Napriek tomu, že si vytvorený z prachu, postupuj vpred!

„Sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ — ŽALM 103:14.

1. Je Biblia vedecky presná, keď hovorí, že ľudia sú vytvorení z prachu? Vysvetli to.

Z FYZICKÉHO hľadiska sme prach. „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ (1. Mojžišova 2:7) Tento jednoduchý opis stvorenia človeka je v súlade s vedeckou pravdou. Všetky prvky, z ktorých sa skladá ľudské telo, sa nachádzajú v „prachu zeme“. Istý chemik povedal, že telo dospelého človeka tvorí 65 percent kyslíka, 18 percent uhlíka, 10 percent vodíka, 3 percentá dusíka, 1,5 percenta vápnika, 1 percento fosforu a zvyšok tvoria ďalšie prvky. Či je tento výpočet úplne presný, nie je dôležité. Faktom zostáva: „Sme prach“!

2. Akú odozvu v tebe vyvoláva spôsob, akým Boh stvoril ľudí, a prečo?

² Kto okrem Jehovu by mohol vytvoriť takých zložitých tvorov iba z prachu? Božie diela sú dokonalé a bez kazov, a preto skutočnosť, že sa Boh rozhodol vytvoriť človeka týmto spôsobom, určite nie je dôvodom na sťažnosť. Skutočnosť, že Vznešený Stvoriteľ dokázal stvoriť človeka z prachu zeme takým obdivuhodným spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň, zväčšuje naše ocenenie pre jeho neobmedzenú moc, zručnosť a praktickú múdrosť. — 5. Mojžišova 32:4, poznámka pod čiarou v Reference Bible; Žalm 139:14.

Zmena okolností

3, 4. a) Čo Boh nezamýšľal, keď stvoril človeka z prachu? b) O čom sa zmieňuje Dávid v Žalme 103:14 a ako nám kontext pomáha prísť k tomuto záveru?

³ Tvorovia z prachu majú obmedzenia. Boh však nikdy nezamýšľal, že by tieto obmedzenia mali byť ťaživé alebo príliš obmedzujúce. Nemali spôsobovať skľúčenosť ani nemali viesť k nešťastiu. Napriek tomu, ako ukazuje kontext Dávidových slov v Žalme 103:14, obmedzenia, ktorým ľudia podliehajú, môžu spôsobovať skľúčenosť a mať za následok nešťastie. Prečo? Keď Adam s Evou neposlúchli Boha, spôsobili zmenu situácie pre svoju budúcu rodinu. To, že boli vytvorení z prachu, vtedy nadobudlo ďalší, nový význam.a

⁴ Dávid nehovoril o prirodzených obmedzeniach, ktoré by mali aj dokonalí ľudia, ale o ľudských slabostiach spôsobených zdedenou nedokonalosťou. V opačnom prípade by nebol o Jehovovi povedal: „Ktorý odpúšťa každé tvoje previnenie, ktorý uzdravuje všetky tvoje choroby, ktorý žiada späť tvoj život priamo z jamy, [ktorý] nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení.“ (Žalm 103:2–4, 10) Keby boli dokonalí ľudia zostali verní, napriek tomu, že boli vytvorení z prachu, nikdy by sa neprevinili, nezhrešili by, nepotrebovali by odpustenie a nemali by choroby vyžadujúce uzdravovanie. A predovšetkým, nikdy by neboli museli zostúpiť do jamy smrti, z ktorej môžu byť privedení späť iba prostredníctvom vzkriesenia.

5. Prečo nie je pre nás ťažké porozumieť Dávidovým slovám?

⁵ Keďže sme nedokonalí, všetci zažívame veci, o ktorých hovoril Dávid. Stále si uvedomujeme svoje obmedzenia, ktoré sú následkom nedokonalosti. Zarmucuje nás, keď sa niekedy zdá, že poškodzujú náš vzťah k Jehovovi alebo k našim kresťanským bratom. Mrzí nás, že naša nedokonalosť a tlak Satanovho sveta nás občas zatlačia do stavu hlbokej skľúčenosti. Keďže Satanova vláda sa rýchlo blíži k záveru, jeho svet vyvíja stále väčší tlak na ľudí vo všeobecnosti, a obzvlášť na kresťanov. — Zjavenie 12:12.

6. Prečo sa možno niektorí kresťania cítia skľúčení a ako môže Satan využiť takéto pocity?

⁶ Cítiš, že žiť kresťanským životom sa stáva ťažším? Niektorí kresťania sa vyjadrili, že sa im zdá, že čím dlhšie sú v pravde, tým sú nedokonalejší. Pravdepodobnejšie však je, že si jednoducho viac uvedomujú svoju nedokonalosť a neschopnosť vyhovieť Jehovovým dokonalým normám tak, ako by chceli. To je však pravdepodobne dôsledkom toho, že rastú v poznaní a v ocenení Jehovových spravodlivých požiadaviek. Je veľmi dôležité nikdy nepripustiť, aby nás uvedomovanie si čohokoľvek z takýchto vecí skľúčilo do takej miery, že by sme tým nahrávali Diablovi. Ten sa celé stáročia opakovane snažil využívať skľúčenosť, aby Jehovových služobníkov prinútil vzdať sa pravého uctievania. Ale opravdivá láska k Bohu, ako aj „úplná nenávisť“ k Diablovi zabránili väčšine z nich, aby sa vzdali. — Žalm 139:21, 22; Príslovia 27:11.

7. V akom ohľade môžeme byť niekedy ako Jób?

⁷ Jehovovi služobníci sa však niekedy môžu cítiť skľúčení. Dôvodom by mohla byť aj nespokojnosť s tým, čo sme dosiahli. Môžu pritom pôsobiť aj telesné činitele alebo napäté vzťahy s rodinnými príslušníkmi, priateľmi či spolupracovníkmi. Verný Jób bol taký skľúčený, že prosil Boha: „Ó, kiež by si ma skryl v šeole, kiež by si ma držal v úkryte, kým sa neodvráti tvoj hnev, kiež by si mi stanovil časovú hranicu a rozpamätal sa na mňa!“ Ak ťažké okolnosti dokázali tak pritlačiť Jóba, ‚bezúhonného a priameho muža, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého‘, že mal záchvaty skľúčenosti, nie div, že to isté sa môže stať i nám. — Jób 1:8, 13–19; 2:7–9, 11–13; 14:13.

8. Prečo môže byť občasná skľúčenosť pozitívnym znakom?

⁸ Aké utešujúce je vedieť, že Jehova sa pozerá do srdca a neprehliada dobré pohnútky! Nikdy neodvrhne tých, ktorí sa s celou úprimnosťou snažia páčiť sa mu. Občasná skľúčenosť môže byť v skutočnosti pozitívnym znakom, ktorý naznačuje, že našu službu Jehovovi neberieme na ľahkú váhu. Keď sa na to pozeráme z tohto hľadiska, ten, kto nikdy nezápasí so skľúčenosťou, si možno duchovne neuvedomuje svoje slabosti tak ako iní. Pamätaj: „Ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ — 1. Korinťanom 10:12; 1. Samuelova 16:7; 1. Kráľov 8:39; 1. Paralipomenon 28:9.

Aj oni boli vytvorení z prachu

9, 10. a) Čiu vieru by mali kresťania napodobňovať? b) Ako reagoval Mojžiš na svoju pridelenú úlohu?

⁹ Jedenásta kapitola listu Hebrejom vymenúva množstvo predkresťanských svedkov Jehovu, ktorí prejavovali silnú vieru. Kresťania v prvom storočí i v našej dobe si počínali rovnako. Poučenie, ktoré môžeme od nich načerpať, je neoceniteľné. (Porovnaj Hebrejom 13:7.) Napríklad čiu vieru by kresťania mohli viac napodobňovať než Mojžišovu? Mojžiš bol povolaný, aby hlásal posolstvá súdu najmocnejšiemu svetovému vládcovi svojich čias, egyptskému faraónovi. Jehovovi svedkovia musia dnes ohlasovať podobné posolstvá súdu proti falošnému náboženstvu a ďalším organizáciám, ktoré odporujú Kristovmu zriadenému Kráľovstvu. — Zjavenie 16:1–15.

¹⁰ Spĺňanie tohto poverenia nie je ľahkou úlohou, ako to ukázal Mojžiš. „Kto som ja, že by som mal ísť k faraónovi a že musím vyviesť synov Izraela z Egypta?“ pýtal sa Mojžiš. Dokážeme pochopiť jeho pocity nedostatočnosti. Robil si tiež starosti, ako budú jeho súkmeňovci, Izraeliti, reagovať: „Predpokladajme, že mi neuveria a nebudú počúvať môj hlas.“ Jehova mu potom vysvetlil, ako môže dokázať, že má splnomocnenie, ale Mojžiš mal ešte ďalší problém. Povedal: „Odpusť, Jehova, ale nie som obratný rečník, ani od včerajška, ani predtým, ani odvtedy, čo hovoríš so svojím sluhom, lebo mám ťažkopádne ústa.“ — 2. Mojžišova 3:11; 4:1, 10.

11. Ako by sme mohli reagovať na teokratické záväzky ako Mojžiš, ale čomu môžeme dôverovať, ak budeme prejavovať vieru?

¹¹ Niekedy sa možno cítime tak ako Mojžiš. Hoci uznávame svoje teokratické záväzky, možno si kladieme otázku, ako ich vôbec môžeme spĺňať. ‚Kto som ja, aby som prichádzal k ľuďom, k tým, čo majú vyššie spoločenské alebo ekonomické postavenie, či vyššie vzdelanie, a aby som si myslel, že ich budem vyučovať o Božích cestách? Ako budú reagovať moji duchovní bratia, keď budem podávať komentáre na kresťanských zhromaždeniach alebo keď budem mať program na pódiu v rámci školy teokratickej služby? Neuvidia moju nedostatočnosť?‘ Pamätaj však na to, že Jehova bol s Mojžišom a vyzbrojil ho pre jeho úlohu, pretože Mojžiš prejavoval vieru. (2. Mojžišova 3:12; 4:2–5, 11, 12) Ak budeme napodobňovať Mojžišovu vieru, Jehova bude s nami a tiež nás vyzbrojí pre našu prácu.

12. Ako nás môže Dávidova viera povzbudiť, keď sme skľúčení z hriechov či nedostatkov?

¹² Každý, kto cíti sklamanie alebo skľúčenosť v dôsledku hriechov alebo nedostatkov, dokáže istotne pochopiť Dávida, ktorý povedal: „Sám... poznám svoje priestupky a môj hriech je [stále] predo mnou.“ Keď Dávid prosil Jehovu, povedal tiež: „Skry svoju tvár pred mojimi hriechmi a vymaž aj všetky moje previnenia.“ Nikdy však nepripustil, aby ho skľúčenosť olúpila o túžbu slúžiť Jehovovi. „Neodvrhuj ma od svojej tváre; a svojho svätého ducha mi neodnímaj.“ Dávid bol samozrejme „prach“, ale Jehova sa od neho neodvrátil, lebo Dávid prejavoval vieru v Jehovov sľub, že nepohrdne „srdcom zlomeným a zdrveným“. — Žalm 38:1–9; 51:3, 9, 11, 17.

13, 14. a) Prečo by sme sa nemali stať nasledovníkmi ľudí? b) Ako ukazuje príklad Pavla a Petra, že aj oni boli vytvorení z prachu?

¹³ Všimni si ale, že hoci máme považovať tento „veľký oblak svedkov“ za povzbudenie, aby sme ‚s vytrvalosťou bežali preteky, ktoré sú nám predložené‘, nie je nám povedané, že sa máme stať ich nasledovníkmi. Máme nasledovať šľapaje „Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery“, a nie nedokonalých ľudí — hoci by to boli aj verní apoštoli z prvého storočia. — Hebrejom 12:1, 2; 1. Petra 2:21.

¹⁴ Aj apoštoli Pavol a Peter, ktorí boli piliermi v kresťanskom zbore, sa občas potkli. „Nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem,“ napísal Pavol. „Ja biedny človek!“ (Rimanom 7:19, 24) A Peter vo chvíli prílišnej sebadôvery Ježišovi povedal: „Aj keď sa všetci ostatní potknú v súvislosti s tebou, ja sa nikdy nepotknem!“ Keď Ježiš Petra varoval, že ho trikrát zaprie, Peter domýšľavo protirečil svojmu Pánovi a chválil sa: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem.“ A predsa Ježiša zaprel, a pre túto chybu horko plakal. Áno, Pavol a Peter boli vytvorení z prachu. — Matúš 26:33–35.

15. Čo nás podnecuje postupovať vpred, napriek skutočnosti, že sme vytvorení z prachu?

¹⁵ Mojžiš, Dávid, Pavol, Peter a ďalší im podobní však napriek svojim slabostiam skončili ako víťazi. Prečo? Pretože prejavovali silnú vieru v Jehovu, bezvýhradne mu dôverovali a aj napriek nezdarom pevne k nemu lipli. Spoliehali sa, že im dá „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. A on to robil; nikdy ich nenechal padnúť tak, že by nemohli opäť vstať. Ak budeme stále prejavovať vieru, môžeme si byť istí, že keď sa bude v našom prípade konať súd, bude to v súlade so slovami: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ Aký silný podnet nám to dáva, aby sme postupovali vpred napriek skutočnosti, že sme vytvorení z prachu! — 2. Korinťanom 4:7; Hebrejom 6:10.

Čo to pre nás ako pre jednotlivcov znamená, že sme vytvorení z prachu?

16, 17. Ako Jehova uplatňuje pri súdení zásadu, ktorá je vysvetlená v Galaťanom 6:4?

¹⁶ Mnohí rodičia a učitelia sa zo skúseností naučili, že je múdre posudzovať deti alebo študentov podľa ich individuálnych schopností, a nie na základe porovnávania so súrodencami či spolužiakmi. Je to v súlade s biblickou zásadou, ktorou sa majú kresťania riadiť: „Nech [každý] dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ — Galaťanom 6:4.

¹⁷ Hoci Jehova zaobchádza so svojím ľudom ako s organizovanou skupinou, v súlade s uvedenou zásadou súdi každého jednotlivo. Rimanom 14:12 hovorí: „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ Jehova dobre pozná genetické založenie každého zo svojich služobníkov. Pozná ich telesnú i duševnú stránku, ich schopnosti, ich zdedené silné stránky i slabosti, ich možnosti i mieru, v akej tieto možnosti využívajú, aby prinášali kresťanské ovocie. To, čo Ježiš povedal o vdove, ktorá vhodila do chrámovej pokladnice dve malé mince, i jeho znázornenie o semene zasiatom do znamenitej pôdy je povzbudzujúcim príkladom pre kresťanov, ktorí sa možno cítia skľúčení, pretože sa nemúdro porovnávajú s inými. — Marek 4:20; 12:42–44.

18. a) Prečo by sme mali rozpoznať, čo pre nás ako pre jednotlivcov znamená, že sme prach? b) Prečo by nás úprimné sebaskúmanie nemalo priviesť k zúfalstvu?

¹⁸ Je veľmi dôležité, aby sme rozpoznali, čo v prípade nás ako jednotlivcov znamená skutočnosť, že sme prach — aby sme mohli podľa našich možností slúžiť naplno. (Príslovia 10:4; 12:24; 18:9; Rimanom 12:1) Iba ak si jasne uvedomujeme svoje osobné nedostatky a slabosti, môžeme zostať bdelí, pokiaľ ide o potrebu a možnosti zlepšenia. Pri sebaskúmaní nikdy neprehliadajme moc svätého ducha, ktorý nám pomôže zlepšiť sa. Pomocou neho bol stvorený vesmír, pomocou neho bola napísaná Biblia, a uprostred umierajúceho sveta bola pomocou neho vytvorená pokojná spoločnosť nového sveta. Boží svätý duch je teda určite dostatočne silný na to, aby dal tým, ktorí oňho prosia, múdrosť a silu, ktoré sú potrebné na zachovanie rýdzosti. — Micheáš 3:8; Rimanom 15:13; Efezanom 3:16.

19. V čom nás neospravedlňuje skutočnosť, že sme vytvorení z prachu?

¹⁹ Aké utešujúce je vedieť, že Jehova pamätá na to, že sme prach! Nikdy by sme si však nemali myslieť, že je to oprávnené ospravedlnenie poľavovania v úsilí či azda dokonca konania zla. To rozhodne nie! Skutočnosť, že Jehova pamätá, že sme prach, je vyjadrením jeho nezaslúženej láskavosti. My však nechceme byť „bezbožní ľudia, ktorí obracajú nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania a prejavujú sa ako falošní voči nášmu jedinému Majiteľovi a Pánovi, Ježišovi Kristovi“. (Júda 4) To, že sme vytvorení z prachu, nie je ospravedlnením bezbožnosti. Kresťan sa snaží bojovať proti zlým sklonom, biť svoje telo a viesť ho ako otroka, a tak sa vyhýbať tomu, že by ‚zarmucoval Božieho svätého ducha‘. — Efezanom 4:30; 1. Korinťanom 9:27.

20. a) V akých dvoch ohľadoch máme „hojnosť práce v Pánovom diele“? b) Prečo máme dôvod na optimizmus?

²⁰ Teraz, počas záverečných rokov Satanovho svetového systému, nie je čas na spomaľovanie — ani pokiaľ ide o kázanie Kráľovstva, ani pokiaľ ide o plnšie rozvíjanie ovocia Božieho ducha. V oboch týchto oblastiach máme „hojnosť práce“. Teraz je čas postupovať vpred, lebo vieme, že naša ‚namáhavá práca nie je márna‘. (1. Korinťanom 15:58) Jehova nás podoprie, lebo Dávid o ňom povedal: „Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ (Žalm 55:22) Akou radosťou je vedieť, že Jehova nám dovoľuje osobne sa zúčastňovať na najveľkolepejšej práci, aká kedy bola vôbec pridelená nedokonalým ľuďom — a to napriek tomu, že sme vytvorení z prachu!

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

◻ V čom sa líši 1. Mojžišova 2:7 od Žalmu 103:14, keď sa tieto texty zmieňujú o tom, že ľudia sú vytvorení z prachu?

◻ Prečo je 11. kapitola listu Hebrejom zdrojom povzbudenia pre dnešných kresťanov?

◻ Prečo je múdre, keď uplatňujeme zásadu uvedenú v Galaťanom 6:4?

◻ Ako nám môže Hebrejom 6:10 a 1. Korinťanom 15:58 pomôcť chrániť sa pred skľúčenosťou?

[Obrázky na strane 10]

Kresťania napodobňujú vieru spoluveriacich, ale nasledujú Zdokonaľovateľa svojej viery, Ježiša