Otázky čitateľov

V liste Filipanom 2:9 Pavol povedal o Ježišovi: „Práve preto ho aj povýšil Boh do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno.“ Aké je toto nové meno? A ak je Ježiš podriadený Jehovovi, v akom zmysle je Ježišovo meno nad každé iné meno?

V liste Filipanom 2:8, 9 čítame: „Viac ako to: Keď sa [Ježiš] nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole. Práve preto ho aj povýšil Boh do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno.“

Táto pasáž neznamená, že nakoľko len Jehova má meno, ktoré je absolútne vyvýšené nad každé iné meno, Ježiš musí byť tou istou osobou ako Jehova. Ako ukazuje kontext v 2. kapitole listu Filipanom, Ježiš dostal vyvýšené meno po svojom vzkriesení. Predtým nemal také meno. Naproti tomu Jehova bol vždy najvyšší a jeho postavenie sa nikdy nezmenilo. Skutočnosť, že Ježiš dostal meno vyššie než to, ktoré mal pred svojou pozemskou službou, dokazuje, že nie je totožný s Jehovom. Keď Pavol povedal, že Ježiš dostal meno, ktoré je nad každé iné meno, mal tým na mysli to, že Ježiš má teraz najvyššie meno zo všetkých Božích tvorov.

Aké je Ježišovo vysoké meno? Izaiáš 9:6 nám pomáha na to odpovedať. Prorokujúc o prichádzajúcom Mesiášovi, Ježišovi, tento verš hovorí: „Na pleciach bude mať kniežacie panstvo. A jeho meno bude znieť: Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja.“ Tu Ježišovo „meno“ znamená jeho vysoké postavenie a autoritu a takisto chápeme aj „meno, ktoré je nad každé iné meno“, o ktorom je zmienka v liste Filipanom 2:9. Každému kolenu je nariadené, aby sa sklonilo pred Ježišom, uznajúc jeho vysokú autoritu, ktorú mu dal Jehova — autoritu vyššiu, než aká bola daná ktorémukoľvek inému tvorovi. Slovo „iné“, použité v tomto preklade, nie je priamo vyjadrené vo vlastnom gréckom texte, ale vyplýva zo zmyslu tohto verša. Ježišovo „meno“ nie je nad jeho vlastným menom, ale je nad menom každého iného tvora.

Akí sme šťastní, že sa môžeme pripojiť ku všetkým verným anjelom a ľuďom a skloniť kolená, uznajúc Ježišovo meno! Robíme to vtedy, keď sa podriaďujeme Ježišovi v jeho vyvýšenom a mocnom postavení, ktoré dostal od Jehovu — „na slávu Boha, Otca“. — Filipanom 2:11; Matúš 28:18.