„Moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký“

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa.“ — MATÚŠ 11:29, Reference Bible.

1, 2. a) Čo vám v živote prináša občerstvenie? b) Čo musí človek urobiť, aby získal občerstvenie, ktoré sľúbil Ježiš?

STUDENÁ sprcha na konci horúceho a vlhkého dňa či výdatný nočný spánok po dlhej a únavnej ceste — ó, aké je to osviežujúce! Tak sa cítime aj po odstránení ťažkého bremena alebo po odpustení priestupkov a hriechov. (Príslovia 25:25; Skutky 3:19) Vďaka občerstveniu, ktoré nám priniesli také osviežujúce zážitky, sa zregenerujeme a sme ním posilnení napredovať.

² Všetci, ktorí sa cítia preťažení a unavení, môžu prísť k Ježišovi, lebo on im sľúbil práve to — občerstvenie. Ale je tu niečo, čo človek musí byť ochotný urobiť, aby našiel občerstvenie, ktoré je také žiaduce. „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa,“ povedal Ježiš, „a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ (Matúš 11:29) Čo je tým jarmom? A ako prináša občerstvenie?

Jemné jarmo

3. a) Aké druhy jarma sa používali v biblických časoch? b) Aký symbolický význam je spojený s jarmom?

³ Ježiš i jeho poslucháči dobre poznali jarmo, lebo žili v roľníckej spoločnosti. Jarmo je v podstate dlhé drevené brvno s dvoma prehĺbeninami na spodnej strane, aby sa dalo nasadiť na šije dvoch ťažných zvierat, zvyčajne volov, a tak ich spolu zapriahnuť, aby ťahali pluh, voz alebo dajaký iný náklad. (1. Samuelova 6:7) Používali sa aj jarmá pre ľudí. Boli to obyčajné brvná alebo tyče, ktoré sa nosili krížom cez plecia s nákladom pripevneným na každom konci. Pomocou nich boli robotníci schopní nosiť ťažký náklad. (Jeremiáš 27:2; 28:10, 13) V Biblii sa jarmo pre jeho spojitosť s bremenami a namáhavou prácou často používa obrazne ako symbol nadvlády a moci. — 5. Mojžišova 28:48; 1. Kráľov 12:4; Skutky 15:10.

4. Čo symbolizuje jarmo, ktoré Ježiš ponúka tým, čo k nemu prichádzajú?

⁴ O akom jarme teda Ježiš hovoril, keď vyzval tých, čo k nemu prichádzajú po občerstvenie, aby ho vzali na seba? Spomeň si, že povedal: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa.“ (Matúš 11:29) Ten, kto sa učí, je učeník. Preto vziať na seba Ježišovo jarmo jednoducho znamená stať sa jeho učeníkom. (Filipanom 4:3) To si však vyžaduje viac než iba venovať myšlienkovú pozornosť jeho učeniu. Vyžaduje si to konať v súlade s týmto učením — konať dielo, ktoré konal on, a žiť tak, ako žil on. (1. Korinťanom 11:1; 1. Petra 2:21) Vyžaduje si to ochotne sa podriaďovať jeho autorite a ľuďom, ktorým on udeľuje autoritu. (Efezanom 5:21; Hebrejom 13:17) Znamená to stať sa oddaným, pokrsteným kresťanom a prijať všetky výsady a zodpovednosti spojené s takouto oddanosťou. To je jarmo, ktoré Ježiš ponúka všetkým, ktorí k nemu prichádzajú po útechu a občerstvenie. Si ochotný ho prijať? — Ján 8:31, 32.

5. Prečo to nebude drsný zážitok, keď prijmeme Ježišovo jarmo?

⁵ Nájsť občerstvenie tak, že prijmeme jarmo — nie je v tom rozpor? V skutočnosti nie, lebo Ježiš povedal, že jeho jarmo je „jemné“. Toto slovo znamená mierne, potešujúce, príjemné. (Matúš 11:30; Lukáš 5:39; Rimanom 2:4; 1. Petra 2:3) Je veľmi pravdepodobné, že Ježiš ako profesionálny tesár vyrábal pluhy a jarmá a vedel, ako jarmo vytvarovať, aby sedelo tak, že sa pomocou neho dalo čo najpohodlnejšie vykonať maximum práce. Mohol jarmá obťahovať plátnom alebo kožou. Mnohé jarmá sú urobené tak, aby príliš neodierali šiju. Rovnako je aj obrazné jarmo, ktoré nám Ježiš ponúka, „jemné“. Aj keď to, že sme jeho učeníkmi, so sebou prináša určité povinnosti a zodpovednosti, nie je to drsný či ťaživý, ale občerstvujúci zážitok. Ani príkazy jeho nebeského Otca, Jehovu, nie sú bremenom. — 5. Mojžišova 30:11; 1. Jána 5:3.

6. Čo tým mohol Ježiš myslieť, keď povedal: „Vezmite na seba moje jarmo“?

⁶ A je tu ešte niečo iné, čo robí Ježišovo jarmo „jemným“ čiže ľahkým na nosenie. Keď Ježiš povedal: „Vezmite na seba moje jarmo,“ mohol tým myslieť jednu z dvoch vecí. Ak mal na mysli dvojité jarmo, to znamená jarmo spájajúce dokopy dve ťažné zvieratá, aby ťahali náklad, potom nás pozýval, aby sme prišli pod to isté jarmo s ním. Akým by to len bolo požehnaním — mať po svojom boku Ježiša, ktorý s nami ťahá náš náklad! Naproti tomu, ak mal Ježiš na mysli jarmovú tyč, akú používal bežný robotník, potom nám ponúkal pomôcku, ktorá nám pomôže urobiť ľahším alebo lepšie ovládateľným akýkoľvek náklad, ktorý musíme niesť. Tak či onak, jeho jarmo je zdrojom ozajstného občerstvenia, pretože Ježiš nás uisťuje: „Lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca.“

7, 8. Akú chybu niektorí robia, keď cítia stres?

⁷ Teda čo by sme mali robiť, ak cítime, že náklad životných problémov, ktorý nesieme, sa stáva neznesiteľným a že sme na pokraji nervového zrútenia? Niektorí azda nenáležite cítia, že jarmo učeníka Ježiša Krista je príliš ťažké alebo príliš náročné, hoci sú to starosti každodenného života, čo na nich dolieha. Niektorí jednotlivci v takej situácii prestávajú navštevovať kresťanské zhromaždenia alebo upúšťajú od účasti na službe, a možno si myslia, že tak dosiahnu dajakú úľavu. To je však vážna chyba.

⁸ Uvedomujeme si, že jarmo, ktoré ponúka Ježiš, je „jemné“. Ak sme si ho nenasadili správne, mohlo by nás odierať. V takom prípade by sme mali bližšie preskúmať jarmo, ktoré máme na pleciach. Ak je toto jarmo z nejakého dôvodu v zanedbanom stave alebo nie je správne nasadené, nielenže jeho používanie si bude od nás vyžadovať viac námahy, ale spôsobí nám aj určitú bolesť. Inými slovami, ak nám teokratické činnosti začnú pripadať ako nejaké bremeno, musíme preskúmať, či ich vykonávame správnym spôsobom. Čo je našou pohnútkou ku konaniu toho, čo konáme? Chodíme na zhromaždenia dostatočne pripravení? Sme pripravení po fyzickej i psychickej stránke, keď sa zúčastňujeme zvestovateľskej služby? Tešíme sa z blízkych a zdravých vzťahov k iným v zbore? A predovšetkým, aký je náš osobný vzťah k Jehovovi Bohu a k jeho Synovi, Ježišovi Kristovi?

9. Prečo by kresťanské jarmo nikdy nemalo byť neznesiteľným bremenom?

⁹ Keď celým srdcom prijímame jarmo, ktoré ponúka Ježiš, a učíme sa správne ho nosiť, niet dôvodu, aby nám niekedy pripadalo ako neznesiteľné bremeno. Áno, ak si dokážeme predstaviť túto situáciu — Ježiša pod spoločným jarmom s nami — nie je pre nás ťažké pochopiť, kto naozaj nesie väčšiu časť bremena. Nie je to inak, ako keď sa batoľa opiera o držadlo svojho kočíka a myslí si, že to ono ho tlačí dopredu, no v skutočnosti je to, prirodzene, rodič, kto to robí. Jehova Boh ako milujúci Otec si dobre uvedomuje naše obmedzenia a slabosti a reaguje na naše potreby prostredníctvom Ježiša Krista. „Boh... úplne uspokojí všetky vaše potreby podľa miery toho, aký je bohatý v sláve prostredníctvom Krista Ježiša,“ povedal Pavol. — Filipanom 4:19, porovnaj Izaiáša 65:24.

10. Akú skúsenosť má ten, kto berie vážne to, že je učeníkom?

¹⁰ Mnohí oddaní kresťania si to uvedomili na základe osobnej skúsenosti. Je tu napríklad Jenny, ktorá zisťuje, že keď slúži každý mesiac ako pomocná priekopníčka a pracuje na plný úväzok v náročnom svetskom zamestnaní, vystavuje ju to značnému stresu. Cíti však, že priekopnícka práca jej v skutočnosti pomáha udržiavať si rovnováhu. Keď pomáha ľuďom učiť sa biblickú pravdu a vidí, ako menia svoj život, aby získali Božie schválenie — práve to jej prináša najväčšiu radosť v jej rušnom živote. Nadšene súhlasí so slovami príslovia, ktoré hovorí: „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ — Príslovia 10:22.

Ľahký náklad

11, 12. Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal: „Môj náklad je ľahký“?

¹¹ Okrem toho, že nám Ježiš sľubuje „jemné“ jarmo, uisťuje nás: „Môj náklad je ľahký.“ Už samo „jemné“ jarmo uľahčuje prácu, a ak je ešte aj náklad odľahčený, práca je naozaj potešením. Čo mal však Ježiš na mysli týmto výrokom?

¹² Uvažuj, čo by urobil roľník, keby chcel zmeniť prácu svojich zvierat, povedzme z orania poľa na ťahanie voza. Najprv by odpojil pluh a potom by pripojil voz. Bolo by absurdné, aby pripojil k zvieratám aj pluh, aj voz. Podobne ani Ježiš nepovedal ľuďom, aby položili jeho náklad navrch toho nákladu, ktorý už niesli. Svojim učeníkom povedal: „Žiaden domáci sluha nemôže byť otrokom dvoch pánov.“ (Lukáš 16:13) Ježiš teda ponúkal ľuďom voľbu. Budú radšej ďalej niesť ťažký náklad, ktorý majú, alebo ho zložia a prijmú ten, ktorý im ponúka? Ježiš ich láskyplne podnietil: „Môj náklad je ľahký.“

13. Aký náklad niesli ľudia v Ježišových dňoch a s akým výsledkom?

¹³ V Ježišových dňoch ľudia zápasili s ťažkým nákladom, ktorý na nich naložili utláčajúci rímski vládcovia a formalistickí, pokryteckí náboženskí vodcovia. (Matúš 23:23) V snahe zbaviť sa toho, čo na nich naložil Rím, sa niektorí ľudia pokúšali vziať veci do vlastných rúk. Zapojili sa do politického boja, čo viedlo len ku katastrofálnemu koncu. (Skutky 5:36, 37) Ďalší sa rozhodli zlepšiť svoj údel tým, že sa hlboko zaplietli do hmotárskych snáh. (Matúš 19:21, 22; Lukáš 14:18–20) Keď im Ježiš ponúkol cestu k úľave tým, že ich pozval, aby sa stali jeho učeníkmi, nie všetci boli pripravení to prijať. Váhali, či zložiť náklad, ktorý niesli, hoci bol ťažký, a či prijať jeho náklad. (Lukáš 9:59–62) Aká tragická chyba!

14. Ako nás môžu úzkostlivé životné starosti a materiálne túžby preťažiť?

¹⁴ Ak si nedáme pozor, môžeme dnes urobiť tú istú chybu. To, že sme sa stali Ježišovými učeníkmi, nás oslobodzuje od snaženia sa o rovnaké ciele a hodnoty, o aké sa snažia ľudia vo svete. Hoci stále musíme ťažko pracovať, aby sme si zaobstarali nutné veci na každý deň, nerobíme tieto veci stredobodom svojho života. A predsa nás môžu úzkostlivé životné starosti a lákadlá materiálneho pohodlia mocne upútať. Ak to dovolíme, také túžby môžu dokonca udusiť pravdu, ktorú sme dychtivo prijali. (Matúš 13:22) Môžeme sa natoľko zahĺbiť do uspokojovania takýchto túžob, že naše kresťanské zodpovednosti sa stanú únavnými povinnosťami, ktoré si jednoducho chceme odbaviť a rýchlo pred nimi uniknúť. Rozhodne by sme nemohli očakávať, že z našej služby Bohu bude plynúť dajaké občerstvenie, keby bola vykonávaná v tomto duchu.

15. Akú výstrahu dal Ježiš v súvislosti s materiálnymi túžbami?

¹⁵ Ježiš poukázal na to, že uspokojivý život sa nedosahuje úsilím o naplnenie všetkých našich túžob, ale tým, že sa uisťujeme o dôležitejších veciach v živote. Vystríhal: „Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete. Či neznamená duša viac ako pokrm a telo viac ako odev?“ Potom zameral pozornosť na nebeské vtáky a povedal: „Tie nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú do sýpok; a predsa ich kŕmi váš nebeský Otec.“ A poukážuc na poľné ľalie, povedal: „Nelopotia sa, ani nepradú; ale hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol odiaty ako jedna z nich.“ — Matúš 6:25–29.

16. Čo ukazuje skúsenosť, pokiaľ ide o účinok materiálnych snáh?

¹⁶ Môžeme sa z týchto jednoduchých názorných príkladov niečo naučiť? Je všeobecnou skúsenosťou, že čím viac sa človek namáha, aby si zlepšil životný údel po materiálnej stránke, tým viac sa zapletá do svetských činností a tým ťažšie sa stáva bremeno na jeho pleciach. Svet je plný podnikateľov, ktorí zaplatili za svoj materiálny úspech rozbitými rodinami, stroskotaním manželstva, zničeným zdravím a mnohým ďalším. (Lukáš 9:25; 1. Timotejovi 6:9, 10) Nositeľ Nobelovej ceny Albert Einstein raz povedal: „Majetok, viditeľný úspech, publicita, prepych — to bolo pre mňa vždy zavrhnutiahodné. Som presvedčený, že jednoduchý a skromný spôsob života je najlepší pre každého.“ Toto vyjadrenie je iba opakovaním prostej rady apoštola Pavla: „Je to prostriedok k veľkému zisku, tá zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou.“ — 1. Timotejovi 6:6.

17. Aký spôsob života odporúča Biblia?

¹⁷ Je tu jeden dôležitý aspekt, ktorý by sme nemali prehliadať. Aj keď „jednoduchý a skromný spôsob života“ má početné výhody, sám osebe neprináša uspokojenie. Je veľa tých, ktorí pod vplyvom okolností žijú jednoduchým spôsobom života, no rozhodne nie sú spokojní ani šťastní. Biblia nás nenúti, aby sme sa zriekli materiálneho potešenia a žili životom pustovníka. Dôraz je na zbožnej oddanosti, nie na sebestačnosti. Iba vtedy, keď spojíme tieto dve veci, máme „prostriedok k veľkému zisku“. K akému zisku? Pavol v tom istom liste ďalej ukazuje, že tí, ktorí ‚nevkladajú svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha‘, budú ‚si ako poklad bezpečne zhromažďovať znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života‘. — 1. Timotejovi 6:17–19.

18. a) Ako môže človek nájsť pravé občerstvenie? b) Ako by sme sa mali pozerať na zmeny, ktoré azda musíme urobiť?

¹⁸ Občerstvenie sa dostaví, keď sa naučíme skladať svoj osobný ťažký náklad, ktorý azda nesieme, a prijímať ľahký náklad, ktorý nám ponúka Ježiš. Mnohí, ktorí si usporiadali život tak, aby sa mohli plnšie podieľať na službe Kráľovstvu, našli cestu k šťastnému a spokojnému životu. Pravdaže, od človeka si to vyžaduje vieru a odvahu, aby urobil taký krok, a v ceste mu môžu stáť prekážky. No Biblia nám pripomína: „Kto pozoruje vietor, nebude siať semeno; a kto sa díva na oblaky, nebude žať.“ (Kazateľ 11:4) Mnohé veci v skutočnosti nie sú také ťažké, keď sme sa ich raz rozhodli vykonať. Zdá sa, že najťažšie je rozhodnúť sa. Môžeme sa vyčerpať tým, že s touto myšlienkou bojujeme alebo jej vzdorujeme. Keď posilníme svoju myseľ a prijmeme túto náročnú úlohu, možno budeme prekvapení, akým sa to nakoniec stane požehnaním. Žalmista nabádal: „Okúste a viďte, že Jehova je dobrý.“ — Žalm 34:8; 1. Petra 1:13.

„Občerstvenie pre svoje duše“

19. a) Čo môžeme očakávať spolu so zhoršujúcimi sa podmienkami vo svete? b) Kým sme pod Ježišovým jarmom, o čom sme uisťovaní?

¹⁹ Apoštol Pavol pripomínal učeníkom v prvom storočí: „Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia.“ (Skutky 14:22) To platí dodnes. So zhoršujúcimi sa podmienkami vo svete sa tlak, ktorý prichádza na všetkých, čo sú rozhodnutí žiť v spravodlivosti a zbožnej oddanosti, ešte zväčší. (2. Timotejovi 3:12; Zjavenie 13:16, 17) A predsa to cítime tak ako Pavol, keď povedal: „Sme tiesnení vo všetkom, ale nie nehybne zovretí; sme zmätení, ale nie celkom bez východiska; sme prenasledovaní, ale nie zanechaní napospas; sme zrážaní, ale nie zničení.“ Dôvodom je to, že sa môžeme spoliehať na Ježiša Krista, že nám dá silu nad to, čo je prirodzené. (2. Korinťanom 4:7–9) Keď celým srdcom prijímame jarmo učeníkov, budeme sa tešiť zo splnenia Ježišovho sľubu: „Nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ — Matúš 11:29.

Vieš vysvetliť?

◻ Čo je jemné jarmo, ktoré ponúkol Ježiš?

◻ Čo by sme mali robiť, ak cítime, že naše jarmo sa stáva bremenom?

◻ Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal: „Môj náklad je ľahký“?

◻ Ako sa môžeme uisťovať, že náš náklad zostáva ľahký?