Stále viac zlých správ
VŠIMLI ste si niekedy, že novinové titulky, ktoré oznamujú zlé správy, vzbudzujú väčší záujem čitateľov než tie, ktoré oznamujú dobré správy? Či je to novinový titulok oznamujúci prírodnú katastrofu alebo dajaké iskrivé klebety nápadne uverejnené na obálke exkluzívneho časopisu, zdá sa, že zlé správy sa predávajú lepšie než dobré.
O zlé správy dnes nie je núdza. Ale človek sa niekedy pýta, či sú spravodajcovia a žurnalisti školení, aby hľadali práve zlé správy a sliedili po nich — na úkor akýchkoľvek dobrých správ.
Hojnosť v celých dejinách
Naozaj, po celé stáročia tu bola hojnosť zlých správ, ktoré prevažovali nad všetkými dobrými správami. Váhy historických záznamov sú výrazne naklonené na stranu ľudského utrpenia, sklamania a zúfalstva, ktoré bolo údelom ľudstva.
Pouvažujme iba o niekoľkých príkladoch. Kniha Chronicle of the World (Kronika sveta), ktorú navrhol Jacques Legrand, predkladá kolekciu správ, z ktorých každá má konkrétny dátum, kedy k príslušnej udalosti došlo, ale je napísaná tak, akoby ju rozprával súčasný žurnalista informujúci o tejto udalosti. Tieto dobre podložené reportáže nám umožňujú pozrieť sa z vtáčej perspektívy na tie najrozšírenejšie zlé správy, ktoré človek počul za celú svoju nepokojnú existenciu na planéte Zem.
Najprv sa zamyslime nad jednou skoršou správou z Grécka v roku 429 pred n. l. Táto správa zachytáva vojnu, ktorá vtedy prebiehala medzi Aténami a Spartou: „Mestský štát Potidaea bol nútený vzdať sa obliehajúcim Aténčanom, keď ho vyhladovali natoľko, že jeho ľud jedol telá svojich mŕtvych.“ To je naozaj zlá správa!
Keď sa presunieme do prvého storočia pred naším letopočtom, nachádzame tu živo vykreslenú správu o smrti Julia Caesara s údajmi: Rím 15. marca 44 pred n. l. „Na Julia Caesara bol spáchaný atentát. Keď dnes, na marcové Idy, zaujal svoje miesto v budove senátu, na smrť ho dobodala skupina sprisahancov a medzi nimi aj jeho najbližší priatelia.“
Počas stáročí, ktoré nasledovali, bola stále hojnosť zlých správ. Jedným šokujúcim príkladom je táto správa z Mexika v roku 1487: „V najefektnejšej obetnej scéne, akú kedy videlo aztécke hlavné mesto Tenochtitlan, vybrali 20 000 ľuďom srdce pre Huitzilopochtliho, boha vojny.“
Zlé správy neboli len výsledkom ľudskej krutosti, k ich dlhému zoznamu prispela aj ľudská nedbalosť. Zdá sa, že jednou takouto katastrofou bol veľký požiar v Londýne. Správa z Londýna (Anglicko) s dátumom 5. septembra 1666 uvádza: „Konečne po štyroch dňoch a nociach požiar v Londýne zastavil vojvoda z Yorku, ktorý priviedol skupiny námorných delostrelcov, aby vyhodili do vzduchu budovy, ktorými sa mohli šíriť plamene. Na ploche asi 160 hektárov bolo zničených a zrovnaných so zemou 87 kostolov a vyše 13 000 domov. Bol to zázrak, že pri tom prišlo o život iba deväť ľudí.“
K týmto príkladom zlých správ musíme pripojiť epidémie, ktoré zúrili na mnohých kontinentoch — napríklad epidémia cholery začiatkom tridsiatych rokov 19. storočia. Vytlačený titulok, ktorý o tom podáva správu, znie: „Európu sužuje prízrak cholery.“ Realistický opis, ktorý nasleduje, vykresľuje túto zlú správu v jej hrozivej, najhoršej podobe: „Cholera, ktorá bola až do roku 1817 v Európe neznáma, sa šíri z Ázie smerom na západ. Už bolo zdecimované obyvateľstvo ruských miest, ako je Moskva a St. Petersburg — väčšina obetí je spomedzi mestskej chudoby.“
Stupňovanie v posledných rokoch
Zatiaľ čo je pravda, že zlé správy boli životnou realitou po celé zaznamenané dejiny, posledné desaťročia tohto 20. storočia sú dokladom toho, že zlé správy majú vzostupnú tendenciu, naozaj, prudko sa stupňujú.
Vojnové správy boli nepochybne tým najhorším druhom zlých správ, ktoré naše storočie počulo. Dve najväčšie vojny v histórii — vhodne nazvané prvá a druhá svetová vojna — boli určite sprevádzané zlými správami, ktoré prichádzali v desivom rozsahu. Ale v skutočnosti to bol iba zlomok zlých správ, ktoré prinieslo toto nešťastné storočie.
Zamyslime sa len nad niekoľkými náhodne vybranými titulkami:
1. septembra 1923: Zemetrasenie zrovnáva so zemou Tokio — 300 000 mŕtvych; 20. septembra 1931: Kríza — Británia devalvuje libru; 25. júna 1950: Severná Kórea pochoduje do Južnej; 26. októbra 1956: Maďari povstávajú proti sovietskej nadvláde; 22. novembra 1963: John Kennedy zastrelený v Dallase; 21. augusta 1968: Ruské tanky sa valia, aby potlačili Pražskú jar; 12. septembra 1970: Unesené lietadlá v púšti vyhodené do vzduchu; 25. decembra 1974: Cyklón Tracy ničí mesto Darwin — 66 mŕtvych; 17. apríla 1975: Kambodža padá do rúk komunistických síl; 18. novembra 1978: Masová samovražda v Guyane; 31. októbra 1984: Zastrelená pani Gándhíová; 28. januára 1986: Výbuch raketoplánu pri štarte; 26. apríla 1986: Sovietsky reaktor v plameňoch; 19. októbra 1987: Krach na burze; 25. marca 1989: Aljaška zasiahnutá ropnou škvrnou; 4. júna 1989: Vojsko masakruje protestujúcich na námestí Tchien-an-men.
Áno, dejiny ukazujú, že zlých správ bola vždy hojnosť, zatiaľ čo dobré správy boli pomerne zriedkavé. A tak ako sa zlé správy v posledných desaťročiach stupňujú, dobré správy sa z roka na rok vytrácajú.
Prečo je to tak? Bude to tak vždy?
Týmito dvoma otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
WHO/League of Red Cross