili zbor. História potvrdzuje, že prví kresťania sa nezapájali do politických záležitostí Rímskej ríše a nemali žiadnu vysoko postavenú triedu duchovenstva. Naopak, boli to zanietení hlásatelia Božieho Kráľovstva. Koncom prvého storočia vydávali svedectvo už po celej Rímskej ríši a robili učeníkov v Ázii, Európe a severnej Afrike. — Kolosanom 1:23.

⁸ Avšak to, čo dosiahli v kázaní, neznamenalo, že už nie je potrebné zostávať duchovne bdelými. Ježišov predpovedaný príchod bol ešte vo vzdialenej budúcnosti. A keď zbor vstúpil do druhého storočia n. l., nastali situácie, ktoré ohrozili duchovný stav kresťanov. Ako k tomu došlo?

Tí, ktorí poľavili v bdelosti

9, 10. a) Aký vývoj udalostí po smrti apoštolov ukázal, že mnohí, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, nezostávali bdelí? b) Aké biblické texty, uvedené v tomto odseku, mohli pomôcť tým, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, aby zostali duchovne silní?

⁹ Niektorí, čo prišli do zboru, začali vyjadrovať svoju vieru v pojmoch gréckej filozofie, aby to, čo kázali, urobili prijateľnejším pre ľudí zo sveta. Postupne sa pohanské náuky, ako trojica a vrodená nesmrteľnosť duše, stali súčasťou akejsi poškvrnenej formy kresťanstva. To viedlo k opusteniu nádeje na milénium. Prečo? Tí, ktorí prijali vieru v nesmrteľnosť duše, prišli k záveru, že všetky požehnania Kristovej vlády získa v duchovnej sfére duša, ktorá prežije ľudské telo. A tak necítili potrebu bdelo očakávať Kristovu prítomnosť v kráľovskej moci. — Porovnaj Galaťanom 5:7–9; Kolosanom 2:8; 1. Tesaloničanom 5:21.

¹⁰ Táto situácia sa ešte zhoršila ďalším vývojom. Niektorí, čo tvrdili, že sú kresťanskými dozorcami, začali používať zbor ako prostriedok na dosiahnutie význačného postavenia. Rafinovane pripisovali vlastným názorom a náukám rovnakú dôležitosť ako Písmam, alebo dokonca ešte väčšiu. Keď sa naskytla príležitosť, dala sa táto odpadlícka cirkev dokonca k dispozícii, aby poslúžila záujmom politického štátu. — Skutky 20:30; 2. Petra 2:1, 3.

Výsledky väčšej bdelosti

11, 12. Prečo protestantská reformácia neznamenala návrat k pravému uctievaniu?

¹¹ Po stáročiach skazeného konania zo strany rímskokatolíckej cirkvi prehovorili v 16. storočí niektorí reformátori. Ale to neznamenalo návrat k pravému uctievaniu. Prečo nie?

¹² Hoci sa rozličné protestantské skupiny oslobodili spod moci Ríma, odniesli si so sebou veľa základných odpadlíckych náuk a praktík — rozdelenie na duchovných a laikov, a tiež vieru v trojicu, nesmrteľnosť duše a večné muky po smrti. A podobne ako rímskokatolícka cirkev, zostali časťou sveta, úzko spojení s politickými prvkami. Tak mali sklon odmietať akékoľvek očakávanie príchodu Krista ako Kráľa.

13. a) Čo ukazuje, že niektorí muži si naozaj vysoko vážili Božie Slovo? b) Aká udalosť sa v priebehu 19. storočia stala predmetom mimoriadneho záujmu niektorých vyznávačov kresťanstva? c) Prečo mnohí zažili sklamanie?

¹³ Ježiš však predpovedal, že po smrti apoštolov budú praví dedičia Kráľovstva (ktorých pripodobnil k pšenici) rásť popri napodobenine kresťanov (čiže popri burine) až do času žatvy. (Matúš 13:29, 30) Dnes nemôžeme s nijakou istotou vymenovať všetkých tých, na ktorých sa Majster pozeral ako na pšenicu. Ale je pozoruhodné, že v 14., 15. a 16. storočí žili muži, ktorí riskovali svoj život a slobodu, aby preložili Bibliu do jazyka prostého ľudu. Ďalší nielenže prijali Bibliu ako Božie Slovo, ale aj odmietli trojicu ako nebiblickú náuku. Niektorí odmietli vieru v nesmrteľnosť duše a muky v pekelnom ohni ako niečo, čo je v priamom rozpore s Božím Slovom. Takisto počas 19. storočia začali skupiny v Spojených štátoch, Nemecku, Anglicku a Rusku vyjadrovať na základe hlbšieho štúdia Biblie presvedčenie, že čas Kristovho príchodu je bezprostredne blízko. Ale väčšina ich očakávaní viedla ku sklamaniu. Prečo? Do značnej miery to bolo preto, lebo sa príliš spoliehali na ľudí a nespoliehali sa dostatočne na Písma.

Ako títo ľudia dokázali, že sú bdelí

14. Opíš, ako pristupoval k štúdiu Biblie Charles T. Russell so svojimi spoločníkmi.

¹⁴ Potom, v roku 1870, Charles Taze Russell a niektorí jeho spoločníci vytvorili skupinu na štúdium Biblie v meste Allegheny (Pennsylvánia). Neboli prví, kto rozpoznal mnohé biblické pravdy, ktorých sa chopili, ale pri štúdiu si vytvorili zvyk starostlivo preskúmať všetky biblické texty vzťahujúce sa na danú otázku.a Ich cieľom nebolo nájsť texty dokazujúce predstavu vytvorenú vopred, ale uistiť sa, že dospeli k záverom, ktoré sú v súlade so všetkým, čo o danej veci hovorí Biblia.

15. a) Čo si už predtým uvedomili aj iní ľudia okrem brata Russella? b) V čom boli Bádatelia Biblie odlišní od týchto ľudí?

¹⁵ Už pred nimi si niekoľkí uvedomovali, že Kristus sa vráti neviditeľne, ako duch. Niektorí pochopili, že účelom Kristovho návratu nie je spáliť zem a vyhladiť všetok ľudský život, ale skôr požehnať všetky rodiny zeme. Boli tu dokonca niekoľkí, čo si uvedomovali, že rok 1914 bude znamenať koniec časov pohanov. Ale pre Bádateľov Biblie spojených s bratom Russellom znamenali tieto veci viac ako len námet na teologické diskusie. Na týchto pravdách založili celý svoj život a urobili im medzinárodnú publicitu v rozsahu, aký v tom čase nemal obdobu.

16. Prečo brat Russell v roku 1914 napísal: „Sme v období skúšok“?

¹⁶ Stále však museli byť ostražití. Prečo? Uveďme si jeden príklad. Hoci vedeli, že rok 1914 je označený biblickým proroctvom, nevedeli s istotou, čo sa v tomto roku stane. A to pre nich znamenalo skúšku. V Strážnej veži z 1. novembra 1914 brat Russell napísal: „Pamätajme na to, že sme v období skúšok... Ak existuje nejaký dôvod, ktorý by viedol niekoho k tomu, aby sa vzdal Pána a jeho Pravdy a prestal prinášať obete pre Pánovu vec, potom to nie je iba láska k Bohu v srdci, čo podnietilo záujem o Pána, ale niečo iné; možno nádej, že čas je krátky; zasvätenie bolo iba na určitý čas.“

17. Ako si A. H. Macmillan a ďalší jemu podobní zachovali duchovnú rovnováhu?

¹⁷ Vtedy niektorí opustili Jehovovu službu. Ale A. H. Macmillan bol jedným z tých, čo to neurobili. Po rokoch úprimne priznal: „Niekedy boli naše očakávania v súvislosti s určitým dátumom väčšie, než nás na to oprávňovali Písma.“ Čo mu pomohlo zachovať si duchovnú rovnováhu? Ako sa vyjadril, uvedomil si, že „keď sa tieto očakávania nesplnili, nezmenilo to Božie predsavzatia“. Dodal: „Naučil som sa, že je potrebné, aby sme uznali svoje omyly a ďalej skúmali Božie Slovo kvôli ďalšiemu osvieteniu.“b Títo raní Bádatelia Biblie skromne dovolili, aby im Božie Slovo upravilo názory. — 2. Timotejovi 3:16, 17.

18. Ako viedla kresťanská bdelosť k postupnému pokroku v súvislosti s tým, že kresťania nemajú byť časťou sveta?

¹⁸ V rokoch, ktoré nasledovali, sa potreba zostať ostražitými nezmenšila. Samozrejme, vedeli, že kresťania nemajú byť časťou sveta. (Ján 17:14; Jakub 4:4) V súlade s týmto poznaním sa nepripojili k takzvanému kresťanstvu v podpore Spoločnosti národov ako politického vyjadrenia Božieho Kráľovstva. Ale otázku kresťanskej neutrality jasne pochopili až v roku 1939. — Pozri Strážnu vežu z 1. novembra 1939, angl.

19. Aký prínos, pokiaľ ide o dozor nad zborom, vyplynul z toho, že organizácia bola stále bdelá?

¹⁹ Nikdy nemali triedu duchovenstva, hoci niektorí volení starší sa nazdávali, že by sa od nich nemalo očakávať nič viac, len kázanie v zbore. No organizácia, pobádaná dychtivou túžbou byť v súlade s Písmami, znovu a znovu skúmala na stránkach Strážnej veže úlohu starších vo svetle Písiem. V súlade s tým, čo ukazovali Písma, robili sa organizačné zmeny.

20–22. Ako sa celá organizácia postupne pripravovala na to, aby mohla dovŕšiť dielo celosvetového hlásania Kráľovstva?

²⁰ Celá organizácia sa stále rýchlejšie pripravovala na to, aby mohla úplne dovŕšiť dielo, ktoré Božie Slovo predpovedalo na naše dni. (Izaiáš 61:1, 2) V akom rozsahu sa toto dobré posolstvo malo hlásať v našich dňoch? Ježiš povedal: „Najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo.“ (Marek 13:10) Z ľudského hľadiska sa táto úloha zdala často nesplniteľná.

²¹ Napriek tomu však trieda verného a rozvážneho otroka s dôverou v Krista ako Hlavy zboru ďalej postupovala vpred. (Matúš 24:45) Verne a pevne poukazovala Jehovovmu ľudu na dielo, ktoré sa má vykonať. Od roku 1919 sa kládol zvýšený dôraz na zvestovateľskú službu. Pre mnohých nebolo ľahké chodiť z domu do domu a rozprávať sa s cudzími ľuďmi. (Skutky 20:20) Ale študijné články, ako napríklad „Požehnaní sú nebojácni“ (v roku 1919) a „Buďte odvážni“ (v roku 1921), pomohli niektorým s dôverou v Jehovu začať konať túto prácu.

²² Výzva z roku 1922 „Zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo“ bola potrebným impulzom, aby sa toto dielo dostalo na významné miesto, ktoré mu patrí. Od roku 1927 boli starší, ktorí neprijali túto biblickú zodpovednosť, postupne zbavení úradu. Asi v tom čase boli cestujúci zástupcovia Spoločnosti, pútnici, pridelení ako regionálni vedúci služby, ktorí osobne dávali pokyny zvestovateľom vo svedeckej službe. Nie každý mohol byť priekopníkom, ale cez víkendy mnohí venovali službe celé dni. Začínali skoro ráno, urobili si iba krátku prestávku, aby zjedli nejaký obložený chlebík, a potom pokračovali v službe až do neskorého odpoludnia. Boli to dôležité obdobia teokratického rozvoja, a pre nás je veľmi užitočné, keď si pripomíname spôsob, akým Jehova viedol svoj ľud. Jehova to robí i naďalej. S jeho požehnaním bude dielo kázania dobrého posolstva o zriadenom Kráľovstve úspešne dovŕšené.

Si stále bdelý?

23. Ako môžeme my osobne dať najavo, že sme stále bdelí, pokiaľ ide o kresťanskú lásku a oddelenosť od sveta?

²³ Božia organizácia reaguje na Jehovovo vedenie a naďalej nás upozorňuje na spôsoby správania a postoje, ktoré by nás urobili časťou sveta, pričom by sme sa dostali do nebezpečenstva, že sa pominieme spolu s ním. (1. Jána 2:17) My, ako jednotlivci, zasa musíme byť bdelí a reagovať na Jehovovo vedenie. Jehova nám dáva aj pokyny, ako spolu žiť a pracovať. Jeho organizácia nám pomáha rásť v chápaní toho, čo skutočne znamená kresťanská láska. (1. Petra 4:7, 8) Ak máme zostať bdelí, vyžaduje si to od nás, aby sme sa napriek ľudskej nedokonalosti horlivo snažili uplatňovať tieto rady.

24, 25. V ktorých veľmi dôležitých ohľadoch by sme mali byť stále bdelí a akú vyhliadku by sme pritom mali mať na pamäti?

²⁴ Verný a rozvážny otrok nám dôsledne pripomína: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ (Príslovia 3:5) „Ustavične sa modlite.“ (1. Tesaloničanom 5:17) Dostávame rady, aby sme sa učili zakladať svoje rozhodnutia na Božom Slove, aby sme dovolili tomuto slovu byť ,lampou našej nohe a svetlom nášmu chodníku‘. (Žalm 119:105) Láskyplne sme povzbudzovaní, aby sme vo svojom živote kládli do popredia kázanie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve, čiže dielo, ktoré Ježiš predpovedal na našu dobu. — Matúš 24:14.

²⁵ Áno, verný a rozvážny otrok je určite bdelý. Bdelí musíme zostať aj my ako jednotlivci. Kiež sme vďaka tomu nájdení medzi tými, ktorí budú stáť ako schválení pred Synom človeka, keď príde vykonať rozsudok. — Matúš 24:30; Lukáš 21:34–36.

[Poznámky pod čiarou]

Na zopakovanie

◻ Prečo podľa Matúša 24:42 musíme byť stále bdelí?

◻ Ako si Ježiš a jeho nasledovníci v prvom storočí zachovávali duchovnú bdelosť?

◻ Ako sa od roku 1870 vyvíjali udalosti, pretože Jehovovi služobníci boli stále bdelí?

◻ Čo bude dokladom toho, že sme ako jednotlivci stále bdelí?

[Obrázky na strane 23]

Ježiš sa usilovne venoval práci, ktorú mu pridelil jeho Otec. Zároveň sa vrúcne modlil

[Obrázok na strane 24]

Charles Taze Russell v neskorších rokoch života

[Obrázok na strane 25]

Na celej zemi je činných viac ako 4 700 000 hlásateľov Kráľovstva