Petrov hrob — vo Vatikáne?

„NAŠIEL sa hrob Kniežaťa apoštolov.“ Túto triumfálnu správu pápeža Pia XII. vysielal Vatikánsky rozhlas. Končil sa rok 1950 a krátko predtým bol dokončený zložitý rad vykopávok pod Bazilikou sv. Petra. Výsledky tohto archeologického výskumu podľa niektorých dokázali, že Peter bol naozaj pochovaný vo Vatikáne. No nesúhlasili s tým všetci.

Pre katolíkov má Chrám sv. Petra vo Vatikáne mimoriadny význam. „Hlavným cieľom putovania do Ríma je stretnúť sa s Petrovým nástupcom a dostať jeho požehnanie,“ hovorí sa v jednom katolíckom sprievodcovi, „lebo Peter prišiel do Ríma a tam bol pochovaný.“ Bol však Peter naozaj pochovaný v Ríme? Je jeho hrob vo Vatikáne? Našli sa jeho kosti?

Archeologické tajomstvo

Vykopávky, ktoré sa začali asi v roku 1940 a trvali približne desať rokov, boli predmetom mnohých polemík. Čo našli archeológovia ustanovení pápežom? Našli pohanský cintorín s množstvom hrobov. Medzi nimi, pod dnešným pápežským oltárom, identifikovali edikulu čiže pomník v podobe výklenku, určený na umiestnenie sochy alebo nejakého zobrazenia, urobený v stene omietnutej červenou omietkou a ohraničený dvoma bočnými stenami. Napokon, a dosť záhadne, boli objavené aj nejaké ľudské pozostatky, ktoré, ako bolo povedané, pochádzajú z jednej z dvoch bočných stien.

A tu sa začínajú interpretácie. Podľa niekoľkých katolíckych učencov nálezy potvrdzujú tradíciu, že za vlády Nera, azda počas prenasledovania v roku 64 n. l., Peter žil v Ríme a tam zomrel mučeníckou smrťou. Bolo dokonca povedané, že telesné pozostatky sú relikvie apoštola a ako také môžu byť označené nápisom, ktorý podľa jednej interpretácie znie: „Tu je Peter.“ Zdá sa, že pápež Pavol VI. uznal túto domnienku, keď v roku 1968 oznámil objavenie „telesných pozostatkov sv. Petra, ktoré si zaslúžia našu plnú oddanosť a nábožnú úctu“.

Popri takýchto interpretáciách však existovali aj protiargumenty. Katolícky archeológ Antonio Ferrua, jezuita, ktorý sa zúčastnil vykopávok vo Vatikáne, nie raz vyhlásil, že ‚mu nebolo dovolené zverejniť‘ všetko, čo o tejto veci vie, materiál, ktorý by bol zjavne v rozpore s tvrdením, že boli identifikované Petrove relikvie. Ba čo viac, v istom sprievodcovi po Ríme, redigovanom katolíckym kardinálom Poupardom a vydanom v roku 1991, sa hovorilo, že „sa nezdá, že by vedecké skúmanie ľudských kostí nájdených pod základmi Červenej steny malo niečo spoločné s apoštolom Petrom“. Napodiv, tieto slová sa z ďalšieho vydania (neskôr v roku 1991) vytratili a bola doplnená nová kapitola s nadpisom „Istota: Peter v Bazilike sv. Petra“.

Interpretácia nálezov

Je zjavné, že nálezy sú predmetom interpretácií a že rôznym ľuďom hovoria rôzne veci. Najuznávanejší katolícki historici vskutku pripúšťajú, že „historická otázka Petrovej skutočnej mučeníckej smrti v Ríme a otázka miesta jeho hrobu je sporná“. Čo odhaľujú nálezy?

Podľa tých, čo sa usilujú podporiť katolícku tradíciu, je pomník v podobe edikuly „pamätníkom“, o ktorom sa zmieňuje istý Gaius, kňaz žijúci začiatkom tretieho storočia. Podľa Eusébia z Cézarey, cirkevného historika zo štvrtého storočia, Gaius povedal, že by mohol ‚označiť Petrov pamätník na Vatikánskom vŕšku‘. Zástancovia tradície tvrdia, že apoštol bol pochovaný tam, pod pomníkom, ktorý sa stal známy ako „Gaiov pamätník“. Ďalší však interpretujú výsledky vykopávok úplne inak, poukazujúc na to, že prví kresťania venovali málo pozornosti pochovávaniu mŕtvych a že aj keby tam Peter bol usmrtený, bolo by veľmi nepravdepodobné, že by sa jeho telo podarilo zachrániť. (Pozri rámček, strana 29.)

Sú aj takí, čo nesúhlasia s tým, že „Gaiov pamätník“ (ak je to to, čo bolo nájdené) je hrob. Zastávajú názor, že je to pomník postavený na počesť Petra koncom druhého storočia a že neskôr „začal byť považovaný za náhrobný pomník“. Podľa teológa Oscara Cullmanna však „vatikánske vykopávky vôbec neidentifikujú Petrov hrob“.

A čo kosti? Treba povedať, že to, odkiaľ kosti skutočne pochádzajú, je stále hádankou. Keďže na dnešnom Vatikánskom vŕšku bol v prvom storočí pohanský cintorín, bolo v tej oblasti pochovaných veľa ľudských pozostatkov a mnohé už boli objavené. Neúplný nápis (pochádzajúci pravdepodobne zo štvrtého storočia), ktorý podľa niektorých označuje miesto nájdených relikvií ako apoštolov hrob, sa možno v najlepšom prípade zmieňuje o tom, že sa tam „údajne nachádzajú kosti Petra“. Ba čo viac, mnohí odborníci v epigrafii sa domnievajú, že nápis by mohol dokonca znamenať „Tu nie je Peter“.

‚Nespoľahlivá tradícia‘

„Rané a spoľahlivejšie zdroje sa o mieste [Petrovej] mučeníckej smrti nezmieňujú, ale neskoršie a menej spoľahlivé zdroje sa prakticky zhodujú v tom, že to bola oblasť Vatikánu,“ hovorí historik D. W. O’Connor. Preto hľadanie Petrovho hrobu vo Vatikáne bolo založené na nespoľahlivých tradíciách. „Keď sa relikvie stali veľmi dôležitými,“ potvrdzuje O’Connor, „kresťania začali úprimne veriť, že Petrov [pamätník] skutočne označuje presné miesto jeho hrobu.“

Tieto tradície sa rozvinuli súčasne s nebiblickým prejavovaním nábožnej úcty relikviám. Od tretieho a štvrtého storočia rôzne cirkevné centrá využívali relikvie, pravé aj falošné — nie bez ekonomického zisku — v snahe získať „duchovnú“ zvrchovanosť a podporiť svoju vlastnú autoritu. A tak pútnici, presvedčení, že Petrove pozostatky majú zázračnú moc, putovali k Petrovmu údajnému hrobu. Koncom šiesteho storočia mali veriaci vo zvyku hádzať na „hrob“ starostlivo odvážené kúsky látky. Istá správa z tej doby hovorí: „Je pozoruhodné, že ak je viera pokorného prosebníka pevná, keď sa látka opäť vezme z hrobu, bude plná božskej moci a bude vážiť viac než predtým.“ To poukazuje na mieru ľahkovernosti v tom čase.

Legendy, ako je táto, a tradície nemajúce žiadne opodstatnenie v priebehu storočí značne prispeli k tomu, že význam vatikánskej baziliky rástol. No pozdvihli sa aj hlasy proti. V 12. a 13. storočí odsúdili tieto extrémy Valdenci a s Bibliou v ruke vysvetľovali, že Peter v Ríme nikdy nebol. Podobne argumentovali o stáročia neskôr zástancovia protestantskej reformácie. V 18. storočí známi filozofi považovali túto tradíciu za historicky aj biblicky nepodloženú. Rovnaký názor majú schopní učenci, katolícki aj iní, dodnes.

Zomrel Peter v Ríme?

Peter, pokorný galilejský rybár, sa iste nezaoberal dajakou myšlienkou nadradenosti nad staršími v kresťanskom zbore v prvom storočí. Naopak, označil sa za „spolustaršieho“. (1. Petra 5:1–6, Preklad Svätého Písma podľa Novej vulgáty) Pokorná postava Petra kontrastuje s okázalosťou, ktorá obklopuje jeho údajný hrob, ako to môže vidieť každý návštevník vatikánskej baziliky.

V záujme presadenia svojej zvrchovanosti nad ostatnými kresťanskými denomináciami sa katolícka cirkev usilovala potvrdiť ‚neskoršiu a menej spoľahlivú‘ tradíciu, ktorá hovorí, že Peter býval istý čas v Ríme. No je zvláštne, že podľa iných starovekých tradícií jeho hrob nebol vo Vatikáne, ale na nejakom inom mieste Ríma. Prečo sa však nedržať faktov, ktoré sú zaznamenané v Biblii, jedinom zdroji priamych informácií o Petrovi? Z Božieho Slova je zrejmé, že podľa pokynov, ktoré Peter dostal od vedúceho zboru kresťanského zboru v Jeruzaleme, konal svoju prácu vo východnej časti starovekého sveta vrátane Babylona. — Galaťanom 2:1–9; 1. Petra 5:13; porovnaj Skutky 8:14.

Keď apoštol Pavol okolo roku 56 n. l. písal kresťanom v Ríme, pozdravoval asi 30 členov tohto zboru bez toho, že by sa čo len zmienil o Petrovi. (Rimanom 1:1, 7; 16:3–23) Potom, v rokoch 60 až 65 n. l., Pavol napísal šesť listov z Ríma, no o Petrovi sa nezmienil, čo je silný nepriamy dôkaz, že Peter tam nebol.a (Porovnaj 2. Timotejovi 1:15–17; 4:11.) Koniec knihy Skutky opisuje Pavlovu činnosť v Ríme, no opäť tu nie je zmienka o Petrovi. (Skutky 28:16, 30, 31) Teda objektívne skúmanie svedectva Biblie, oslobodené od všetkých vopred utvorených predstáv, môže viesť len k záveru, že Peter nekázal v Ríme.b

„Primát“ pápeža sa zakladá na nespoľahlivých tradíciách a na prekrútenom uplatnení biblických textov. Základom kresťanstva je Ježiš, nie Peter. „Kristus [je] hlavou zboru,“ hovorí Pavol. (Efezanom 2:20–22; 5:23) Bol to Ježiš Kristus, koho Jehova poslal, aby požehnal a zachránil všetkých tých, čo majú vieru. — Ján 3:16; Skutky 4:12; Rimanom 15:29; pozri aj 1. Petra 2:4–8.

Teda všetci, ktorí putujú k tomu, čo je podľa ich úprimnej viery Petrov hrob, aby sa ‚stretli s Petrovým nástupcom‘, stoja pred problémom, či uznávať ‚nespoľahlivé tradície‘, alebo veriť vierohodnému Božiemu Slovu. Keďže kresťania chcú, aby ich uctievanie bolo Bohu prijateľné, ‚hľadia uprene na Ježiša, Zdokonaľovateľa svojej viery‘ a na dokonalý príklad, ktorý nám zanechal on, aby sme ho nasledovali. — Hebrejom 12:2; 1. Petra 2:21.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 29]

„Výskum neodhalil pod edikulou žiadne jasné stopy hrobu; ba nemôžeme mať ani istotu, že kresťanská obec získala od popravcov telo sv. Petra, aby ho pochovala. Telo človeka, ktorý bol cudzincom (peregrinus) a v očiach zákona obyčajným zločincom, mohlo byť za normálnych okolností ľahko hodené do Tiberu... Okrem toho, v tejto ranej dobe by nebol taký záujem o zachovanie telesných pozostatkov ako neskôr, keď sa viera v bezprostredne blízky koniec sveta vytratila a začal sa objavovať kult mučeníkov. A tak možnosť, že v skutočnosti nezískali telo sv. Petra na pochovanie, je reálna.“ — The Shrine of St. Peter and the Vatican Excavations (Relikviár sv. Petra a vatikánske vykopávky) od Jocelyna Toynbeeho a Johna Warda Perkinsa.