Boli odmenení za to, že chodili bezúhonne
JEHOVA požehnáva a odmeňuje svojich verných služobníkov. Nejaký čas musia možno čakať, kým uvidia uskutočnenie Božích predsavzatí, no aká je to radosť, keď napokon zakúsia Božie požehnanie!
Dobre to bolo znázornené asi pred dvetisíc rokmi na prípade židovského kňaza Zechariáša a jeho manželky Alžbety, ktorí obaja pochádzali z Áronovho rodu. Boh sľúbil Izraelitom, že keď mu budú slúžiť verne, požehná ich potomstvom. Povedal, že deti sú odmenou. (3. Mojžišova 26:9; Žalm 127:3) Zechariáš s Alžbetou však boli bezdetní a boli už pokročilého veku. — Lukáš 1:1–7.
V Písmach sa hovorí, že obaja, Zechariáš i Alžbeta, „boli pred Bohom spravodliví, lebo chodili bezúhonne v zhode so všetkými Jehovovými prikázaniami a zákonnými požiadavkami“. (Lukáš 1:6) Milovali Boha natoľko, že ísť cestou spravodlivosti a zachovávať Božie prikázania pre nich nebolo bremenom. — 1. Jána 5:3.
Neočakávané požehnania
Vráťme sa do pozdnej jari alebo skorého leta roku 3 pred n. l. V Judei vládne ako kráľ Herodes Veľký. Jedného dňa kňaz Zechariáš vstupuje do Svätej chrámu v Jeruzaleme. Zatiaľ čo ľud je zhromaždený vonku mimo svätyne a modlí sa, on páli kadidlo na zlatom oltári. Keďže táto služba sa pravdepodobne považuje za najváženejšiu z každodenných služieb, koná sa po predložení obete. Kňaz mal túto výsadu možno len raz v živote.
Zechariáš nemôže uveriť vlastným očiam. Po pravej strane oltára na kadidlo stojí Jehovov anjel! Starý kňaz je znepokojený a má strach. Anjel však hovorí: „Neboj sa, Zechariáš, lebo tvoja pokorná prosba bola priaznivo vypočutá, a tvoja manželka Alžbeta sa stane matkou tvojho syna a dáš mu meno Ján.“ Áno, Jehova vypočul vrúcne modlitby Alžbety a Zechariáša. — Lukáš 1:8–13.
Anjel ďalej hovorí: „Budeš mať radosť a veľké potešenie a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia, lebo bude veľký pred Jehovom. Nesmie však vôbec piť víno a silný nápoj a bude naplnený svätým duchom už od materinského lona.“ Ján bude po celý život Nazarejom a bude naplnený Božím svätým duchom. Anjel pokračuje: „Mnohých zo synov Izraela obráti k Jehovovi, ich Bohu. A pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdce otcov k deťom a neposlušných k praktickej múdrosti spravodlivých, aby prichystal pre Jehovu pripravený ľud.“ — Lukáš 1:14–17.
Zechariáš sa pýta: „Ako si mám byť tým istý? Lebo som pokročilého veku a moja manželka je už v rokoch.“ Anjel odpovedá: „Som Gabriel, ktorý stojí blízko pred Bohom, a bol som poslaný, aby som hovoril s tebou a oznámil ti to dobré posolstvo. Ale, hľa, zmĺkneš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v ustanovenom čase.“ Keď Zechariáš vychádza zo svätyne, nemôže hovoriť a ľudia si uvedomujú, že videl nadprirodzené videnie. Môže dávať len znamenia, používajúc posunky na vyjadrenie svojich myšlienok. Keď sa jeho verejná služba končí, vracia sa domov. — Lukáš 1:18–23.
Dôvod na radosť
Tak ako bolo sľúbené, onedlho má Alžbeta dôvod radovať sa. Oťarchavie, čím je odstránená pohana neplodnosti. Radosť má aj jej príbuzná Mária, pretože ten istý anjel, Gabriel, jej hovorí: „Hľa, počneš v svojom lone a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida.“ Mária je ochotná plniť úlohu ‚Jehovovej otrokyne‘. — Lukáš 1:24–38.
Mária sa ponáhľa do domu Zechariáša a Alžbety v jednom meste v hornatom judskom kraji. Pri zvuku Máriinho pozdravu dieťatko v Alžbetinom lone poskočí. Pod vplyvom Božieho svätého ducha Alžbeta hlasno zvolá: „Si požehnaná medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! A ako to, že mám tú prednosť, aby ku mne prišla matka môjho Pána? Hľa, ako zvuk tvojho pozdravu doľahol do mojich uší, dieťatko v mojom lone poskočilo od veľkej radosti. Šťastná je tiež tá, ktorá uverila, lebo sa uskutoční všetko, o čom s ňou Jehova hovoril.“ Mária odpovedá s veľkou radosťou. Zostáva u Alžbety asi tri mesiace. — Lukáš 1:39–56.
Narodí sa Ján
V patričnom čase sa zostarnutej Alžbete a Zechariášovi narodí syn. Na ôsmy deň je dieťatko obrezané. Príbuzní chcú dať chlapcovi meno Zechariáš, ale Alžbeta hovorí: „Nie, ale bude sa volať Ján.“ Súhlasí s tým jej ešte stále nemý manžel? Píše na tabuľku: „Jeho meno je Ján.“ Zechariášovi sa ihneď uvoľňuje jazyk, začína hovoriť a velebí Jehovu. — Lukáš 1:57–66.
Rozradostený kňaz je naplnený svätým duchom a prorokuje. Hovorí, akoby už bol vyvýšený sľúbený Osloboditeľ — ‚roh záchrany v dome Dávida‘ — v súlade s abrahámovskou zmluvou o Semene požehnania pre všetky národy. (1. Mojžišova 22:15–18) Ako Mesiášov predchodca, Zechariášov zázračne narodený syn ‚pôjde pred Jehovom, aby poskytol jeho ľudu poznanie o záchrane‘. Roky plynuli a Ján rástol a silnel na duchu. — Lukáš 1:67–80.
Bohato odmenení
Zechariáš a Alžbeta boli vynikajúcim príkladom viery a trpezlivosti. Stále verne slúžili Jehovovi, hoci museli čakať na Boha a najväčších požehnaní sa im dostalo až vtedy, keď už boli v značne pokročilom veku.
No z akých požehnaní sa Alžbeta so Zechariášom mohli tešiť! Pod vplyvom Božieho ducha obaja prorokovali. Mali výsadu stať sa rodičmi a učiteľmi Mesiášovho predchodcu, Jána Krstiteľa. Okrem toho, Boh ich považoval za spravodlivých. Podobne tí, ktorí sa dnes držia zbožného konania, môžu mať pred Bohom spravodlivé postavenie, a za to, že chodia bezúhonne v Jehovových prikázaniach, dostanú veľa požehnaných odmien.