Nebola príliš stará, aby slúžila Jehovovi
MNOHÍ starší ľudia majú pocit, že roky, ktoré im ešte zostávajú, nesú so sebou len malú nádej na šťastie. Istá známa starnúca herečka dokonca povedala: „Zničila som si život a na to, aby som to zmenila, je už príliš neskoro... Keď idem sama na prechádzku, premýšľam o svojom živote a nemám radosť z toho, ako som ho prežila... Nikde nenachádzam pokoj a nie som schopná usadiť sa.“
Staršia žena, ktorá žila takmer pred dvetisíc rokmi, nemala taký problém. Bola to 84-ročná vdova, no bola aktívna a šťastná a Boh jej prejavoval veľkú priazeň. Volala sa Anna a mala mimoriadny dôvod na radosť. Aký?
„Nikdy nechýbala v chráme“
S Annou nás zoznamuje pisateľ evanjelia Lukáš. Hovorí: „Bola tam prorokyňa Anna, dcéra Fanuela z Ašerovho kmeňa“ v Izraeli. Ako prorokyňa mala dar Božieho svätého ducha čiže činnej sily v osobitnom zmysle. A mala nádhernú možnosť prorokovať pri jednej významnej príležitosti.
Lukáš hovorí: „Táto žena bola už v rokoch, od svojho panenstva žila s manželom sedem rokov, a bola vdova, teraz osemdesiatštyriročná.“ (Lukáš 2:36, 37) Anna sa pravdepodobne stala vdovou v pomerne mladom veku. Ovdovené kresťanky bez ohľadu na vek vedia, aké je bolestné, keď im zomrie milovaný manžel. No tak ako mnohé zbožné ženy našej doby, Anna nepripustila, aby ju táto smutná udalosť zastavila v službe Bohu.
Lukáš nám hovorí, že Anna „nikdy nechýbala v chráme“ v Jeruzaleme. (Lukáš 2:37) Nesmierne si vážila blaho vyplývajúce zo služby v Božom dome. Jej konanie prezrádzalo, že tak ako izraelský žalmista, kráľ Dávid, prosila Jehovu o jedinú vec. Čo to bolo? Dávid spieval: „O jednu vec som prosil Jehovu — tú budem hľadať, aby som býval v Jehovovom dome po všetky dni svojho života, aby som hľadel na Jehovovu príjemnosť a s ocenením sa pozeral na jeho chrám.“ (Žalm 27:4) Aj v tomto ohľade je Anna ako dnešné kresťanky, ktoré nachádzajú potešenie v tom, že sú pravidelne prítomné na Jehovovom mieste uctievania.
Anna preukazovala Jehovovi svätú službu vo dne v noci. Robila tak „s pôstmi a pokornými prosbami“, čo naznačuje smútok a vrúcnu túžbu. (Lukáš 2:37) Dôvodom Anniných pôstov a pokorných prosieb k Jehovovi Bohu mohla byť celkom dobre skutočnosť, že Židia boli už stáročia podrobení pohanským mocnostiam a že dochádzalo k náboženskému úpadku, ktorý prenikol aj do chrámu a kňazstva. Anna však mala aj dôvod byť šťastná, a to najmä pre niečo mimoriadne, čo sa stalo v jeden naozaj významný deň v roku 2 pred n. l.
Neočakávané požehnanie
V tento veľmi významný deň bolo do jeruzalemského chrámu prinesené dieťatko Ježiš, ktorého sem priniesla jeho matka Mária a adoptívny otec Jozef. Nemluvňa videl starý Simeon a pri tej príležitosti vyslovil prorocké slová. (Lukáš 2:25–35) Anna bola v chráme ako zvyčajne. „Práve v tú hodinu sa priblížila,“ hovorí Lukáš. (Lukáš 2:38) Aká musela byť vzrušená, keď jej starnúce oči uzreli budúceho Mesiáša!
Pred štyridsiatimi dňami Boží anjel vyľakal pastierov neďaleko Betlehema slovami: „Hľa, oznamujem vám dobré posolstvo veľkej radosti, ktorú budú mať všetci ľudia, lebo sa vám dnes narodil v Dávidovom meste Záchranca, ktorý je Kristus, Pán.“ Veľký počet nebeského vojska chválil Jehovu a pripojil slová: „Sláva Bohu hore na výšinách a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle.“ (Lukáš 2:8–14) Podobne Anna bola teraz podnietená, aby svedčila o tom, ktorý bude Mesiášom!
Keď Anna uzrela nemluvňa, Ježiša, „začala vzdávať vďaky Bohu a hovoriť o dieťati všetkým čakajúcim oslobodenie Jeruzalema“. (Lukáš 2:38) Nepochybne tak ako zostarnutý Simeon, ktorý mal takisto výsadu vidieť v chráme dieťatko Ježiša, aj Anna túžila po sľúbenom Osloboditeľovi, modlila sa oňho a očakávala ho. Dobré posolstvo, že týmto Osloboditeľom je Ježiš, bolo jednoducho príliš dobré, než aby si ho nechala pre seba.
Anna asi neočakávala, že bude ešte žiť, keď Ježiš dospeje. Čo však napriek tomu urobila? Radostne svedčila druhým o oslobodení, ku ktorému má dôjsť prostredníctvom tohto prichádzajúceho Mesiáša.
Annin vynikajúci príklad
Koľkí nábožní ľudia na svete by vo veku 84 rokov takto svedčili alebo stále preukazovali uctievanie vo dne v noci? Pravdepodobne by už pred rokmi požiadali o dôchodok. Anna a Simeon boli iní. Dali vynikajúci príklad pre všetkých starších služobníkov Jehovu. Naozaj milovali Jehovov dom uctievania a chválili Jehovu celým svojím srdcom.
V Anne máme nádherný príklad zbožnej vdovy. Skutočne, Lukášov opis tejto pokornej staršej ženy môže dobre obstáť v porovnaní s požiadavkami načrtnutými v 1. liste Timotejovi 5:3–16, ktoré by mala spĺňať vdova hodná úcty. Apoštol Pavol tam hovorí, že taká vdova „vytrváva v pokorných prosbách a modlitbách vo dne i v noci“, je „manželka jedného manžela“ a ‚usilovne sa venuje každej dobrej práci‘. Anna bola takou ženou.
Dnes nachádzame verné staršie vdovy, ktoré preukazujú Bohu svätú službu vo dne v noci, v tisícoch zborov Jehovových svedkov po celej zemi. Ako veľmi si vážime, že máme tieto novodobé „Anny“ medzi sebou!
Aj v pokročilom veku sa muži a ženy môžu oddať Bohu a symbolizovať to krstom vo vode. Starší ľudia nikdy nie sú príliš starí, aby slúžili Jehovovi a vydávali svedectvo o mesiášskom Kráľovstve, ktoré je teraz ustanovené v nebesiach a čoskoro má priniesť poslušnému ľudstvu bohaté požehnania. Starší ľudia, ktorí teraz preukazujú Bohu svätú službu, môžu potvrdiť, že Jehova ich žehná, tak ako bola pred stáročiami mimoriadne požehnaná Anna. Nebola príliš stará, aby slúžila Jehovovi a chválila jeho sväté meno — a nie sú príliš starí ani oni.