Konali Jehovovu vôľu
Dievčatko, ktoré hovorilo s odvahou
V DESIATOM storočí pred n. l. boli vzťahy medzi Izraelom a Sýriou napäté. Boje prepukali tak často, že keď uplynuli tri roky bez násilia, bol to dôvod na dejinný záznam. — 1. Kráľov 22:1.
Mimoriadnou hrozbou v tých časoch boli sýrske záškodnícke tlupy, ktoré sa niekedy skladali zo stoviek vojakov. Títo bojovníci prepadávali a drancovali Izrael, mnohých uniesli a vzali do otroctva — dokonca i deti.
Pri jednom prepade bolo od svojej bohabojnej rodiny nemilosrdne odtrhnuté jedno „dievčatko“. (2. Kráľov 5:2) Bolo odvedené do Sýrie, kde bolo donútené žiť uprostred ľudí, ktorí mu možno naháňali strach a pôsobili naň cudzo — ľudí, ktorí uctievali slnko, mesiac, hviezdy, stromy, rastliny, a dokonca i kamene. Ako sa len odlišovali od jej rodiny a priateľov, ktorí uctievali jediného pravého Boha, Jehovu! Ale aj v tomto cudzom prostredí prejavilo toto dievčatko výnimočnú odvahu v súvislosti s uctievaním Jehovu. Tým zmenilo život jedného vysoko postaveného muža, ktorý bol v službách kráľa Sýrie. Pozrime sa, ako sa to stalo.
Odvaha prehovoriť
Biblická správa neuvádza meno dievčatka. Stalo sa slúžkou manželky Naamana, udatného veliteľa vojska kráľa Ben-hadada II. (2. Kráľov 5:1) Hoci bol Naaman veľmi vážený človek, mal ohavnú chorobu — malomocenstvo.
Je možné, že úctivé spôsoby dievčatka podnietili Naamanovu manželku, aby sa dievčatku zdôverila. Možno sa jej táto žena opýtala: ‚Čo sa robí s malomocenstvom v Izraeli?‘ Táto izraelská slúžka sa nehanbila smelo vyhlásiť: „Keby len bol môj pán pred prorokom, ktorý je v Samárii! Vtedy by ho uzdravil z jeho malomocenstva.“ — 2. Kráľov 5:3.
Slová tohto dievčaťa neboli prehliadnuté ako detská fantázia. Naopak, boli oznámené kráľovi Ben-hadadovi, ktorý poslal Naamana a ďalších mužov na 150-kilometrovú cestu do Samárie, aby tohto proroka vyhľadali. — 2. Kráľov 5:4, 5.
Uzdravenie Naamana
Naaman odišiel so svojimi mužmi za izraelským kráľom Jehorámom, nesúc od Ben-hadada odporúčajúci list a pomerne veľký peňažný dar. Neprekvapuje, že kráľ Jehorám, ktorý uctieval teľa, neprejavil takú vieru v Božieho proroka, akú prejavila slúžka. Naopak, myslel si, že Naaman prišiel preto, aby vyvolal spor. Keď sa Boží prorok Elizeus dopočul o Jehorámových obavách, ihneď poslal odkaz, v ktorom žiadal, aby kráľ poslal Naamana k nemu domov. — 2. Kráľov 5:6–8.
Keď Naaman prišiel k Elizeovmu domu, prorok poslal von posla, ktorý mu povedal: „Choď, sedem ráz sa vykúpeš v Jordáne, aby sa ti vrátilo tvoje telo; a buď čistý.“ (2. Kráľov 5:9, 10) Naaman sa rozzúril. Očakával zázračný a okázalý výjav. Preto sa opýtal: „Či nie sú damašské rieky Abanah a Parpar lepšie ako všetky izraelské vody? Nemôžem sa vykúpať v nich a istotne byť čistý?“ Naaman sa v zúrivom hneve odobral preč od Elizeovho domu. Ale keď ho jeho služobníci začali prehovárať, nakoniec ustúpil. Keď sa sedemkrát okúpal v rieke Jordán, „vrátilo [sa mu] telo podobné telu malého chlapca a stal sa čistým“. — 2. Kráľov 5:11–14.
Keď sa Naaman vrátil k Elizeovi, povedal: „Hľa, teraz istotne viem, že nikde na zemi nie je Boh, iba v Izraeli.“ Naaman sľúbil, že „už nebude dávať zápalný obetný dar ani obeť žiadnym iným bohom, iba Jehovovi“. — 2. Kráľov 5:15–17.
Poučenie pre nás
Naaman by nebol išiel za prorokom Elizeom, keby malá slúžka nebola odvážne prehovorila. Dnes veľa mladých ľudí koná podobne. V škole sú možno obklopení spolužiakmi, ktorí nemajú záujem o službu Bohu. Napriek tomu otvorene hovoria o tom, čomu veria. Niektorí to začínajú robiť v pozoruhodne útlom veku.
Pouvažujme o Alexandre, päťročnom dievčatku v Austrálii. Keď začala chodiť do školy, jej matka si dohovorila schôdzku s učiteľkou, aby jej vysvetlila, čomu veria Jehovovi svedkovia. Ale Alexandrinu matku čakalo prekvapenie. „Už som oboznámená s mnohými vašimi názormi, ako aj s tým, čo Alexandra bude a čo nebude v škole robiť,“ povedala učiteľka. Alexandrina matka bola ohromená, pretože v škole neboli žiadne iné deti Jehovových svedkov. „Alexandra nás už informovala,“ povedala učiteľka. Áno, toto dievčatko sa už vopred taktne porozprávalo so svojou učiteľkou.
Takíto mladí ľudia majú odvahu prehovoriť. Konajú tak v súlade so Žalmom 148:12, 13: „Mladí muži a aj panny, starci spolu s chlapcami. Nech chvália Jehovovo meno, lebo jedine jeho meno je nedosiahnuteľne vysoko. Jeho dôstojnosť je nad zemou a nebom.“