Nevzdávaj sa!

„Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ — GALAŤANOM 6:9.

1, 2. a) Akými spôsobmi loví lev? b) O ulovenie koho sa Diabol mimoriadne zaujíma?

LEV loví rôznymi spôsobmi. Niekedy svoju korisť napadne z úkrytu pri vodných priehlbniach alebo pri frekventovaných chodníkoch. Ale niekedy, ako hovorí kniha Portraits in the Wild (Obrazy v divočine), lev „proste využíva situáciu — napríklad keď natrafí na spiace zebrie žriebä“.

² Náš „protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil,“ hovorí apoštol Peter. (1. Petra 5:8) Keďže Satan vie, že jeho zostávajúci čas je krátky, vyvíja ešte väčší tlak na ľudí, aby im zabránil slúžiť Jehovovi. Tento „revúci lev“ sa však mimoriadne zaujíma o ulovenie Jehovových služobníkov. (Zjavenie 12:12, 17) Jeho metódy lovu sa podobajú metódam jeho náprotivku v ríši zvierat. Ako to?

3, 4. a) Aké metódy používa Satan pri love na Jehovových služobníkov? b) Keďže žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, aké otázky vznikajú?

³ Občas Satan skúša útok z úkrytu — prenasledovanie alebo odpor s cieľom zlomiť našu rýdzosť, aby sme prestali slúžiť Jehovovi. (2. Timotejovi 3:12) Ale inokedy Diabol podobne ako lev proste využíva situáciu. Čaká, kým nestratíme odvahu alebo kým sa neunavíme, a potom sa pokúša využiť náš skleslý duševný stav, aby nás primäl vzdať sa. Nesmieme sa stať ľahkou korisťou!

⁴ Lenže žijeme v najnáročnejšom období celých ľudských dejín. V týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, sa mnohí z nás azda občas cítia zbavení odvahy alebo skľúčení. (2. Timotejovi 3:1) Ako sa teda môžeme vyhnúť tomu, aby sme sa neunavili natoľko, že by sme sa pre Diabla stali ľahkou korisťou? Áno, ako môžeme dbať na inšpirovanú radu apoštola Pavla: „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme“? — Galaťanom 6:9.

Keď nás sklamú iní

5. Čo spôsobilo, že Dávid sa unavil, čo však neurobil?

⁵ V biblických časoch sa aj tí najvernejší služobníci Jehovu mohli cítiť skľúčení. „Unavil som sa svojím vzdychaním,“ napísal žalmista Dávid. „Celú noc kropím svoje ležadlo, slzami zalievam vlastnú pohovku. Súžením mi zoslablo oko.“ Prečo sa Dávid takto cítil? Sám to vysvetlil: „Kvôli všetkým, ktorí mi prejavujú nepriateľstvo.“ Zraňujúce konanie iných spôsobovalo Dávidovi takú bolesť srdca, že mu bez prestania tiekli slzy. A predsa sa Dávid neodvrátil od Jehovu pre to, čo mu urobili blížni. — Žalm 6:6–9.

6. a) Ako na nás môžu zapôsobiť slová alebo konanie iných? b) Ako niektorí zo seba urobili ľahkú korisť pre Diabla?

⁶ Podobne môžu slová alebo konanie iných spôsobiť, že sa unavíme veľkou bolesťou srdca. „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom,“ hovoria Príslovia 12:18. Keď je tým, kto hovorí bezmyšlienkovito, kresťanský brat alebo sestra, ‚bodná rana‘ nás môže zasiahnuť hlboko. Človek azda má sklon uraziť sa a možno prechováva rozhorčenie. To platí najmä vtedy, keď cítime, že sa s nami zaobchádzalo neláskavo alebo nespravodlivo. Možno považujeme za ťažké rozprávať sa s previnilcom; mohli by sme sa mu dokonca úmyselne vyhýbať. Niektorí, unavení rozhorčením, sa vzdali a prestali chodiť na kresťanské zhromaždenia. Je smutné, že tým ‚dali miesto Diablovi‘, aby z nich podvodne urobil svoju ľahkú korisť. — Efezanom 4:27.

7. a) Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme nahrávali Diablovi, keď nás iní sklamú alebo zrania? b) Prečo by sme sa mali zbaviť rozhorčenia?

⁷ Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme nahrávali Diablovi, keď nás iní sklamú alebo zrania? Musíme sa snažiť neprechovávať rozhorčenie. Namiesto toho sa ujmime iniciatívy, aby sme sa čo najrýchlejšie zmierili alebo záležitosť urovnali. (Efezanom 4:26) List Kolosanom 3:13 nás nabáda: „Ďalej... si [ochotne] vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“ Odpustenie je vhodné najmä vtedy, keď ten, kto spôsobil urážku, uznáva chybu a úprimne ju ľutuje. (Porovnaj Žalm 32:3–5 a Príslovia 28:13.) No pomáha nám, keď pamätáme na to, že odpustiť neznamená prehliadnuť alebo zľahčiť krivdy, ktorých sa iní dopustili. K odpusteniu patrí zbaviť sa rozhorčenia. Rozhorčenie je bremenom, ktoré sa ťažko nesie. Môže rozleptávať naše myšlienky, oberať nás o šťastie. Môže dokonca ovplyvniť naše zdravie. Naproti tomu odpustenie tam, kde je vhodné, pôsobí na náš úžitok. Kiež sa podobne ako Dávid nikdy nevzdáme a neodvrátime od Jehovu pre to, čo nám povedali alebo urobili iní ľudia!

Keď zlyhávame my

8. a) Prečo niektorí ľudia občas majú mimoriadne pocity viny? b) Aké nebezpečenstvo je v tom, keď sa necháme natoľko pohltiť pocitom viny, že sami sebe nedávame nijakú nádej na úspech?

⁸ „Všetci sa... mnohokrát potkýname,“ hovorí Jakub 3:2. Keď sa potkneme, je len prirodzené cítiť sa vinný. (Žalm 38:3–8) Pocit viny môže byť mimoriadne silný, keď bojujeme s nejakou slabosťou tela a opakovane zažívame neúspech.a Jedna kresťanka, ktorá prežívala takýto zápas, vysvetlila: „Nechcela som ďalej žiť, lebo som nevedela, či som sa dopustila neodpustiteľného hriechu, alebo nie. Cítila som, že je pre mňa zbytočné namáhať sa v Jehovovej službe, lebo tak či tak je pre mňa asi príliš neskoro.“ Keď sa necháme natoľko pohltiť pocitom viny, že sami sebe nedávame nijakú nádej na úspech, dávame príležitosť Diablovi — a on ju môže rýchlo využiť! (2. Korinťanom 2:5–7, 11) Možno je potrebný vyváženejší pohľad na vinu.

9. Prečo by sme mali mať dôveru v Božie milosrdenstvo?

⁹ Keď hrešíme, je primerané pociťovať určitú mieru viny. Niekedy však pocity viny pretrvávajú, pretože si kresťan myslí, že by nikdy nemohol byť hodný Božieho milosrdenstva. A predsa nás Biblia vrúcne uisťuje: „Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ (1. Jána 1:9) Existuje teda nejaký rozumný dôvod myslieť si, že to Boh v našom prípade neurobí? Pamätaj, že Jehova vo svojom Slove hovorí, že je „pripravený odpúšťať“. (Žalm 86:5; 130:3, 4) Keďže nemôže luhať, bude konať tak, ako sľubuje jeho Slovo, za predpokladu, že k nemu prichádzame s kajúcnym srdcom. — Títovi 1:2.

10. Aké utešujúce upokojenie týkajúce sa boja s dajakou slabosťou tela bolo uverejnené v jednej skoršej Strážnej veži?

¹⁰ Čo by si mal robiť, ak bojuješ s dajakou slabosťou a zažívaš recidívu? Nevzdávaj sa! Recidíva nutne nevymazáva pokrok, ktorý si už urobil. Tento časopis vo vydaní z 15. februára 1954 (angl.) poskytol toto utešujúce upokojenie: „[Možno] zisťujeme, že mnohokrát zakopávame a padáme cez nejaký zlozvyk, ktorý sa v našom predošlom spôsobe života zakorenil hlbšie, než sme si uvedomovali... Nezúfaj. Nevyvodzuj z toho, že si sa dopustil neodpustiteľného hriechu. Práve k takému uvažovaniu by ťa rád doviedol Satan. Už samotný fakt, že si zarmútený a nahnevaný sám na seba, je dôkazom toho, že si nezašiel priďaleko. Nech ťa nikdy neunaví pokorne a úprimne sa obracať na Boha a usilovať sa o jeho odpustenie, očistenie a pomoc. Prichádzaj k nemu, ako prichádza dieťa k svojmu otcovi, keď má ťažkosti, bez ohľadu na to, ako často prichádzaš s tou istou slabosťou. A Jehova ti milosrdne poskytne pomoc, lebo prejavuje nezaslúženú láskavosť, a ak si úprimný, dá ti pocítiť, že tvoje svedomie je očistené.“

Keď cítime, že nerobíme dosť

11. a) Aký názor by sme mali mať na účasť na diele kázania o Kráľovstve? b) S akými pocitmi v súvislosti s podielom na službe zápasia niektorí kresťania?

¹¹ Dielo kázania o Kráľovstve hrá dôležitú úlohu v živote kresťana a účasť na ňom prináša radosť. (Žalm 40:8) Niektorí kresťania však majú silné pocity viny, že nie sú schopní robiť v službe viac. Také pocity viny by nás dokonca mohli pripravovať o radosť a spôsobiť, že by sme sa vzdali, domnievajúc sa, že Jehova si myslí, že nikdy nerobíme dosť. Uvažuj o pocitoch, s ktorými niektorí zápasia.

„Viete, aká časovo náročná je chudoba?“ napísala jedna kresťanská sestra, ktorá spolu s manželom vychováva tri deti. „Musím šetriť, kde len môžem. To znamená tráviť čas chodením po bazároch, prehľadávaním regálov s výpredajovým tovarom alebo aj šitím šiat. Okrem toho strávim hodinu alebo dve týždenne prácou s kupónmi [na potraviny so zľavou] — ich vystrihovaním, usporiadavaním a nakupovaním pomocou nich. Občas mám silný pocit viny, že robím tieto veci, lebo si myslím, že by som ten čas mala tráviť v zvestovateľskej službe.“

„Myslela som si, že asi naozaj nemilujem Jehovu dostatočne,“ vyjadrila sa istá sestra, ktorá má štyri deti a neveriaceho manžela. „A tak som sa veľmi snažila slúžiť Jehovovi. Usilovala som sa skutočne zo všetkých síl, no nikdy som nemala pocit, že je to dosť. Viete, nemala som nijakú sebaúctu, preto som si nevedela predstaviť, ako by Jehova niekedy mohol prijať službu, ktorú preňho konám.“

Istá kresťanka, ktorá zistila, že musí zanechať službu celým časom, povedala: „Nedokázala som zniesť myšlienku, že vo svojom záväzku slúžiť Jehovovi celým časom zlyhávam. Neviete si predstaviť, aké to bolo sklamanie! Dnes plačem, keď si na to spomeniem.“

12. Prečo majú niektorí kresťania silné pocity viny z toho, že nie sú schopní robiť v službe viac?

¹² Je len prirodzené chcieť slúžiť Jehovovi čo najplnšie. (Žalm 86:12) Ale prečo majú niektorí silné pocity viny z toho, že nie sú schopní robiť viac? Zdá sa, že u niektorých to súvisí s celkovým pocitom bezcennosti, ktorý možno vyplýva z nepríjemných životných skúseností. V iných prípadoch môže neprimeraný pocit viny vyplývať z nerealistického pohľadu na to, čo od nás Jehova očakáva. „Myslela som si, že kým to nebolí, človek asi nerobí dosť,“ pripustila jedna kresťanka. Výsledkom bolo to, že si stanovila príliš vysoké normy — a potom mala ešte silnejší pocit viny, keď ich nebola schopná dosiahnuť.

13. Čo od nás Jehova očakáva?

¹³ Čo od nás Jehova očakáva? Jednoducho povedané, Jehova od nás očakáva, že mu budeme slúžiť celou dušou a robiť to, čo nám okolnosti dovoľujú. (Kolosanom 3:23) Môže však byť veľký rozdiel medzi tým, čo by sme chceli robiť a čo realisticky môžeme robiť. Môžeme byť limitovaní takými činiteľmi, ako je vek, zdravie, fyzická sila alebo rodinné povinnosti. Napriek tomu, keď robíme všetko, čo môžeme, môžeme pociťovať istotu, že slúžime Jehovovi celou dušou — nie viac a nie menej celou dušou než niekto, komu zdravie a okolnosti dovoľujú slúžiť celým časom. — Matúš 13:18–23.

14. Čo by si mohol urobiť, ak potrebuješ pomoc pri určení, čo od seba môžeš realisticky očakávať?

¹⁴ Teda ako by si mohol určiť, čo od seba môžeš realisticky očakávať? Možno si želáš porozprávať sa o veci so zrelým kresťanským priateľom, ktorému dôveruješ, možno so starším alebo so skúsenou sestrou, ktorí poznajú tvoje schopnosti, tvoje obmedzenia a tvoje rodinné povinnosti. (Príslovia 15:22) Pamätaj, že v Božích očiach sa tvoja osobná hodnota nemeria tým, koľko toho vykonáš v zvestovateľskej službe. Pre Jehovu je každý jeho služobník drahocenný. (Haggeus 2:7; Malachiáš 3:16, 17) Toho, čo konáš v kazateľskom diele, môže byť viac alebo menej, než konajú iní, ale pokiaľ je to to najlepšie, čo môžeš urobiť, Jehova je spokojný a nemusíš sa cítiť vinný. — Galaťanom 6:4.

Keď sa od nás veľa požaduje

15. V akých ohľadoch sa požaduje mnoho od zborových starších?

¹⁵ ,Od každého, komu bolo mnoho dané,‘ povedal Ježiš, ‚sa bude mnoho požadovať.‘ (Lukáš 12:48) Určite ‚sa mnoho požaduje‘ od tých, ktorí slúžia ako zboroví starší. Vydávajú sa podobne ako Pavol v prospech zboru. (2. Korinťanom 12:15) Majú si pripravovať prejavy, vykonávať pastierske návštevy, zaoberať sa právnymi prípadmi — a to všetko bez toho, že by zanedbávali vlastnú rodinu. (1. Timotejovi 3:4, 5) Niektorí starší sú tiež zamestnaní tým, že pomáhajú stavať sály Kráľovstva, slúžia vo výboroch pre styk s nemocnicami a pracujú ako dobrovoľní pracovníci na krajských a oblastných zjazdoch. Ako sa títo tvrdo pracujúci, oddaní muži môžu vyhnúť tomu, aby sa pod váhou takej zodpovednosti neunavili?

16. a) Aké praktické riešenie ponúkol Jetro Mojžišovi? b) Aká vlastnosť umožní staršiemu, aby sa delil o vhodné zodpovednosti s inými?

¹⁶ Keď sa Mojžiš, skromný a pokorný muž, vyčerpával starostlivosťou o problémy iných, jeho svokor Jetro mu ponúkol praktické riešenie: podeliť sa o určitú zodpovednosť s inými spôsobilými mužmi. (2. Mojžišova 18:17–26; 4. Mojžišova 12:3) „Múdrosť je u skromných,“ hovoria Príslovia 11:2. Byť skromný znamená uznať a prijať svoje obmedzenia. Skromný muž sa nezdráha poverovať úlohami iných ani sa nebojí, že tým nejako stráca dohľad, keď sa delí o vhodné zodpovednosti s inými spôsobilými mužmi.b (4. Mojžišova 11:16, 17, 26–29) Namiesto toho im horlivo pomáha robiť pokroky. — 1. Timotejovi 4:15.

17. a) Ako môžu členovia zboru uľahčiť náklad starších? b) Aké obete prinášajú manželky starších a ako im môžeme ukázať, že to nepovažujeme za samozrejmé?

¹⁷ Členovia zboru môžu urobiť veľa, aby uľahčili náklad starších. Keď chápu, že starší majú na starosti vlastné rodiny, nebudú si robiť nerozumné nároky na ich čas a pozornosť. Ani nebudú považovať za samozrejmé ochotné obete, ktoré prinášajú manželky starších, keď sa nesebecky delia o svojich manželov so zborom. Jedna matka troch detí, ktorej manžel slúži ako starší, vysvetľovala: „Dodatočný náklad v domácnosti, ktorý ochotne nesiem, aby môj manžel mohol slúžiť ako starší, je niečím, na čo som sa nikdy nesťažovala. Viem, že jeho služba prináša našej rodine bohaté Jehovovo požehnanie, a nezávidím to, čo manžel dáva. Ale otvorene povedané, často musím pohrabať viac lístia a mať väčší podiel na disciplinovaní našich detí, než by som mala za iných okolností, lebo môj manžel je zaneprázdnený.“ Je smutné, že táto sestra sa u niektorých namiesto ocenenia pre jej dodatočný náklad stretla s necitlivými poznámkami, ako napríklad: „Prečo neslúžiš ako priekopníčka?“ (Príslovia 12:18) O koľko lepšie je chváliť iných za to, čo robia, než kritizovať ich za to, čo nie sú schopní robiť! — Príslovia 16:24; 25:11.

Lebo koniec ešte neprišiel

18, 19. a) Prečo teraz nie je čas na to, aby sme prestali bežať v pretekoch o večný život? b) Akú aktuálnu radu dal apoštol Pavol kresťanom v Jeruzaleme?

¹⁸ Keď bežec vie, že je blízko konca dajakých dlhých pretekov, nevzdáva sa. Jeho telo môže byť na hranici toho, čo je schopné vydržať — môže byť vyčerpané, prehriate a dehydrované — ale tak blízko cieľa nie je čas na to, aby prestal bežať. Podobne aj my ako kresťania bežíme o cenu života a sme veľmi blízko cieľovej čiary. Teraz nie je čas na to, aby sme prestali bežať! — Porovnaj 1. Korinťanom 9:24; Filipanom 2:16; 3:13, 14.

¹⁹ Kresťania v prvom storočí boli v podobnej situácii. Asi v roku 61 n. l. písal apoštol Pavol kresťanom v Jeruzaleme. Čas bežal — zlé „pokolenie“, odpadlícky židovský systém vecí, malo zakrátko ‚pominúť‘. Najmä kresťania v Jeruzaleme museli byť naozaj bdelí a verní; bolo potrebné, aby utiekli z mesta, keď ho uvidia obklopené utáborenými vojskami. (Lukáš 21:20–24, 32) Pavlova inšpirovaná rada: ‚Neunavte sa a nevyčerpajte sa v svojich dušiach,‘ bola teda aktuálna. (Hebrejom 12:3) Apoštol Pavol tu použil dve slovesá, ‚unaviť sa‘ (kamnó) a ‚vyčerpať sa‘ (eklyómai), ktoré navodzujú živú predstavu. Podľa jedného biblického učenca tieto grécke slová „použil Aristoteles v súvislosti s bežcami, ktorí zvoľnili tempo a zrútili sa, keď prešli cieľovou čiarou. Čitatelia [Pavlovho listu] boli ešte na trati. Nesmeli sa vzdať predčasne. Nesmeli si dovoliť omdlieť a zrútiť sa od únavy. Opäť je to výzva k vytrvalosti tvárou v tvár ťažkostiam.“

20. Prečo je Pavlova rada aktuálna aj pre nás dnes?

²⁰ Aká aktuálna je Pavlova rada pre nás dnes! Pri narastajúcich tlakoch môžu nastať obdobia, keď sa cítime ako vyčerpaný bežec, ktorému nohy už-už vypovedajú službu. Ale tak blízko cieľovej čiary sa nesmieme vzdať! (2. Paralipomenon 29:11) Práve k tomu by nás chcel doviesť náš Protivník, „revúci lev“. Našťastie Jehova urobil opatrenia, ktoré dávajú ‚unavenému silu‘. (Izaiáš 40:29) O tom, čo k týmto opatreniam patrí a ako ich môžeme využiť, sa bude hovoriť v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

Ako odpovieš?

◻ Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme sa vzdali, keď nás iní sklamú alebo zrania?

◻ Aký vyvážený pohľad na vinu nám zabráni, aby sme sa vzdali?

◻ Čo od nás Jehova očakáva?

◻ Ako môže skromnosť pomôcť zborovým starším vyhnúť sa tomu, aby sa neunavili?

◻ Prečo je Pavlova rada v liste Hebrejom 12:3 aktuálna pre nás dnes?