Otázky čitateľov
Aký postoj by sa mal prejavovať pri kresťanskom krste?
To je zaujímavá otázka, pretože hoci mnohí z našich čitateľov sú už pokrstení, týka sa ich to takisto ako tých, ktorí podstupujú krst. Zmieňme sa najprv o tých, ktorí sa dávajú pokrstiť a nechávajú sa úplne ponoriť. Aký postoj by pri tom mali mať?
V Matúšovi 28:19, 20 Ježiš povedal svojim nasledovníkom, aby išli a robili z ľudí učeníkov, učili ich a krstili. Nehovoril o krste ako o hlbokom emocionálnom zážitku, o čine, ktorý pramení z chvíľkového vzrušenia. Ako to vidíme z Ježišovho príkladu, je to vážny krok. Lukáš 3:21 hovorí: „Bol pokrstený aj Ježiš, a keď sa modlil, otvorilo sa nebo.“ Áno, náš Vzor pristupoval ku krstu vážne, s modlitbou. Nevieme si ho predstaviť, ako po tom, čo vychádza z vody, robí víťazné gesto, zvýskne alebo máva vo vzduchu rukami, hoci nedávno niektorí také veci robili. Nie, Ježiš sa len v prítomnosti Jána Krstiteľa obrátil k svojmu Otcovi v modlitbe.
Biblia však nenaznačuje, že krst musí byť ponurou a chmúrnou udalosťou, pri ktorej človek musí zaujať nejakú zvláštnu pózu alebo niečo odriekavať, ako to dnes vyžadujú niektoré cirkvi takzvaného kresťanstva. Veď si spomeňme na deň Letníc, keď tisíce Židov a prozelytov podstúpilo kresťanský krst. Mali už preštudovaný Boží Zákon a vytvorený vzťah k Bohu. Preto bolo potrebné už len to, aby sa poučili o Mesiášovi, Ježišovi, a aby ho prijali. Keď to urobili, mohli byť pokrstení.
Skutky 2:41 uvádzajú: „Tí, ktorí srdečne prijali jeho slovo, boli pokrstení.“ Biblický preklad od Weymoutha hovorí: „Preto tí, ktorí s radosťou prijali jeho slovo, boli pokrstení.“ Našli radosť vo vzrušujúcom posolstve o Mesiášovi a táto úprimná radosť sa nepochybne preniesla i na samotný krst, krst pred očami stoviek šťastných pozorovateľov. Dokonca i anjeli v nebi to pozorovali a radovali sa. Spomeňme si na Ježišove slová: „Preto vám hovorím, že medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja.“ — Lukáš 15:10.
Je veľa spôsobov, ako môže každý z nás prejaviť vážnosť i radosť, ktoré patria ku krstu. V niektorých cirkvách majú tí, ktorí sa dávajú pokrstiť, oblečené biele alebo čierne odevy. Takáto požiadavka nemá nijaké biblické opodstatnenie. Ale vhodné by neboli ani odhaľujúce kúpacie úbory, či už pre mužov alebo pre ženy. A ako bolo uvedené, pri vychádzaní z vody by nový kresťan nemal robiť zvláštne gestá alebo sa správať tak, akoby dosiahol nejaké veľkolepé víťazstvo. Ostatní členovia kresťanského bratstva sú šťastní, že sa dal pokrstiť. Mal by si však uvedomovať, že tento prejav viery je len prvým krokom na dlhej ceste rýdzosti, ktorá vedie k získaniu Božieho schválenia. — Matúš 16:24.
My ako pozorovatelia verejného krstu takisto prežívame radosť z tejto udalosti, najmä ak ten, kto sa krstí, je náš príbuzný alebo niekto, s kým sme študovali Bibliu. Aby sme však mohli mať úplnú radosť, mali by sme si spolu s uchádzačmi o krst vypočuť celý prejav, mali by sme počúvať, ako verejne odpovedajú na otázky, ktoré sú im položené, a pripojiť sa k modlitbe. To nám pomôže zachovať si na krst správny pohľad; budeme sa naň pozerať z Božieho hľadiska. Po vykonaní krstu nie je k našej radosti potrebný dajaký víťazný sprievod, kytica kvetov alebo večierok na počesť pokrsteného. Mohli by sme však prísť za naším novým bratom alebo sestrou, vyjadriť potešenie z nádherného kroku, ktorý urobili, a veľmi vrúcne ich privítať v našom kresťanskom bratstve.
Teda keď to zhrnieme, my všetci, vrátane tých, ktorí sú krstení vo vode, by sme mali pristupovať ku krstu s náležitou vážnosťou. Nie je to čas na nekontrolované citové prejavy, na usporadúvanie večierkov alebo na bujarú veselosť. Ale nie je to ani chmúrny alebo ponurý čas. Máme oprávnený dôvod radovať sa, že sa k nám na ceste k večnému životu pripojili noví. A našich nových bratov a sestry môžeme s radosťou privítať.
[Celostránkový obrázok na strane 31]